Zlaté padáky pre súdruhov (tento raz v štátnom sektore)

Myslíte si, že zlaté padáky bankových manažérov zaplatené z peňazí daňovníkov, sú nehoráznosť? A čo je potom odstupné takých eurokomisárov, ktorým tento rok končí súdružská päťročnica? Navyše, oni nepoznajú iné príjmy ako tie pochádzajúce z okradnutia svojich euovečiek.  

Každý komisár zinkasuje vyše milióna libier (čo je päťročná suma ich základných platov), celkovo to bude odstupné vo výške 23 mil. libier. Najviac si polepší matadorka Margot Wallstrom, starajúca sa o oblbovanie ľudí eupropagandou (1,8 mil.).  

Viete, aký je rozdiel medzi bankárom a euúradníkom so zlatými padákmi? 
S bankárom ste sa mohli donedávna pri priehradke aspoň handrkovať o úrok. Úradníka nemáte šancu ani len stretnúť, nie to sa ho ešte spýtať ako (prečo a na základe čoho) nakladá s vašimi peniazmi. 

Vivat Írsko!

Tak to predsa len vyšlo. Obyvatelia zeleného ostrova boli poslednou záchranou pred prijatím Lisabonskej zmluvy (čiže preonačenej Európskej ústavy), ktorú nám nanucujú eutopisti z Bruselu. Podobne ako pred siedmimi rokmi hlasovali v referende proti Zmluve z Nice, aj teraz eunifikáciu odmietli. Dúfajme, že nebude druhý pokus, lebo tie sa Írom už tak nedaria.
Zaujímavé bude sledovať, s akými novými nápadmi výjdu tentoraz EU potentáti.

Foto: Flickr-Informatique

Byrokrati s mikročipmi

A opäť sme o niečo bližšie k reálnemu naplneniu Orwellovho románu „1984“. Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila a žiada sa dodať štvrté heslo ideológie Veľkého brata: kontrola je bezpečnosť.

Photo: Flickr by ExplotaMiCorazon

Konštatovanie, že podobné opatrenie u ľudí EK neplánuje ma akosi neukľudňuje.

Je whisky whisky?

Champagne nie je len francúzska vinohradnícka oblasť. Dedina s rovnakým názvom existuje aj vo Švajčiarsku. Kvôli európskej legislatíve o registrácii obchodných značiek však musia obyvatelia zmeniť jej názov.

Za svoj úspech nevďačia firmy obchodným značkám, autorským právam ani patentom. Ale predovšetkým vlastnej predvídavosti, ochote riskovať, či schopnosti predať produkt. Proste podnikaniu. Pravda, ak nemyslíme tie tzv. „firmy“, ktorých zisky sú založené na vyhraných súdnych prípadoch o ochrane bezvýznamnej značky, o ktorej sa ľudia dozvedia až následne.

Čo je dobré na tom, že bryndza, oštiepok alebo tokaj je registrovaný v Bruseli? Nič. Obchodná známka vraj zabezpečí ochranu tradičných produktov pochádzajúcich z určitých regiónov, či vyrobených zvyčajným postupom. A čo keď sa oštiepok na poľskej strane Tatier vyrábal skôr ako na Liptove?! Vraj nie. Dôkazom sú nejaké dokumenty potvrdzujúce historické prvenstvo slovenských oštiepkarov.

A nestáčalo sa tokajské skôr v Maďarsku? A nie je sever našich južných susedov tiež tradičná oblasť so špecifickým postupom výroby? Počul som, že vraj na Novom Zélande tiež vyrábajú niečo podobné našej bryndzi a volá sa to Batach (od slova „Bad Taste Cheese“). Neporušujú tamojší ľudkovia nejaký globálny patentový zákon (námet pre OSN), pretože používajú rovnaké suroviny a na nerozoznanie totožný postup ako Podtatranci?

Foto: Flickr

Príklad japonského whiskára, ktorý chcel zarobiť na značke, je peknou ukážkou toho, čo prináša (a prinesie) ochrana tzv. duševného vlastníctva. Okrem zmonopolizovania odvetví, obchádzania zákona, menšej inovatívnosti firiem, sťaženia rozvoja menších podnikov to bude znamenať aj menšiu ostražitosť spotrebiteľov. Tí sa spoľahnú na „registrovanú značku“. Veď škótska whisky je len zo Škótska, fľaša má aj etiketu „Made in Scotland“, šups s ňou do košíka. Až doma pri otvorení tí skúsenejší prídu na to, že je to len úbohá imitácia. Kde sa stala chyba? Veď tá značka je predsa registrovaná (patentovaná, chránená)! Fuj, hnusná firma, klamlivý trh, ...atď.

No a čo sa stane, keď tu žiadne patenty a ochranné známky nebudú? Nič špeciálne. Japonec si kľudne vyrobí svoju whisky, ktorú budú piť možno miestni štamgasti v Jokohame. Možno sa mu podarí preniknúť na čínsky trh. No tí, čo poznajú originálnu whisky, druhý krát po tejto fľaši nesiahnu.

Poľské aj slovenské oštiepky existujú vedľa seba už niekoľko storočí, tie slovenské budú ľudia kupovať tak ako doteraz, tie poľské si musia budovať značku odznova. Ale firmy vyrábajúce tento druh syra uspejú najmä vďaka podnikaniu – to znamená vedieť počítať, efektívne hospodáriť, inovovať, propagovať, distribuovať.

Udelenie výhradného práva prvej firme, ktorá príde s nápadom, viac škodí ako prospieva konkurencii. Duševné vlastníctvo nie je to isté ako súkromné vlastníctvo. Nápad nemožno chytiť do rúk.

O neznanosti teórie hospodárskych cyklov

K veciam súvisiacim s tzv. hypotekárnou krízou a jej dôsledkom sa vyjadruje už takmer každý. Do kompletnej zbierky slovenských analytikov chýbal naozaj už len pán Staněk z vládou váženej inštitúcie SAV.

„Hlavným dôsledkom finančnej krízy v Európe je nárast problémov s likviditou v bankovom sektore, čo sa odzrkadľuje v poklese ochoty poskytovania úverov. Dôsledkom problémov s likviditou je koncentrácia a sťahovanie likvidity bankami z ich dcérskych spoločností. Slovenského bankového sektora sa preto kríza dotkne iba sprostredkovane, práve cez sťahovanie likvidity materskými spoločnosťami bánk, nie nárastom objemu nesplácaných úverov.“

„Súčasná finančná kríza podľa Staněka v plnej miere odhalila život obyvateľov na dlh, ktorí podľa neho znižujú svoje výdavky, aby si zabezpečili dostatok zdrojov na splácanie úverov.
Podľa neho finančná kríza ešte nedoznela a bude pokračovať,“ toľko citácia zo Sity. A potiaľto je možné s pánom Staněkom súhlasiť.

V čom sa však ekonóm mýli: „...v súčasnosti finančnú krízu už nie je možné "ustrážiť" národnými vládami. Preto je podľa neho dôležité zamerať sa na novú finančnú architektúru Európskej únie a taktiež celého sveta, s cieľom "vyčistiť svetové finančné vody". Dôraz bude v budúcnosti potrebné klásť aj na dobudovanie ďalších kontrolných mechanizmov.“

Pán Staněk (ale i ďalší tzv. ekonómovia) sa prudko mýli. Predovšetkým vôbec nikto nehovorí o príčinách hypotekárnej krízy. Lacné úvery vznikli predsa z dôvodu svojvoľného manipulovania úrokovou sadzbou centrálnou bankou, vládnymi heslami „dom pre každého“, tlačením umelých papierikov, z čoho vznikali neefektívne investície firiem. Jednoducho ľudia ani podnikatelia nepoznali reálnu cenu peňazí, ktoré si požičiavali. Teraz prichádzajú dôsledky a ďalším znižovaním úrokovej sadzby FED-u sa budú len prehlbovať. Trh sa potrebuje prečistiť od zlých investícií, ale centrálna banka (štát) mu to neumožňuje.

Chcieť od národnej (európskej, svetovej) vlády, aby naprávala to čo zapríčinila, je choré. To je ako žiadať o neustály dozor nad zlodejom iného zlodeja. Riešenie existuje. Zrušenie centrálnej banky (každej) a návrat k zlatému štandardu.

Keď v gratulácii niečo smrdí

Spojené štáty pogratulovali Európskej únii k podpisu Lisabonskej zmluvy. Ak vám tento názov „zmluvy“ nič nehovorí, určite sa rozjasní pri slove Ústavná zmluva. Áno, je to v niektorých referendách odmietnutá európska ústava, ktorá má navonok zjednodušiť rozhodovanie, ale v podstate posilňuje bruselský centralizmus.

"Spojené štáty podporujú silnú Európsku úniu ako globálnu silu za demokraciu, mier a prosperitu," necháva sa počuť ministerstvo zahraničných konšpirácií. Že by tie zaoceánske koťuhy dobre vedeli čo robia a priali si čo najtesnejšie zviazaný život na starom kontinente? Vytrhne Lisabonská zmluva americkú ekonomiku z približujúcich sa pazúrov hlbokej recesie?

Súkromné školy, množte sa!

„Dekan Právnickej fakulty UK Marián Vrabko nepovažuje za správne, že sa štát vzdáva kontroly nad vznikom a pôsobením vysokých škôl. ... Vrabko zároveň predstavil projekt Právnickej fakulty, v ktorom 80 vysokoškolákov, prevažne právnikov, získava poznatky fungovania európskych inštitúcií, rozhodovania v únii, tvorby jej legislatívy a jej prenosu do národných zákonov. Projekt financuje takmer piatimi miliónmi korún Európsky sociálny fond. ... Po ukončení projektu by mali byť študenti schopní trénovať ďalších študentov,“ uvádza SITA.

No samozrejme, ktorý štátny úradník sa rád vzdáva opojnej moci kontroly? Byť zanieteným pedagógom a vedieť zohnať peniaze a ľudí, po tejto správe zakladám ďalšiu súkromnú školu. Trebárs pod názvom Vysoká škola rozmýšľania. Každá škola potrebuje najmä nezávislosť od štátu a jeho akademických poskokov, ktorí študentskej generácii za generáciou vtĺkajú do hlavy nezmysly a vedú ho k závislosti na vyššej moci.

Keď komisári nechcú poznať pravdu

Politici s obľubou používajú pri zdôvodňovaní zásahov do ekonomiky a zdaňovaní občanov slová ekonómov. Pokiaľ ide o preberanie myšlienok “keynesiáncov”, je to očakávané. Táto škola vychádza zo štátneho intervencionizmu a jeho obhajoby v každej situácii. Prinajmenšom nevhodné je, ak sa politik neštíti vziať do úst slová ekonóma, ktorý celý svoj život venoval obhajobe slobodného trhu a kritike štátneho intervencionizmu, byrokracii a socializmu.

Práve to sa nedávno prihodilo európskej komisárke pre zahraničné vzťahy Benite Ferrero-Waldner, ktorá na stretnutí venovanom efektívnosti zahraničnej pomoci EÚ vystúpila s prejavom, zakončiac ho neúplnou citáciou Ludwiga von Misesa, navyše úplne vytrhnutou z kontextu. “Zahraničná pomoc EÚ je v súčasnosti vyššia ako pomoc Svetovej banky. Do roku 2010 bude tvoriť dve tretiny z celkového objemu. Ale my chceme ísť ďalej, aby sme si udržali povesť svetového lídra v tejto oblasti. Minulý rok sa EÚ zaviazala zvýšiť rozvojovú pomoc na 0,56% HDP do roku 2010 a dosiahnuť odporúčaný cieľ 0,7% do roku 2015. Ak chceme zlepšiť súdržnosť a efektívnosť, nemali by sme koordinovať programovanie oveľa užšie? Táto dodatočná súdržnosť zlepší naše fungovanie a zaručí, že budeme čeliť ťažkým rozhodnutiam nevyhnutným pre garantovanie udržateľnej budúcnosti pre všetkých. Ako konštatuje Ludwig von Mises, niekedy môže byť pre človeka prospešné prikladať do pece vlastný nábytok. Ale nemal by si nahovárať, že objavil nový a úžasný spôsob vykurovania svojho domu.”

Kontext, v akom použil citovanú vetu Mises (Ľudské konanie, kap. XXIII.- Trhové dáta), je dôkazom, že niektorí politici sa dokážu odvolať aj na také myšlienky ekonómov, ktoré priamo potvrdzujú nezmyselnosť ich konania: “Je ľahké pochopiť, prečo sa niektorí jednotlivci, strany a záujmové skupiny snažia propagovať krátkodobý princíp. Hovoria, že politika by sa nikdy nemala zaoberať dlhodobými účinkami a vzdať sa nástroja, ktorého prínosy sú krátkodobé, len preto, že jeho dlhodobé účinky sú škodlivé. Ekonómia odpovedá, že každé rozhodnutie by malo byť založené na dôkladnom zvážení všetkých dôsledkov, krátkodobých aj dlhodobých. Určite existujú situácie pri konaní jednotlivcov a spravovaní vecí verejných, v ktorých aktéri môžu mať dobré dôvody znášať aj veľmi neprijateľné dlhodobé efekty, aby sa vyhli podľa nich ešte neprijateľnejším krátkodobým efektom. Niekedy môže byť pre človeka prospešné prikladať do pece vlastný nábytok. Ale potom by mal vedieť o budúcich dôsledkoch. Nemal by si nahovárať, že objavil nový a úžasný spôsob vykurovania svojho domu.”

Pomoc rozvojovým krajinám prostredníctvom zdaňovania a prerozdeľovania je, v prenesenom slova zmysle, typickým príkladom “vykurovania vlastným nábytkom”, ktorého dlhodobé dôsledky sú škodlivé. Spočívajú v politizácii života ľudí, ktorí ostávajú závislí na administratívnych rozhodnutiach. Rozvojová pomoc dokáže krátkodobo odvrátiť akútne nedostatky najmä importovaného tovaru. Je tak ale znemožnené objavovanie nových trhov, plodín, výrobných metód, tovaru alebo myslenia, ktoré môžu byť dlhodobo zdrojom ekonomického rozvoja. EÚ síce rozdeľuje miliardy eur daňových poplatníkov, no zároveň im vlastnými obmedzeniami usilovne bráni v nakupovaní výrobkov pochádzajúcich z týchto krajín.

Pani Waldner zrejme nie náhodou vynechala Misesovu vetu o zvažovaní dlhodobých účinkov konania. O tých európski komisári neradi počúvajú.

Zdroj: Jim Fedako

Pozor, prichádza ETI !

Európska komisia sa ešte stále nevzdáva ambiciózneho utopistického cieľa dostihnúť a predbehnúť v najbližších rokoch konkurenčné ekonomiky USA a Japonska. Najnovším čarovným prútikom, ktorý má zariadiť priblíženie sa EÚ týmto krajinám, je Európsky technologický inštitút (ETI). Táto organizácia má byť „vlajkovou loďou špičkovej kvality v oblasti inovácie, výskumu a vyššieho vzdelávania v Európe“.

Ak začínate tušiť, že ide o ďalší zbytočný a drahý úrad, vaša predtucha je namieste z viacerých dôvodov. ETI vykazuje všetky znaky organizácií, v ktorých byrokracia a chýbajúci motív zisku povedú k neefektívnemu fungovaniu a plytvaniu prostriedkami daňovníkov.

“Nezávislost“

V návrhu sa hovorí o dôležitosti autonómnosti, vykonávaní činnosti nezávisle od národných orgánov, európskych inštitúcií a vonkajšieho tlaku. O nezávislosti možno pochybovať už len na základe navrhovaného spôsobu fungovania. Riadiaci výbor má pozostávať z devätnástich členov, z nich pätnásť vymenuje Európska komisia. Tá bude navyše disponovať právomocou upravovať trojročný program ETI, no a, samozrejme, nesmie chýbať ani záväzné stanovisko parlamentu a rady.

Jednoducho, nezávislosť ako sa patrí. Vyššia moc bude určovať bádateľom, čo majú skúmať a objavovať. Partnerstvo medzi výskumom a podnikmi stráca význam, ak byrokratické riadenie určuje nalinkované hranice skúmania.

Mimochodom, ako o jednej z možností lokalizácie tohto „autonómneho výskumného úradu“ sa uvažovalo o štrasburskom sídle parlamentu, ktorý však aj naďalej ostane len drahým prázdnym slonom.

Klasický problém

Návrh na vznik nového orgánu poukazuje na klasický problém byrokratického rozhodovania. Ak sa nedarí plniť vytýčený (a nesplniteľný) cieľ, treba vymyslieť iný podobne nezmyselný cieľ alebo zaviesť naoko nové nástroje.

Na rozvoj vzdelávania, vedy a inovácií smeruje z rozpočtu EÚ nemalá suma v podobe programov, ktoré sa už teraz prekrývajú – Rámcový program pre výskum a vývoj, Program konkurencieschopnosti a inovácií, Integrovaný program pre celoživotné vzdelávanie a, samozrejme, štrukturálne fondy. Na väčšinu z týchto opatrení prispievajú daňovníci EÚ už nejaký ten rok, no efekt sa akosi nedostavuje. Žeby to vyriešil zázračný (J)ETI, ktorého fungovanie znova zatiahnu všetci obyvatelia EÚ?

Americká inšpirácia

Možno o tom prinajmenšom pochybovať aj napriek tomu, že komisia sa zrejme inšpirovala americkým MIT (Massachusetts Institute of Technology), ktorého fakulty a absolventi sú známi svojím podnikateľským duchom. Príjmy štyritisíc spoločností založených absolventmi MIT sú na úrovni 24. najväčšej ekonomiky sveta.

V porovnaní s ETI je tu však jeden podstatný rozdiel a nespočíva len v neporovnateľnom objeme peňazí (rozpočet MIT na rok 2006 predstavuje 8,4 miliardy dolárov). MIT vznikol v roku 1861 z iniciatívy jednotlivcov a úsilia o nezávislú vzdelávaciu organizáciu, prepájajúcu vzdelávanie, výskum a prax, financovanú najmä zo súkromných darov.

Základ ekonomického napredovania spočíva v spolupráci medzi tými, čo tvoria a vymýšľajú (vzdelávanie, výskum) užitočné a prospešné veci, a tými, ktorí ich vyrábajú, poskytujú a rozširujú (podniky).

V tom trafila komisia klinec po hlavičke. Čo však nechápe, je, že úradnícke riadenie vedy nevyhnutne ústi do jej spolitizovania, nahradenia vedeckých cieľov politickými kritériami.

Ako najlepšie prispieť

Za viac ako polovicu najdôležitejších objavov v 20. storočí môžu vynálezcovia – jednotlivci alebo malé firmy. Množstvo vynálezov vzniklo ako náhodný vedľajší produkt inej práce, nie ako vopred plánovaná a nasmerovaná aktivita.

Najpodstatnejšou črtou inovácie je, že cesta k nej nie je dopredu známa. Rezistencia organizácie k novým myšlienkam sa zväčšuje s jej veľkosťou. Aká vysoká bude táto odolnosť vo verejnej organizácii, kde neexistuje nielen motivácia, ale ani možnosť kontroly jej efektívnosti prostredníctvom zisku, prípadne straty?

Európska komisia by najlepšie prispela k vytváraniu kreatívneho a inovatívneho ekonomického prostredia nielen nevytvorením ďalšieho molocha s názvom (J)ETI, ale zrušením doterajších „protiinovatívnych“ iniciatív a odstránením vlastných obmedzení výskumného sektora a ostatných oblastí života.

(Článok je publikovaný na stránke INESS a v týždenníku Trend č. 43/2006)

Každá koruna sa ráta

V sobotňajšom internetovom vydaní SME ma zaujala správa o podpise etického kódexu podnikateľov. Voči takýmto druhom deklaratívnych vyhlásení a nikoho nezaväzujúcich dokumentov som značne skeptický. Zvlášť pokiaľ je jedna zo zúčastnených strán súčasťou byrokratického establišmentu.

Po otvorení celého článku vyšlo najavo, že sa nejedná len o nejaký kódex (tie momentálne fičia, svoj má aj štátna agentúra SAPARD - Etický kódex pre dodržiavanie podmienok pri čerpaní finančných prostriedkov z fondu SAPARD), ale je to kódex súvisiaci so zavádzaním eura. Podpísali ho vládny splnomocnenec pre zavádzanie ľudí v otázkach spoločnej európskej meny a Podnikateľská aliancia Slovenska, jedna z mnohých organizácií zastrešujúcich podnikateľské subjekty v SR. Mimochodom, splnomocnenec vlády a prezident PAS je tuším tá istá osoba.

Medzi signatárov kódexu, ktorí si okrem iného „vážia pravdivosť, čestnosť, principiálnosť, rovnosť, transparentnosť a spolupatričnosť..., ctia si pravidlá etického podnikania... a zaväzujú sa nezneužiť proces zavádzania eura na neodôvodnené zvyšovanie cien“ patrí aj firma Castor & Pollux, a.s., známa tiež ako Badžgoňove eurofondy, a.s. No ešte že ten kódex podpísali. Inak by si človek mohol myslieť, že sú to obyčajní gauneri, parazitujúci na našich daniach.

A ozaj. Signatári sa ešte zaväzujú „podporiť eurointegračné procesy Slovenskej republiky vrátane kampane pod heslom Každý cent sa ráta.“

Žeby kampaň vrcholila v polovici júna? Naozaj potrebujeme euro? A čo na to Slovnaft, nepridá sa?

Výrok dna – pomôžme hydinárom

„Európska únia by mohla prispieť na pomoc hydinárstvu, ktoré postila odbytová kríza pre vtáčiu chrípku. Treba sa vyrovnať s poklesom spotreby, citeľnom v niektorých členských krajinách a s poklesom cien. Sú potrebné zvláštne opatrenia, ktoré by mohli spolufinancovať členské krajiny a komisia.“ Na zasadnutí ministrov poľnohospodárstva to povedala dánska eurokomisárka Mariann Fischerová-Bölová.

Žeby sa pani komisárke cnelo za skutočným socializmom, ktorý pozná len z rozprávania (nie všetkých) kolegov z nových krajín EÚ a chcela by zrušiť voľné stanovovanie cien, namiesto zrušenia dotácií pre agro-podnikateľov? Kompenzácie v akej výške bude pani komisárka presadzovať pre firmy, ktorým zasa raz nepriaznivé počasie neumožní dosiahnuť plánovaný objem úrody? A nebude to vlastne lepšie, ak sa urodí menej a neprešvihnú sa produkčné kvóty? Nie je pani komisárka nakazená zmutovaným vírusom soc-vtáčej chrípky?

Zastavme ich, euro-bratia!

Eurobyrokrati chcú zabrániť firmám presúvať prevádzky do regiónov s nižšími nákladmi, a to aj v rámci priestoru EÚ. Teda, presnejšie povedané, zatiaľ nejde o úplný zákaz relokalizácie, týka sa to podnikateľských subjektov, ktoré dostávajú peniaze z európskych fondov.

Európsky parlament schválil výzvu Európskej komisie, aby únia od spoločností, ktoré presťahovali svoj podnik do inej krajiny a brali eurodotácie, vymáhala podporu späť.
Eurosocialisti tak chcú bojovať proti „strate pracovných miest so zničujúcimi sociálnymi následkami a ľudskými tragédiami“.

Najväčšou tragédiou na celom návrhu je nepochopenie faktu, že nie sťahovanie firiem za lepším podnikateľským prostredím vedie ku znižovaniu blahobytu, ale akékoľvek dotácie (nielen pre súkromné firmy) sú cestou do nevoľníctva.

Quaero namiesto Googlu?

Na trh internetových vyhľadávačov by mal v najbližšom období pribudnúťnový produkt pod názvom „Quaero“ (z lat. výrazu „hľadať“). Podľa jeho tvorcov to bude najrozšírenejší multimediálny vyhľadávač na svete, zahŕňajúci vyhľadávanie zvukových, obrazových a textových formátov pre širokú verejnosť, profesionálne aplikácie a audio-vizuálne „dedičstvo“.

O úspechu tohto zámeru možno oprávnene pochybovať z viacerých dôvodov, ten podstatný spočíva v strojcoch projektu. Okrem francúzskych a nemeckých firiem tvoriacich konzorcium, sú na Quaere zainteresované aj štátne agentúry z oboch krajín. Ich úlohou má byť, zrejme, okrem dotovania projektu verejnými financiami, aj dohľad na správne ideologické smerovanie produktu. Veď k jeho iniciátorom patrí aj francúzsky prezident Jacques Chirac, veľký presadzovateľ spásonosnej myšlienky zástancov EÚ: dobiehania USA v konkurencieschopnosti. A ako chce pán Chirac dosiahnuť jej zvýšenie? Za všetky výroky, ktoré svedčia o jeho mentálnej socialistickej vybavenosti, možno v tomto kontexte uviesť nasledovný: „Kultúra nie je tovar a nemôže byť slepo ponechaná trhovým silám. Musíme spoľahlivo brániť rôznosť svetových kultúr proti objavujúcej sa hrozbe uniformity. Je načase prejsť do ofenzívy.“ Že by Francúzi zakázali používať čokoľvek iné ako Quaero?

Quaero vôbec nie je prvým pokusom vyvinúť vážnu alternatívu voči Googlu. Ani také kolosy ako Microsoft alebo Yahoo neboli schopné prelomiť dominanciu Google na trhu, a to ani po vynaložení niekoľko desiatok miliónov dolárov na vylepšenie vlastných vyhľadávačov.

Je to politický produkt, ktorý vznikol v hlavách a na objednávku eurobyrokratov, nie na základe potrieb spotrebiteľov. A takýto produkt (ak sa vôbec dá použiť tento výraz pre niečo, po čom nie je dopyt) veľa vody na trhu nenamúti, len zhltne množstvo peňazí daňovníkov. Niektorí EU-rópania môžno budú Quaero používať, ale predstava súperenia o postavenie na trhu s väčšími konkurentami vyvoláva len úsmev.

A na záver vtip od nemenovaného bloggera: „Už existuje dobrý francúzsky vyhľadávač – volá sa Google.fr“.

Nedôsledný Niskanen

Minulý týždeň zavítal na Slovensko, na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, riaditeľ Cato Institute William Niskanen, aby tu vystúpil s prednáškou na tému „Alternatívy budúceho politického a ekonomického vývoja Európy“.

Aj keď sa Cato Institute hlási k myšlienkam individuálnej slobody, obmedzeného štátu a slobodného trhu, podľa obsahu vystúpenia by mohol divák nepoznajúci osobu prednášajúceho nadobudnúť dojem, že je účastníkom sympózia vedeckých kapacít zo SAV, štátnych úradníkov z ministerstva zahraničia, EÚ byrokratov, alebo spriaznených „think-tankov“, hĺbajúcich nad možnosťami ďalšieho politického usporiadania Európy.

Teraz trocha konkrétnejšie k samotnému obsahu prednášky. Odmietnutie poľnohospodárskej politiky EÚ (a štátu) patrí už hádam k základnej výbave aj „mainstreamových“ ekonomických analytikov. Ale prečo je dobré zrušenie agrodotácií na jednej strane a zvýšenie výdavkov na obranu, environmentálnu, obchodnú, menovú politiku a vedecký výskum na strane druhej?! Podľa pána Niskanena možnosťou dosiahnutia významných úspor z rozsahu.

Konštatovania typu „ ...európske environmentálne predpisy treba obmedziť len na oblasti životného prostredia s významným cezhraničným dopadom a národným štátom ponechať tvorbu noriem pre pitnú vodu, pravidlá hospodárenia v lesoch...“, či „ ...výsledky Rámcového programu (pre vedu a výskum) sú cennejšie ako výsledky nehoráznej a oveľa vyššej podpory EÚ pre poľnohospodárstvo“ mohli zaujať väčšinu prítomných v sále, každodenne masírovaných „eu-dzurindovským newspeakom“, no pre skutočných priaznivcov individuálnej slobody, voľného trhu a súkromného vlastníctva musel byť tento spôsob argumentácie nedostatočný, nedôsledný a málo konzistentný.

Ale to už zrejme patrí do arzenálu zástupcov školy verejnej voľby.

Eurovodičákom ku krajším zajtrajškom

Do roku 2008 budú všetci štátni úradníci na Slovensku držiteľmi vodičského preukazu.

Mohlo by sa zdať, že štát chce, v rámci „stratégie efektívnejšieho poskytovania služieb občanom“ (upozornenie: názov je vymyslený), týmto spôsobom zaviesť väčšiu flexibilitu do svojho fungovania a prostredníctvom súkromnej autoškoly, samozrejme vybranej po transparentnom tendri, zaobstarať pre úradníkov vodičské oprávnenie.

Skutočnosť je taká, že vodičské preukazy to budú, ale len pre obsluhovanie počitačov. V rámci projektu ECDL, tzv. Európskeho vodičského preukazu na počítače, absolvujú naši byrokrati náročný vzdelávací kurz zavŕšený udelením hodnotného certifikátu. Hádam ani nie je potrebné spomenúť, že tento špás financujeme všetci z jedného sociálneho eurofondu.

Účelnosť, zmysluplnosť a opodstatnenie tohto kurzu najlepšie vystihujú slová jednej štátnej úradníčky: "My toho úradníka nepotrebujeme len preto, aby bol schopný odpovedať na nejaký mail, čo väčšina už je, alebo, aby si otvoril internet, s tým už väčšina nemá problémy, ale potrebujeme toho štátneho úradníka, aby tvoril, aby pripravoval materiály, aby sa nebál tých technológií. Lebo v tom vidíme najväčší problém.“

Je určite chvályhodné, že aj úradníci cítia potrebu neustáleho vzdelávania sa. Len neviem, či by nebolo lepšie, ak by ostali len pri základnych znalostiach internetu. Využívanie pracovného času na surfovanie po obľúbených stránkach je menej škodlivé pre náš život, ako sú dôsledky prípravy stoviek strán byrokratickych plánov, regulácií, predpisov a zákonov vo Worde.

World Wide Web pre byrokraciu?

Vnímanie internetu ako globálneho kybernetického priestoru slobody, od ktorého štát dáva ruky preč, je ohrozené. Európska únia, spolu s niektorými krajinami, zamýšľa ustanoviť zatiaľ nešpecifikovaný orgán OSN, ktorého úlohou by bolo kontrolovať prevádzkovanie internetu. Podľa hovorcu EÚ, žiadna krajina by nemala disponovať právomocou kontroly nad globálnym prostriedkom. To je pravda, len treba dodať, že „World Wide Web“ nie je kolektívnym globálnym prostriedkom, ale neustále sa vyvíjajúcou technológiou, ktorú vlastní a prevádzkuje súkromný sektor. A tak by to malo aj ostať.

Niektoré z krajín, požadujúcich reguláciu internetu pod patronátom OSN, patria k najväčším nepriateľom slobody (slova, tlače...) – Irán, Čína (napr. cenzúra internetových vyhľadávačov, vymenovanie ďalších obmedzujúcich opatrení by zabralo značne veľký priestor). Iné už dlhšie lobujú za väčšiu kontrolu internetového obsahu. Francúzsky súd donútil „Yahoo!“ blokovať e-predaj fašistických materiálov francúzskym občanom, austrálsky súd rozhodol, že online vydanie Barron´s – web stránky prevádzkovanej spoločnosťou Dow Jones, môže byť podriadené austrálskym zákonom, ktoré sú značne intolerantné k slobode prejavu.

Súčasné neregulované prostredie internetu pomohlo šíriť slobodu prejavu a obchod pre občanov, spotrebiteľov, firmy, a pomáha prekonávať prekážky v obchode a komunikácii, predtým prijatými utláčateľskými a dotieravými štátmi. Umožnenie štátnej byrokracii nadobudnúť kontrolu nad týmto prostredím zadnými dvierkami cez OSN by bola katastrofa.

Zdroj: The Wall Street Journal

Dzurindov lietajúci tanier

Hoci euroústavu odmietli už občania Francúzska a Holandska, a v ďalších krajinách sa referendum posunulo na neznámy termín, politické elity u nás doma nezaháľajú.

Byrokratický projekt euroústavy sa snaží držať nad vodou, a to aj za cenu nerešpektovania rozhodnutia súdu, prezident Gašparovič, ktorý nepovažuje rozhodnutie Ústavného súdu SR o odklade vykonateľnosti uznesenia NR SR o ratifikácii euroústavy za záväzné. Vzhľadom na jeho minulosť nič prekvapujúce.

„Proeurópskeho“ ducha v nás naďalej oživuje vláda, samozrejme za naše peniaze. Byro, ktorého náplň činnosti spočíva v neviem čom (u iných je to aspoň z názvu jasné, do akej oblasti života budú zasahovať), teda Úrad vlády, vypísalo výberové konanie na dodávku reklamných a propagačných predmetov v hodnote viac ako pol milióna korún. Medzi pestrým výberom prezentov s logom predsedu vlády a EÚ nechýba ani lietajúci tanier, či plážová lopta. A aby sa ušlo každému, spomínané propagačné predmety sú rozdelené do troch kategórii, pre každú bude vybratý iný dodávateľ. Voľby klopú na dvere, tak prečo by sme propagovali len EÚ?!