Vianočná debata o prerozdeľovaní
Zostručnený úryvok z jednej predvianočnej debaty s kamarátom (P., však sa nenahneváš?):
On: V najbližších voľbách budem voliť tú novú stranu SaS. Myslia to dobre, chcú znížiť odvody, sú to nové neskazené tváre...
Ja: Ak by som bol presvedčený o tom, že tým niečo zmením, tiež by som ich asi volil.
On: A prečo nie?
Ja: Dobre, možno by znížili dane, odvody, zrušili pár zbytočných úradov. Ale stále budú ľuďom kradnúť a prerozdeľovať.
On: Ale ty si hrozný idealista, ktorý nežije v realite!
Ja: Som idealista a žijem v realite. Rozdiel vidím len v tom, že oni mi chcú ukradnúť 50 korún, iní 100. Ale stále je to krádež.
On: No nejaké prerozdeľovanie tu proste musí byť. Inak by to nefungovalo. Kto by sa postaral o chorých, sociálne slabších?
Ja: Súkromné poisťovne, charita, najbližší ľudia – rodina, priatelia, známi. Prirodzenú ľudskú solidaritu tu teraz potláča štát, ktorý peniaze ukradne, prerozdelí tak, že zaplatí úradníkov, záujmové skupiny a ten zvyšok sa možno dostane k človeku v núdzi.
On: Ale bez prerozdeľovania úradníkmi to nepôjde. Ide o to, aby to bolo čo najefektívnejšie. A to chce práve Sulík zaviesť tým odvodovým bonusom.
Ja: Funguje to aj priamo. Je dokázané, že ak sa do toho príliš nestará štát, charita sa rozvíja. Tak to fungovalo napríklad v USA.
On: To sa mi nejako nezdá.
Ja: Iný príklad. Pred pár rokmi som bol nezamestnaný a pár mesiacov som žil doma, kde ma živili rodičia. Dovtedy som býval v podnájme v Bratislave aj s partiou kamarátov. Ale keďže som sa chcel vrátiť späť do Bratislavy, istý čas som si tam stále platil nájomné, na čo som si požičal od rodičov, respektíve kamarátov.
On: To naozaj? Aj tak si myslím, že prerozdeľovať treba.
