Pozor, prichádza ETI !
Európska komisia sa ešte stále nevzdáva ambiciózneho utopistického cieľa dostihnúť a predbehnúť v najbližších rokoch konkurenčné ekonomiky USA a Japonska. Najnovším čarovným prútikom, ktorý má zariadiť priblíženie sa EÚ týmto krajinám, je Európsky technologický inštitút (ETI). Táto organizácia má byť „vlajkovou loďou špičkovej kvality v oblasti inovácie, výskumu a vyššieho vzdelávania v Európe“.
Ak začínate tušiť, že ide o ďalší zbytočný a drahý úrad, vaša predtucha je namieste z viacerých dôvodov. ETI vykazuje všetky znaky organizácií, v ktorých byrokracia a chýbajúci motív zisku povedú k neefektívnemu fungovaniu a plytvaniu prostriedkami daňovníkov.
“Nezávislost“
V návrhu sa hovorí o dôležitosti autonómnosti, vykonávaní činnosti nezávisle od národných orgánov, európskych inštitúcií a vonkajšieho tlaku. O nezávislosti možno pochybovať už len na základe navrhovaného spôsobu fungovania. Riadiaci výbor má pozostávať z devätnástich členov, z nich pätnásť vymenuje Európska komisia. Tá bude navyše disponovať právomocou upravovať trojročný program ETI, no a, samozrejme, nesmie chýbať ani záväzné stanovisko parlamentu a rady.
Jednoducho, nezávislosť ako sa patrí. Vyššia moc bude určovať bádateľom, čo majú skúmať a objavovať. Partnerstvo medzi výskumom a podnikmi stráca význam, ak byrokratické riadenie určuje nalinkované hranice skúmania.
Mimochodom, ako o jednej z možností lokalizácie tohto „autonómneho výskumného úradu“ sa uvažovalo o štrasburskom sídle parlamentu, ktorý však aj naďalej ostane len drahým prázdnym slonom.
Klasický problém
Návrh na vznik nového orgánu poukazuje na klasický problém byrokratického rozhodovania. Ak sa nedarí plniť vytýčený (a nesplniteľný) cieľ, treba vymyslieť iný podobne nezmyselný cieľ alebo zaviesť naoko nové nástroje.
Na rozvoj vzdelávania, vedy a inovácií smeruje z rozpočtu EÚ nemalá suma v podobe programov, ktoré sa už teraz prekrývajú – Rámcový program pre výskum a vývoj, Program konkurencieschopnosti a inovácií, Integrovaný program pre celoživotné vzdelávanie a, samozrejme, štrukturálne fondy. Na väčšinu z týchto opatrení prispievajú daňovníci EÚ už nejaký ten rok, no efekt sa akosi nedostavuje. Žeby to vyriešil zázračný (J)ETI, ktorého fungovanie znova zatiahnu všetci obyvatelia EÚ?
Americká inšpirácia
Možno o tom prinajmenšom pochybovať aj napriek tomu, že komisia sa zrejme inšpirovala americkým MIT (Massachusetts Institute of Technology), ktorého fakulty a absolventi sú známi svojím podnikateľským duchom. Príjmy štyritisíc spoločností založených absolventmi MIT sú na úrovni 24. najväčšej ekonomiky sveta.
V porovnaní s ETI je tu však jeden podstatný rozdiel a nespočíva len v neporovnateľnom objeme peňazí (rozpočet MIT na rok 2006 predstavuje 8,4 miliardy dolárov). MIT vznikol v roku 1861 z iniciatívy jednotlivcov a úsilia o nezávislú vzdelávaciu organizáciu, prepájajúcu vzdelávanie, výskum a prax, financovanú najmä zo súkromných darov.
Základ ekonomického napredovania spočíva v spolupráci medzi tými, čo tvoria a vymýšľajú (vzdelávanie, výskum) užitočné a prospešné veci, a tými, ktorí ich vyrábajú, poskytujú a rozširujú (podniky).
V tom trafila komisia klinec po hlavičke. Čo však nechápe, je, že úradnícke riadenie vedy nevyhnutne ústi do jej spolitizovania, nahradenia vedeckých cieľov politickými kritériami.
Ako najlepšie prispieť
Za viac ako polovicu najdôležitejších objavov v 20. storočí môžu vynálezcovia – jednotlivci alebo malé firmy. Množstvo vynálezov vzniklo ako náhodný vedľajší produkt inej práce, nie ako vopred plánovaná a nasmerovaná aktivita.
Najpodstatnejšou črtou inovácie je, že cesta k nej nie je dopredu známa. Rezistencia organizácie k novým myšlienkam sa zväčšuje s jej veľkosťou. Aká vysoká bude táto odolnosť vo verejnej organizácii, kde neexistuje nielen motivácia, ale ani možnosť kontroly jej efektívnosti prostredníctvom zisku, prípadne straty?
Európska komisia by najlepšie prispela k vytváraniu kreatívneho a inovatívneho ekonomického prostredia nielen nevytvorením ďalšieho molocha s názvom (J)ETI, ale zrušením doterajších „protiinovatívnych“ iniciatív a odstránením vlastných obmedzení výskumného sektora a ostatných oblastí života.
