Prečo odstrániť protimonopolné zákonodarstvo
Ďalšia kniha, ktorá stojí za prečítanie aj v súvislosti s diskutovanou témou „monopolov“, je dielo (dostupné on-line alebo v tlačenej forme) od Dominicka Armentana. Jeho aktuálnosť ešte zvyšuje aj v súčasnosti Protimonopolným úradom udelená pokuta spoločnosti Slovnaft za „zneužitie dominantného postavenia na trhu a cenovú diskrimináciu niektorých odberateľov.“ „Mýty umierajú v ekonómii pomaly a činnosť protimonopolného zákonodarstva patrí samozrejme medzi veľmi staré mýty. Stručne povedané, protimonopolná politika v skutočnosti nevytvára (správne chápanú) konkurenciu, ani ju nechráni. Konkurenčný trhový proces obsahujúci súperenie podnikateľov a ich spoluprácu bude existovať prirodzene vtedy, ak bude ekonomika deregulovaná. Ešte dôraznejšie povedané, zhubný monopol je výtvorom vlády a nie trhu. Bez pomoci štátu sa neefektívny monopol rúti svojou vlastnou váhou. Deregulácia ekonomiky, a nie nejaký druh protimonopolného zákonodarstva, je ako nutnou, tak i postačujúcou podmienkou zaistenia slobodného procesu konkurencie na trhoch.“
„Pri cenovej diskriminácii je homogénny produkt – tovar porovnateľného stupňa a kvality, predávaný rôznym kupujúcim za rôzne ceny. Za cenovú diskrimináciu sa považuje už samotná cenová odlišnosť, ktorá je nezákonná pokiaľ môže významne obmedziť konkurenciu alebo viesť k vytvoreniu monopolu.
V protimonopolnej praxi formulácia „môže významne znížiť konkurenciu“ označuje jednanie, ktoré nepriaznivo či pravdepodobne nepriaznivo dopadá na ostatné firmy na trhu. Cenová diskriminácia môže poškodiť veľkoodberateľov, ktorí platia vyššie ceny a súťažia s veľkoodberateľmi, ktorí platia nižšie ceny.
Právny zákaz cenovej diskriminácie považuje každý nepriaznivý dopad na súperiace firmy za zníženie konkurencie, postihnuteľné zákonom. Také chápanie konkurencie však potvrdzuje pomýlenosť protimonopolnej politiky. Zníženie cien a pohyb zdrojov od predajcu s vysokými nákladmi k predajcom s nízkymi nákladmi sú neoddeliteľnou súčasťou konkurenčného procesu. Pokiaľ spotrebitelia nakupujú u predajcov s nízkymi nákladmi, predajcovia s vysokými nákladmi úplne oprávnene prichádzajú o tržby. Zasahovanie do tohto procesu a trestanie firiem s nižšími cenami (len nižšie ceny ohrozujú konkurentov) chráni existujúcu trhovú štruktúru predávajúcich.“
„Protimonopolné zákony svojou podstatou kolidujú s právami súkromného vlastníctva. Zákaz cenovej diskriminácie, spájanie podnikov, fixovanie cien a dokonca aj monopolizácia slobodného trhu bráni zmluvným stranám s legitímnymi vlastníckymi právami v uzatváraní, či odmietaní určitých zmluvných ustanovení, ktorými sledujú svoje najlepšie záujmy.“
„Ak ponecháme tradičné ekonomické úvahy bokom, vidíme, že súkromné a mierumilovné aktivity, ako cenová diskriminácia, viazané dohody a fixovanie cien, nenarúšajú vlastnícke práva v ich bežnom význame. Neznamenajú teda nutne podvod alebo použitie sily. Z hľadiska prirodzených práv však protimonopolné zákony, ktoré regulujú súkromné a mierumilovné obchodovanie, porušujú vlastnícke práva.“
„Výrobcovia vlastnia svoj majetok, alebo ho spravujú pre jeho vlastníkov a disponujú teda všetkými právami spojenými s týmto majetkom, vrátane absolútneho práva na jeho neúplné využitie. Podobne spotrebitelia disponujú plnými právami na svoj majetok, vrátane absolútneho práva na utrácanie alebo neutrácanie svojich peňazí. Vlastnícke práva žiadnej strany nemôže narušiť odmietnutie, či čiastočné odmietnutie spolupráce prostredníctvom nejakého dobrovoľného obmedzenia obchodu.
Spotrebiteľov bojkot výrobcovho produktu napríklad nenarušuje vlastnícke práva výrobcu. Výrobca predovšetkým nemá právo na príjem spotrebiteľa. Podobne, obmedzenie produkcie na strane výrobcu – výrobcov bojkot – nemôže narušiť práva spotrebiteľa, pretože spotrebitelia bez zmluvnej dohody nemajú vlastnícke práva na výrobcov produkt..“
„Pre zákon namierený proti cenovej diskriminácii, ktorý „vo verejnom záujme“ stíha úspešné firmy v mene zachovania konkurencie, nemožno nájsť teoretickú ani empirickú podporu.“
Nemal by zákon postihovať všetkých výrobcov, ktorí na základe dobrovoľne uzatvorených dohôd s obchodníkmi predávajú rovnaké produkty za rôzne ceny? Nediskriminujú banky pri ponuke úverov za rôznych podmienok v závislosti od klienta? Aké sú to tie objektívne stanovené ceny a môže určovanie cien poznať niekto iný okrem predajcu? Je veľmi nepravdepodobné, že výsledkom zastavenia „cenovej diskriminácie“ jedného odberateľa môže byť vyrovnanie cien v zmysle zvýšenia veľkoobchodnej ceny produktu pre „nediskriminovaný“ subjekt?
