Vyvarujme sa škodlivej obete

Nedávno publikovaná správa o ekonomických dôsledkoch klimatickej zmeny, ktorú pre britskú vládu pripravil bývalý šéf Svetovej banky Nicholas Stern, obletela za vďačnej pozornosti médií celý svet. Rozsahovo impozantná 700 stranová analýza upozorňuje, že ničnerobenie v otázke zmien klímy bude stáť svetovú ekonomiku 5 – 20% HDP. Tomu by sa dalo predísť, ak by sa na znižovanie emisií skleníkových plynov vynakladalo “len” na 1% HDP ročne.

Správa je plná v súčasnosti už klasických tvrdení o katastrofách, ktoré postihnú svet, ak bude pokračovať vo svojom „nezodpovednom“ spôsobe spotreby fosílnych palív. Zmiznutie ostrovov pod hladinu oceánov, zaplavenie pobrežných miest, nebezpečnejšie suchá, nedostatok potravy, choroby, vysídlenie desiatok miliónov ľudí z ich tradičných domovov. Sú tu zahrnuté takmer všetky hrozby, ktoré môžu poškodiť ľudskú civilizáciu.

Doterajšie hrozenia len „klimatickou zmenou“ nezaberali a neboli dostatočne výstražné, takže bolo treba prejsť na odstrašujúcejšie prívlastky ako „katastrofické“, „nezvrátiteľné“, ktoré sú neprehliadnuteľné. Vyvolávanie strachu a ohrozenia vždy zaručene oslabuje racionálnu komunikáciu a podnecuje zmeny správania ľudí.

V roku 1975 vyšiel v časopise Newsweek článok o globálnom ochladzovaní Zeme, ktorý sa odvolával na upozornenia niektorých vedcov, varujúcich pred možnými katastrofickými dôsledkami. Trvalo viac ako 30 rokov, kým Newsweek priznal, že sa “značne mýlil v odhade krátkodobej budúcnosti”.

Zrejme nie výrazne inak dopadne aj Sternova prognóza, ktorú viacerí uznávaní vedci z oblasti ekonómie, či prírodných vied, považujú za hľadanie senzácií a vyberanie hodiacich sa konštatovaní. Ukážkovým príkladom vyberania hodiacich sa faktov je citovanie vedeckej analýzy o stratách zapríčinených katastrofami súvisiacimi s počasím. Analýza naozaj poukazuje na 2% ročný nárast od roku 1970. Pán Stern však zamlčuje, že sa v nej skúmalo aj obdobie rokov 1950 – 2005, kde sa tento trend nepotvrdil. Samotní vedci priznávajú, že ich výsledky sú značne ovplyvnené silným hurikánovým obdobím v posledných dvoch rokoch a nie je možné určiť podiel škôd, spojených s klimatickou zmenou v dôsledku emisií skleníkových plynov.

Schopnosť ľudstva produkovať potrebné tovary závisí už pár storočí na používaní fosílnych palív. Tie sú zdrojom väčšiny elektrickej energie, poháňajú naše autá, kamióny, vlaky, lode, lietadlá. Pri ich spaľovaní dochádza k emisii oxidu uhoľnatého do ovzdušia. Opatrenia, ktoré navrhuje Sir Stern na zabránenie 20% poklesu HDP, by znamenali oveľa negatívnejšie dôsledky, presahujúce spomínanú úroveň. Ak je používanie technológií s vyšším obsahom uhlíka lacnejšie ako používanie nízko uhoľnatých alternatív, násilné obmedzovanie ich používania spôsobí zníženie produkcie celej ekonomiky, vrátane možností budúceho vývoja nízko uhoľnatých technológií. Newsweek priznal, že ľudia sú na tom lepšie, keď nebrali vážne vtedajšiu správu a nenasledovali jedno z odporúčaní: pokryť severný pól sadzami a výfukovými plynmi, aby sa ľadovec roztopil. Dočkáme sa o tri dekády ďalšieho ospravedlnenia? To je vo hviezdach, ale s určitosťou možno povedať, že by bolo veľkou škodou vyhodiť 400 biliónov dolárov ročne na deindustrializáciu spoločnosti a následne zistiť: „Hop, príčinou globálneho otepľovania nie sú emisie oxidu uhoľnatého. Musí to byť niečo iné, pretože teplota stále stúpa, aj keď sme znížili emisie na úroveň, ktorá mala stabilizovať celkovú teplotu.“

Deštruktívne „geoinžinierske“ opatrenia, ktoré navrhuje pán Stern a environmentalisti, možno prirovnať k snahe divokých domorodcov ovládnuť prírodné sily obetovaním domáceho zvieraťa, ktoré ich živí. Návrh environmentalistov je ale oveľa hlúpejší a nebezpečnejší v porovnaní s jednoduchými domorodcami v tom, že obeťou má byť celá spoločnosť, ktorej fungovanie zatiaľ závisí najmä na uhlíku. A ten nebude nahradený šibnutím čarovnej paličky politikov, túžiacich tvoriť a ovládať skutočnosť, akokoľvek tejto moci veria.

(Článok je publikovaný na stránke INESS a v denníku SME dňa 21.11. 2006)