Zákony verzus progres

Zákonmi, o ktorých hovorím v tomto článku, nemám na mysli trestné, priestupkové, majetkové alebo rozvodové a ani občianskoprávne normy. Zákony, na ktoré tu poukazujem sú tie, napríklad vyžadujúce motor určitej výkonnosti. Sú to zákony, predpisujúce lekárovi nutnosť vlastniť licenciu pred otvorením praxe. Sú to zákony proti konzumácii marihuany, alebo normy stanovujúce veľkosť dávky. Vo väčšine prípadov to nie sú zákony namierené voči zločinu, alebo zákony zaoberajúce sa vyriešením sporu. Sú to predpisy brániace, ovládajúce, alebo regulujúce rozsiahle množstvo produkčnej a spotrebnej činnosti. Sú to zákony, ktoré zasahujú do ekonomických aktivít. Sú to ekonomické regulácie.

Prečo zákony knokautujú trhy

Zákon (alebo regulácia) je príťažlivý pre nevzdelaných, naivných, neuvažujúcich, neznalých ekonómie, a pre tých pod vplyvom mylných predstáv. Je jednoduchý. Je jasný. Je priamy. Je identifikovateľný. Problémy vyžadujú riešenia, tie potrebujú konanie. Zákon je viditeľné konanie. Môžeme sa dočítať o pripravovanom zákone. Počujeme a vidíme zákonodarcov pri ich práci. Zúčastňujeme sa na zákonodarnom procese, ak máme chuť. Po záverečnom hlasovaní nám noviny, diskusné relácie, blogy a periodiká oznamujú, čo to znamená. Vieme, že sa niečo urobilo a nazdávame sa, že je to dobré, aj keď zákon nie je dokonalý. Zákon nás uisťuje, že problému čelíme. Sme si istí výsledkami. Zákon sa vo svojej podstate sám stotožňuje s progresívnosťou, konaním a pohnutím vecí dopredu.

Aká strašná je naša nevedomosť! Aké by bolo naše zdesenie, keby sme vedeli, že zákony ktoré podporujeme len zhoršujú naše problémy. Akí ohromení by sme ostali, ak by sme zistili, že čas, trpezlivosť a ničnerobenie, okrem umožnenia jednotlivcom pracovať na problémoch, by ich zmiernilo.

Ale nie. Namiesto toho vidíme, že právo sa dovoláva moci a moc hýbe vecami. Ak chceme energetickú efektívnosť, prijmime zákon a nariaďme ju. Výrobcovia budú nútení vyrábať účinnejšie motory. Ak chceme menej straty energií, schváľme zákon a nariaďme tesnejšie okná, silnejšiu izoláciu, alebo efektívnejšie kotle. Stavebníci sa budú musieť podriadiť. Iste, ceny stúpnu, my to zaplatíme, ale ušetríme energiu. Predpis vyrieši náš problém. Vidíme, že vyrieši. Ak by vznikli nové problémy, prijmú sa nové zákony. Čo nás zastaví? Cítime sa dobre. Niečo robíme a nechceme počuť nič, čo by nás mohlo vyrušiť v spokojnom presvedčení.

Ak by zákon mal nejaký problém, to nemôže narušiť náš spánok. Je to súčasť hry, nie? Existuje nejaký dokonalý proces? Nerobíme pokrok a neprijímame viac a viac zákonov?

Touto logikou a domnením sa zákon stáva hlavným nástrojom ľudstva pre dosahovanie pokroku. Naše múdre predpisy sú to, čo poháňa progres dopredu. Tak si myslíme a tak sa mýlime. Naše stroje sa vyvíjajú rýchlejšie ako naše myslenie.

Slobodný trh nemá taký očividný pôvab, je skrytý, takmer neviditeľný súbor rozhodnutí a výmien, ktoré väčšinou prebiehajú bez oznámenia a povšimnutia. Ľudia sa sami rozhodujú. Čo môže taký neplánovaný proces vytvoriť okrem kopy problémov, ktoré vyžadujú urovnanie a racionálny plán? Prečo by niekto podporoval chaos pred plánom alebo zákonom? Kde je program? Kde je smer? Ako silné slovo máme nad výsledkami? Ako si môžeme byť istí, že výsledky budú také ako chceme? Prečo by sme mali veriť výrobcom, že robia správnu vec? Nevykorisťujú zamestnancov? Neznečisťujú životné prostredie? Neprodukujú vadné a nebezpečné výrobky? Neriadia ich chamtiví boháči, ktorí chcú stále viac a viac?

Trh je rozptýlený: stovky a tisíce decentralizovaných rozhodnutí so žiadnym zjavným plánom alebo cieľom. Cítime sa bezmocní a neistí z toho, čo sa deje. Kde je akcia? Budeme len posedávať ako nejakí pasívni hlupáci? Kde je naša kontrola nad trhom? Kde je naše uistenie?

Všeobecne platné princípy pre mnoho ľudí jednoducho neexistujú, alebo sú v pozadí silných emócií. Pocity prichádzajú ako prvé. Ľudia vidia nekonečný počet špeciálnych prípadov. My nemáme nekonečné množstvo času na ich presviedčanie.

Sú nápady tvorené zákonmi?

Ak by sme všetci boli transportovaní naspäť do roku 1600, neusilovali by sme sa tak horlivo prijímať zákony na riešenie problémov. Zistili by sme, aký je život ťažký bez strojov, ktoré teraz považujeme za samozrejmé. V r. 1600 stroj poháňajúci priemyselnú revolúciu – parný motor, neexistoval. Obrátili by sme sa v tom období na zákonodarcov, aby zabezpečili komfort našim životom, alebo by sme radšej financovali vynálezcov nových strojov? Veľmi veľa dlhujeme objaviteľom, ktorých schopnosti a úsilie často vyplávali na povrch pred dovŕšením 10 rokov. V prípade Jamesa Watta to bolo 6 rokov a to mal nepatrné formálne vzdelanie. Prečo sa tak často obraciame na právnikov? Zbláznili sme sa?

Snaha vynaliezavosti pochádza od objaviteľov, nie od štátnych nariadení prikazujúcich, aby vynájdené stroje mali väčšiu efektívnosť, alebo peňazí na výskum a vývoj vybraných od daňových poplatníkov.

Zdanie klame

Zdanie je klamlivé. Zemeguľa sa javí rovná, ale je guľatá. Slnko zdanlivo obieha okolo Zeme, ale v skutočnosti Zem rotuje okolo slnka. Povinné zaisťovanie zbraní znižuje bezpečnosť, nie zvyšuje. Bezpečnostné predpisy na cestách znižujú bezpečnosť, nie zvyšujú. Zákony na zvýšenie liekovej bezpečnosti vzali viac životov ako zachránili tým, že oddialili schválenie účinných liekov alebo zabránili ich použitiu. Zákony prijaté za účelom oslobodiť Iračanov viedli k smrti pol milióna z nich.

Slobodné trhy fungujú. Neexistujú predpisy určujúce zásobovanie New Yorku, Londýna, či Paríža, ale tieto mestá sú napájané. Žiadna norma nepredpisuje, že čerpacie stanice sa majú nachádzať vo vyhovujúcich lokalitách, ale tie sa tam nachádzajú. Žiadny zákon nenariaďuje, že počítače majú stále efektívnejšie uchovávať informácie za nižšie a nižšie ceny, ale presne tak sa deje. Žiadny zákon nestanovuje, že supermarkety majú byť vybavené rýchlym občerstvením, kvetmi, zmrzlinou, syrmi z celého sveta a liekmi, ale väčšina je. Žiadna norma neprikazuje, že rybie prsty sa servírujú v piatok alebo že budú podávané s kapustovým šalátom, ale sú. A v miestach ďaleko, ďaleko od oceánov. Žiadny zákon nehovorí o tom, že DVD nahradí videopásku, ale presne to sa deje. Žiadny predpis nenariaďuje vyrábať elektrický pripravovač pečiva v Kórei, ale presne to sa deje.

Kongres rozhodol, že progres je určený energetickou efektívnosťou. Washington požaduje, aby všetky zariadenia mali účinnejšie motory. To môže byť realizované. To bude realizované. Inžinieri to dokážu. Ale za akú cenu? Právnici nepoznajú náklady a nevedia o nich rozhodnúť aj keby sa pokúsili. Nemôžu povedať ako veľmi zvýšené náklady poškodia hodnotu tovarov pre nás spotrebiteľov. Nevedia povedať ako budú výrobcovia reagovať na zvýšené náklady šetrením na ostatných vlastnostiach produktu. Nemôžu povedať o koľko menej produktov bude vyrobených, ak ceny vzrastú.

Zákonodarcovia sú chránení. Ak sa zmýlia, kto sa to dozvie? Kto ich bude volať na zodpovednosť? Môže trvať mesiace alebo roky, kým sa škodlivé účinky nestanú jasne viditeľné a dokonca aj potom môžu odvrátiť kritiku a obviniť iných. Počas trvania ich funkcie sa udeje mnoho vecí. Kto na nich zavesí vinu pre konkrétny zákon, ktorý schválili? Kto bude zisťovať rozmanité dôsledky ich noriem? Ak budú hádzať piesok do hnacieho motora progresu, kto ich bude brať na zodpovednosť?

Právnici a zákonodarcovia nie sú výrobcovia. Nie sú v biznise, aby uspokojovali naše priania a potreby. Sú bezradní, keď sa jedná o tovar, ktorý kupujeme. Zaberajú miesto v kancelárii a píšu zákony. Neprodukujú nič. Nereagujú na stále sa meniacu skutočnosť trhu. Oni kazia prácu.

Zdanie klame. Zákony zabraňujú pokroku, zatiaľ čo slobodný trh ženie pokrok dopredu. Zákony sú vlastne úrady v akcii. A cieľom úradov nie je uspokojovanie potrieb verejnosti. Zvyčajne im ide o presúvanie bohatstva k zopár vyvoleným. Môžeme mať viac a viac zákonov alebo môžeme mať progres, ale nie oboje. Najmä nemôžeme napredovať, ak zákonodarcovia rozhodujú za nás čo je pokrok a prijímajú zákony na jeho dosiahnutie.

Nesprávne nasmerovaná energia

Zákon nám má zabezpečiť zvýšenie energetickej účinnosti. Slovo „zabezpečiť“ znamená poskytnúť alebo dodať niečo žiaduce alebo potrebné. Zákon nemieni splniť žiadnu potrebu. To môže dosiahnuť len slobodný trh. Prečo by mal Kongres rozhodnúť, že občania budú nútení presunúť zdroje z aktivít ich vlastného výberu a vložiť ich inam, vraj s vyššou energetickou efektívnosťou? Ako môže Kongres určiť, že také masívne zasahovanie do slobody a majetku občanov je v akomkoľvek zmysle „dobré“? Ako môže byť taký zjavne komunistický alebo socialistický návrh prijatý lídrom „slobodného“ sveta?

Ak máme platiť naviac 1000 dolárov za kotol s 10% vyššou účinnosťou, stojí nám to za to? Možno by sme sa mali lepšie, ak by sme investovali túto sumu na burze do akcií Toyoty a úspory energie realizované firmou budú oveľa väčšie ako nám diktuje vláda.

Záver

To, čo pozorujeme momentálne v USA, je zaslepené monštrum štátu, ktoré sa potáca z jednej predpokladanej krízy do ďalšej, zatiaľ čo pod svojimi nohami udupáva ľudí, ktorých má chrániť. Krízy sú predstavované alebo vyrábané. Sú propagované a rozširované. Navrhujú a prijímajú sa drastické riešenia. Zdá sa, že sme stratili kontakt s realitou, zbláznili sme sa.

Paradoxne, neovládaný voľný trh je oveľa zdravšou inštitúciou, pevne zakorenenou v skutočnosti hodnoty, nákladov, ceny a zisku, vnímavejší voči požiadavkám a blahu spotrebiteľov, ako kedy bola alebo môže byť hociaká vláda.

Počkám na deň, keď naši rečniaci zástupcovia vyslovia slovo „Zrušiť“. Zrušte čokoľvek, dámy a páni, ale zrušujte. Začnite odniekiaľ a rušte. Pustite sa znova na cestu k progresu. Rušte. Rušte. Rušte.

Michael S. Rozeff je profesorom financií na Univerzite v Buffale.

Copyright © 2006 LewRockwell.com