Pod lampou pravda neprehrala, hoci...

A ešte keby bol do diskusie pozvaný človek, ktorý vie niečo o praxeológii (teda vede skúmajúcej ľudské konanie), mohli sme sa dozvedieť, že tak ako sa Zem točí okolo Slnka, jablko padá smerom dole, 1 + 1= 2, tak každý človek koná, teda používa nejaké prostriedky pri dosahovaní svojich cieľov. To všetko sú pravdy.

Čisto hypoteticky, ak by v štúdiu sedel napríklad Mises, mohol by vysloviť aj nasledovné slová („Ľudské konanie“):

„Konečným cieľom ľudského konania je vždy uspokojenie potrieb človeka. Tieto potreby sú subjektívne a nikto nemôže nariadiť, čo spraví jeho spoluobčana šťastnejším. Tento fakt sa nevzťahuje k antitézam egoizmu a altruizmu, materializmu a idealizmu, individualizmu a kolektivizmu, alebo ateizmu a vierovyznania. Existujú ľudia, ktorých jediným cieľom je zvyšovať si vlastné ego. Sú tiež ľudia, u ktorých uvedomenie si problémov iného spoluobčana spôsobuje väčšiu potrebu konať ako ich vlastné nároky. Existujú ľudia, ktorí netúžia po ničom inom ako uspokojovaní svojich gurmánskych chutí, nápojov, dobrej zábave, luxusnom bývaní a iných materiálnych veciach. Iní sa môžu viac zaujímať o uspokojenie tzv. „vyšších“, alebo „ideálnych“ potrieb. Usilovať sa o tieto vyššie ciele nie je o nič viac ani menej racionálne alebo iracionálne ako usilovať o iné ciele.“

„Predmetom skúmania historických vied je minulosť. Nenaučia nás nič, čo by platilo pre všetky ľudské konania, to znamená aj do budúcnosti. Štúdium histórie robí človeka múdrym a rozvážnym. Ale samo o sebe neposkytuje žiadnu vedomosť a schopnosť, ktorú možno použiť pri riešení konkrétnych problémov. História nás nemôže naučiť žiadne všeobecné pravidlo, princíp alebo zákon. Historické dáta by neboli ničím, len surovou akumuláciou nespojitých udalostí, nahromadením zmätku, ak by nemohli byť objasnené, usporiadané a interpretované systematickými praxeologickými poznatkami.
Prírodné vedy sa takisto zaoberajú len minulými udalosťami. Každá skúsenosť je skúsenosťou s niečím, čo pominulo. Neexistuje skúsenosť s tým, čo sa bude diať v budúcnosti. Spoliehajú sa na metódu experimentu a pozorovania.“

A čo praxeológia a filozofia?

„Omyly filozofov vyplývajú z ich úplného ignorovania ekonómie a veľmi často nedostatočnej znalosti histórie. Z pohľadu filozofa nakladanie s filozofickými témami je vznešené a ušľachtilé povolanie, ktoré nemôže byť kladené na nižšiu úroveň ostatných ziskových činností. Ekonomické záležitosti sú nízke, zlé veci a filozof skúmajúci vznešené problémy pravdy a absolútnych večných hodnôt by si nemal špiniť myseľ venovaním väčšej pozornosti ekonomickým problémom.“

„Tvrdenia a výroky praxeológie nie sú odvodené od pokusov, skúsenosti. Podobne ako v matematike a logike, sú dané apriórne. Nie sú predmetom verifikácie alebo falzifikácie na základe skúseností a faktov.“

No a určite by Mises nevynechal nasledovný odkaz:

„Socialisti, rasisti, nacionalisti a etatisti zlyhali v snahe vyvrátiť teórie ekonómov a dokázať správnosť ich vlastných falošných doktrín. A bola to práve táto frustrácia, ktorá podnietila ich poprenie logických a epistemologických princípov, na ktorých je založené ľudské myslenie. Nehľadali zákony sociálnej kooperácie, pretože sa nazdávali, že človek môže usporiadať spoločnosť tak, ako mu to vyhovuje. Ak podmienky nenaplnili ich želania a ich utópie sa ukázali ako neuskutočniteľné, chybu hľadali v morálnom zlyhaní človeka.“