Libertariáni a zbraň v miestnosti

Jednou z najťažších a základných výziev, ktorej čelia libertariáni, je neustála nutnosť poukazovania na “zbraň v miestnosti”. V politických debatách je veľmi obtiažne prekliesniť sa cez nekonečné prázdne abstrakcie, zakrývajúce základný fakt – že vláda používa zbrane, aby donútila ľudí robiť to, čo nechcú, alebo im bráni v tom, čo robiť chcú.

Je unavujúce, ale nevyhnutné nepretržite pripomínať ľuďom, že štát je len inštitúciou násilia. Ak niekto hovorí, že “sociálny štát pomáha chudobným”, musíme upozorniť na zbraň v miestnosti. Ak niekto namieta dekriminalizácii marihuany, musíme poukázať na zbraň v miestnosti. Ak niekto podporuje zníženie daní, musíme zdôrazniť zbraň v miestnosti – dokonca aj keď bol vybraný jeden náboj.

Politická rétorika slúžiaca na zakrývanie jednoduchej skutočnosti štátneho násilia je rozšírená v takej miere, že libertarianizmus musí niekedy znieť ako pokazená páska. Ale aj napriek tomu treba pokračovať v odhaľovaní eufemizmov a odkrývať spoločensky schvaľovanú brutalitu v samotnom jadre niektorých najviac zakotvených sociálnych inštitúcií.

Hoci je libertariánstvo vo všeobecnosti považované za radikálnu teóriu, hlavnou úlohou libertariána je neustále upevňovať základnú skutočnosť, že takmer každý človek už libertariánom je. Ak sa jednoducho budeme ľudí pýtať, či sú ochotní zastreliť iných aby sa ich zbavili, môžeme ich veľmi rýchlo presvedčiť, že libertarianizmus nie je abstraktnou, radikálnou alebo okrajovou filozofiou, ale jednoduché pomenovanie princípov, podľa ktorých už žijú. Ak vás prepustia z práce, myslíte si, že by ste mali vášho šéfa držať ako rukojemníka pokiaľ vás nepríjme späť? Nie? Tak potom už zastávate libertariánsky názor na odbory, clá a firemné dotácie. Ak nájdete puberťáckeho syna v pivnici fajčiť marihuanu, zastrelíte ho? Nie? Potom ste libertariánom pokiaľ ide o protidrogovú legislatívu. Mali by byť tí, ktorí namietajú proti vojne, zastrelení pre ich presvedčenie? Nie? Tak potom už zastávate libertariánsky názor na zdaňovanie.

Najväčšia sila libertariánstva spočíva v nekompromisnej jednoduchosti. Vynucovanie vlastníckych práv vedie k nesmierne komplexnej ekonómii, ale morálnosť vlastníckych práv je veľmi jednoduchá – zastrelili by ste človeka preto, aby ste ukradli jeho majetok? Rovnaká komplexnosť vyplýva z jednoduchého a univerzálneho aplikovania princípu neiniciovania násilia. Je veľmi ľahké stratiť sa v okúzľujúcej spleti komplexností a zabudnúť na neustále vyslovovanie základných princípov.

Takže zabudnite na ťažko zrozumiteľné detaily. Zabudnite na históriu centrálnej banky a ekonómiu minimálnej mzdy. Len nepretržite poukazujte na zbraň v miestnosti, opäť a opäť, pokiaľ sa svet nezačne prebúdzať a nezbaví sa hrôzy a hnusu.

Preložené z článku Stefana Molyneuxa “The Gun in the Room”