utorok, januára 02, 2007

Líška nakoniec zožerie sliepky

Max Raskin ponúka stručnú analýzu nákladov a výnosov prijatia anarcho-kapitalizmu a zameriava sa na minarchistov (zástancov minimálneho štátu), hľadajúcich argument v prospech anarchie.

„Ak hľadáme najlepšiu politickú filozofiu, potom je najlepšie „vsadiť“ na trhový kapitalizmus, pretože ak by bol nastolený, môžeme viac získať ako stratiť.“

„Anarchisti si uvedomujú, že snažiť sa o to, aby vláda chránila práva je to isté ako chcieť od líšky aby strážila kurník so sliepkami. Nezáleží na tom, ako vznešená je líška. Ona alebo jej potomkovia nakoniec podľahne moci a začne požierať sliepky. To je jednoducho podstata vlády, ktorá má sklon zvyšovať svoju moc bez ohľadu na jej ústavné obmedzenia.“

„Minarchisti už mali šancu a zlyhali. Teraz by bolo férové nechať hrať iných.“


Zisky: Efektívnejšie uspokojenie potrieb ľudí, poskytovanie bezpečnosti za nižšie náklady a vo vyššej kvalite, lepšie použitie peňazí v porovnaní s plytvajúcim rozhadzovaním vlády v prípade jej absencie.

Straty: „Podľa niektorých, ak by anarcho-kapitalizmus nefungoval, z „chaosu“ by sa vyvinula veľmi rýchlo vláda a znova by sme boli tam, kde teraz. Ak je naozaj pravda, že spoločnosť by nakoniec aj tak vytvorila vládu, potom kde je problém? V dočasnom období chaosu? Pri každej politickej zmene nastáva chaos, ale to nie je dôvod zmieriť sa s tyraniou. Všetky politické hnutia uznávajú, že trvá istý čas, než sa dostavia prínosy ich systému. Takže stratou pri anarchii ak neuspeje je to, že bude ako akýkoľvek iný politický systém a spoločnosť ukázala, že je schopná prekonať najhoršie politické usporiadania. Ide o to, že spoločnosť prežije a život pôjde ďalej.“

„Väčšina libertariánskych minarchistov berie vážne argumenty anarchie. Tak namiesto zmeny ich názorov na minarchiu a čakania na to, až anarchisti dokážu ich nesprávnosť, bremeno by mali niesť minarchisti a ukázať nám, prečo realizovanie ich systému nezlyhá, ako sa stalo vo všetkých krajinách, kde sa o to pokúšali.“


Naozaj nemáme čo stratiť, len naše štáty.