The Boat That Rocked

Veľká Británia v roku 1966. Jediným rádiom, ktoré môže vysielať, je štátne BBC. No v čase vrcholiaceho rockn´rollu dve hodiny hudby zo záznamu týždenne sotva stačilo tým, ktorí nepočúvali džez. Tak logicky vznikla súkromná alternatíva v podobe Rádia Rock, ktoré vysielalo 24 hodín denne z lode v medzinárodných vodách Severného mora. Pestrá znôška DJ-ov holdujúcich alkoholu, sexu a drogám si rýchlo získala milióny poslucháčov a rovnako rýchlo si znepriatelila vládnych úradníkov (toho hlavného hrá Kenneth Branagh).

Úloha znela jasne. Nájsť spôsob, ako zlikvidovať pirátske rádio, ohrozujúce mravnosť mladých ľudí. No s každou zákernou snahou štátu si chlapíci vedeli poradiť, nepodriadili sa ani umelo schválenému zákonu. Až technický problém ich donútil vypnúť mikrofóny... OK, viac prezrádzať nebudem, pozrite si to. Napríklad koncom októbra, keď by mal film doraziť aj na Slovensko.

Hoci príbeh má určité spojitosti so skutočnosťou, neopisuje udalosti žiadneho konkrétneho rádia. Napriek väčšinovým kritickým hodnoteniam o zbytočnej dĺžke trvania (dve hodiny), či „vymyslenému“ príbehu má táto komédia s viacerými skvostnými momentmi svoju nespornú hodnotu. It rocks!

Jedna z mojich obľúbených pasáží:

Na porade úradníkov

Minister Dormandy: „Pirátska rádiová stanica. Sľúbil som premiérovi, že ju odstavím do 12 mesiacov.“

Podriadený Twatt: „Pane, neporušujú žiadny zákon v súčasnosti.“

Minister: „Ale iste budú. Viete, to je podstata vlády. Ak sa vám niečo nepáči, pripravíte nový zákon, ktorý to učiní nelegálnym.“

Vychádzajú „Základy agorizmu“

Prvý krát vychádza ďalšie dôležité dielo agorizmu a counter-economics, samozrejme od Samuela Edwarda Konkina III: „An Agorist Primer“.

Ako dostať libertariánsku teóriu do praxe? Ak ste dočítali Konkinov „New Libertarian Manifesto“, potom pri tejto knihe nemáte nad čím váhať. Elektronická verzia tu, ak chcete podporiť vydavateľa, tlačená kniha tu.

Že ste niečo zarobili, ešte neznamená, že je to vaše

„Government will always try to justify violating property rights by showing some heart-wrenching picture of starving, malnourished kids in a low-income neighborhood. As if stealing is okay, as long as the stolen item is put to a good cause. That logic is absurd. According to that rationale, it would be morally justifiable for me to put a gun to someone’s head and force them to give me their wallet as long as the money goes to a “good cause” like a homeless shelter or something. Of course, I’d have to wear a suit and tie and say that I’m with the internal revenue service.

When you file your taxes within the next month or so, ask yourself: what part of this process is voluntary? The next time you see a politician make some cliché speech about “freedom” and “liberty” or the next time you see a picture of the statue of liberty or some other prominent national landmark, ask yourself: how can you be free if you’re a slave? Think about all of the productive outlets that families and businesses could invest their money into if there were no taxes. The sooner the rest of us find out that taxation is slavery, the better. Johann Von Goethe said it best: “None are more hopelessly enslaved than those who falsely believe they are free”.“

Celý post Lancea Newmana na Fr33agents.com

Agorizmus v akcii!

Príkladom sú bary a kaviarne v Holandsku, ktoré sa spojili vo svojom odpore voči zákazu fajčenia. Po tretinovom poklese tržieb, ktorý prišiel po schválení zákona im veľa možností ani neostávalo. Po držiakoch na sviečky, ktoré plnili samozrejme inú funkciu, jednoducho vrátili späť na stoly popolníky. Holandská vláda ani početnými pokutami nezabránila koordinovanej vzbure. 

Navyše, za pravdu pubom dali aj súdy, ktoré rozhodli, že vláda nemá žiadnu právomoc uvaliť úplný zákaz na menšie podniky bez personálu, ak väčším ponechala možnosť vyhradenia časti pre fajčiarov. 

A nápad pre slovenské krčmy, ktoré podobné dôsledky šikany štátu ešte len čakajú: Ak svoje skladové priestory označíte ako nefajčiarske a zvyšok bude fajčiarsky, možno uspejete. Aspoň v Holandsku sa tak stalo. Ale pri slovenských sudcoch bude nádej o niečo menšia.  

Ako dodáva Brad Taylor, občianska neposlušnosť funguje, ale zvyčajne len vtedy, ak je realizovaná vo väčšom množstve. „Pokojne sa vzoprieť vládnej tyranii možno koordinovanou činnosťou, nie zvolením „nášho človeka“ do úradu.“

Pchaaa! Že verejný statok!?

I ta nejpovrchnější analýza by nemohla než ukázat, že použití domnělého
kritéria nevylučitelnosti by nás namísto rozumného řešení spíše přivedlo do hlubokých
problémů. I když se přinejmenším na první pohled zdá, že některé ze statků
a služeb poskytovaných státem by skutečně mohly být kandidáty na veřejné statky,
určitě není zjevné, kolik z oněch statků a služeb skutečně poskytovaných státem by
mohlo pod hlavičku veřejných statků spadat. Železnice, poštovní služby, telefonování,
ulice a podobné se zdají být statky, jejichž užívání může být omezeno na osoby,
které je skutečně financují, a jeví se tedy jako soukromé statky. A zdá se, že to samé
platí i pro mnoho aspektů mnoharozměrného statku bezpečnost: vše, na co by mohlo
být sjednáno pojištění, by se nutně zařadilo mezi soukromé statky. Toto ale není
dostačující. Stejně jako se mnoho státem poskytovaných statků jeví být soukromými
statky, mnoho soukromě poskytovaných statků zdánlivě spadá do kategorie veřejného
statku. 

Moji sousedé by zjevně měli užitek z mojí pěstěné růžové zahrady – mohli by
si užívat pohled na ni, aniž by mi kdy pomohli se zahradničením. To samé platí pro
různá vylepšení, která bych mohl provést na svém pozemku a která by zároveň zvýšila
hodnotu sousedních pozemků. Z produkce pouličního hudebníka mohou mít užitek
i lidé, kteří nehodí peníze do jeho klobouku. Z mého deodorantu profitují i spolucestující
v autobuse, kteří mi nepomohli jej koupit. A kdokoli, kdo mě kdy potká, bude mít
užitek z mých snah, podstoupených bez jeho finanční podpory, udělat ze sebe toho
nejúžasnějšího člověka. Musí tedy všechny tyto růžové zahrady, vylepšení nemovitostí,
pouliční hudba, deodoranty a zdokonalování osobnosti, jelikož se zjevně zdají
mít vlastnosti veřejných statků, být poskytovány státem nebo se státní podporou?

Jak ukazují tyto příklady soukromě poskytovaných veřejných statků, teze teoretiků
veřejných statků, že veřejné statky nemohou být produkovány soukromě, ale
vyžadují státní zásah, má závažné chyby. Zjevně je mohou poskytovat i trhy. Historické
důkazy nám kromě toho ukazují, že všechny takzvané veřejné statky, které
dnes poskytují státy, byly někdy v minulosti poskytovány soukromými podnikateli,
nebo tak jsou v té či oné zemi poskytovány i dnes. Například poštovní služby byly
dříve soukromé téměř všude; ulice byly financovány soukromě a dodnes v některých
případech jsou; dokonce ony milované majáky byly původně výsledkem soukromého
podnikání;109 existují privátní policejní sbory, detektivové a rozhodci; a pomoc nemocným,
chudým, starým, sirotkům a vdovám je tradičně věcí soukromých charitativních
organizací. Tedy tvrzení, že takové věci nemůže poskytnout čistě tržní systém,
je stokrát vyvráceno zkušeností.


„Hoppe je v dnešní době ojedinělým intelektuálním zjevem. Své texty na rozdíl od většiny současných autorů neadresuje uzavřené skupině expertů, kteří za zdmi výzkumných ústavů spekulují o tom, jak by se choval svět, kdyby odpovídal jejich modelům. Hoppe se pokouší oslovovat ty, kteří mají touhu po porozumění světu, který nás obklopuje. Jeho texty nepředpokládají čtenářovu hlubokou znalost aktuálních problémů ekonomie či politické filosofie, vyžadují pouze soustředění, trpělivost a zdravý rozum.“

A majú ho aj v Artfore.

50 vecí v ceste za slobodou

Máte už za sebou myšlienkový prerod z etatistu na libertariána (rôznych odtieňov) a neviete čo ďalej? Zbaviť sa ďalších pozostatkov štátnej indoktrinácie a osvojiť si filozofiu agorizmu vám môže pomôcť týchto 50 vecí. A začať možno hneď.

Môj výber obľúbených:  
 

Become a part-time entrepreneur, garage-market-dealer, urban farmer, welder, whatever. Just be productive under your own command. It doesn’t matter what it is; just be directly productive, and directly deal with suppliers and clients. You’ll find it awesomely liberating and it will be highly useful for the free underground market.

Switch off the TV. Read books!

Learn ethics and law (not the government law…).

Study logic, especially the fallacies.

When in conflict, ask someone to mediate. Solve conflicts yourself wherever you can. Use a mutually respected and trusted third party when necessary. Stay away from state “justice” whenever you can.

Get over it: Voting doesn’t help at all.

Offer small merchants silver or gold rather than fiat currency.
 
Sell your products in silver or gold.

Start a community currency in your town.

Get comfortable with the term “Economic Civil Disobedience.”

Spread the idea that the state is not magic – it is nothing more than a collection of your neighbors – no more ethical and noble than the lamer next door.

Learn how to find the false assumptions in arguments. Most public lies sound okay if you don’t find their unspoken assumptions. If they pass too quickly, find the written version and search for the lie it contains.

Don’t waste your energy on the political crisis de jour. Busy your mind with more substantial things. Daily political dramas are a time-sink, and the statists like it. Stop following their script.

Help people who suffer undeservedly. No state means you are responsible for charity. Sure, it will be much easier when the state isn’t stealing all your extra money (or chasing you in hope of theft), but do what you can now and get used to the process.

Alongside Night – povinná(?) kniha pre libertariánov

Americká vláda je na kolenách. Peniaze sú bezcenným artiklom, „klasický oficiálny“ trh kolabuje, podniky krachujú. Podnikatelia na „čiernom“ trhu používajú počítačové šifrovanie pri prevádzkovaní svojich trúfalých firiem, ktoré ani totalitná kontrola nezastaví. Súkromná žoldnierska armáda s úspechom čelí protiútokom FBI. 

Autor knihy „Alongside Night“ J. Neil Schulman v knihe ukazuje, ako by veci mohli vyzerať v budúcnosti a čo musíme robiť, ak (ne)chceme, aby tak (ne)bolo. V roku 1976 23-ročný libertarián zlúčil v knihe nové smery „countereconomics“ a ekonomickej filozofie agorizmu. Výsledkom je podľa viacerých najlepší libertariánsky román od čias Randovej diela „Atlas Shrugged“ (pre mňa asi najlepší, keďže Ayn som pre mohutný počet strán nebol schopný dočítať). Filmový scenár by už mal byť pripravený.  

Ešte pár citátov autora z doslovu:

„Väčšina ľudí, ktorí sú konfrontovaní s libertariánmi, nerozumejú všetkým našim fantastickým teóriam. Jediné, čo ich zaujíma je, či sme dôveryhodní. Nezaujíma ich počúvanie o tom, akí sme dokonalí a aké ohromné sú naše myšlienky. Toho majú už po krk od komunistov, socialistov, utopistov, technokratov a fašistov. A všetci z nich mali odpoveď, len to nikdy nefungovalo. Nezáleží na tom, že to, o čom my hovoríme, by fungovalo. Zatiaľ sme to nedokázali a preto sme v rovnakej situácii ako všetci títo ostatní. A nevravte mi, že naše myšlienky sú historicky zjavne evidentné. Ak by boli, tak dnes žijeme v libertariánskom svete.“ 

„Mohutné duby vyrastajú z malých semiačok. Literatúra slobody obsahuje semienka nášho oslobodenia. Boj za oslobodenie ľudskej rasy nebude vyhratý len s pomocou zbraní. Tie môžu zabíjať len ľudí, nie myšlienky. Vojnu možno tiež vyhrať s ideami. Zlá myšlienka nás zotročuje: ľudia nemôžu veriť jeden druhému. Správna myšlienka nás oslobodzuje: ak si nezačneme veriť navzájom, nikto iný nebude.“ 

„Libertariáni v príbehu nie sú libertariánmi, pretože chŕlia zo seba všetky teórie a vysvetľujú a navštevujú slávnostné recepcie a čítajú New Libertarian Strategy. Sú libertariánmi, lebo žijú svoje životy v súlade s libertariánskymi princípmi. Majú čo konkrétne ponúknuť: bezpečné územia, zóny voľného obchodu, komunikáciu a dopravu odolnú voči štátu, proste spôsoby pre zdolanie systému. Nie slová, ale činy. Nie sľuby, ale výsledky.“


- J. Neil Schulman

Štát vs. slobodné peniaze

Americká FBI nedávno zatkla Bernarda von Nothausa a jeho troch spoločníkov z dôvodu, že tlačili a predávali strieborné mince s názvom Liberty Dollar a vydávali ich za peniaze. Sú okrem iného obvinení zo sprisahania. 

Americká vláda tak príkladne ukazuje, ako (aj akýkoľvek iný) štát môže zamiesť so snahami jednotlivcov alebo skupín tlačiť čo chcú, predávať a používať to ako platidlo. Za takúto nenásilnú činnosť budú postavení pred súd a hrozí im aj niekoľkodesaťročné väzenie.  

Čo je na takomto konaní kriminálne? Akým právom zasahuje štát do vzájomne výhodnej dohody dvoch súkromných osôb a zakazuje takúto transakciu? Právom mafiána, ktorý má na „svojom“ území monopol.  

Ak by mal niekto sedieť v base a pykať za činy proti ľuďom, potom je to celá (nielen) americká vláda spolu s FED-om, ktorí každým dňom zmenšujú silu papierikov v peňaženkách ľudí, teda ich okrádajú, a zakazujú im používať iné platidlo, ktoré uznajú za vhodné.  

Už pred dvoma rokmi prišlo z americkej vlády prvé upozornenie o tom, že „náš dolár si nedáme“. Liberty Dollar štát skonfiškoval (= ukradol) zlato, striebro a hotovosť vo výške viac ako štyroch miliónov dolárov. Zjavne to nezafungovalo. A Liberty Dollar nepoloží ani prípadné odsúdenie jej zakladateľov. Túžba ľudí po skutočných peniazoch je silnejšia ako štátna propaganda a snaha o násilný monopol. 

Bernard, Kevin, Sarah, Rachelle, keep fighting!

Program kapitalistickej strany

Nejako takto by mohol vyzerať program kapitalistickej strany obhajujúcej skutočnú slobodu človeka. Už len vyriešiť večnú otázku, ako tieto princípy presadiť cez štátnu mašinériu. A čo ak niekto nechce, aby niekto iný ho zastupoval, hlasoval a rozhodoval za neho a o ňom? Že to by už nebola demokracia? Presne tak... Napriek všetkému, sympatický počin.

The Time Of No Problem

"Look back at the economy in October 2007. The Dow was at 14,000. The banks were booming. Real estate was down a little, but the experts gave no warning. They were wrong. All of them.

When people refuse to face reality, because reality is going to be more painful than anything they have experienced, they look for signs that the problems they cannot avoid without changing are really not that bad. They look for offsetting good news.

We are watching the investment world adopting a lemming mentality that has always produced losses. "This time it's different. No problem."

Even hard-money newsletter readers are beginning to doubt that the recent good news is in fact "less worse than expected" bad news. This is the stuff of dreams that do not come true. 
Readers look at the reports, and the reports look awful: falling home prices, rising unemployment, an astronomical Federal deficit. But the media say we are close to a bottom – the bottom of a crash that none of them forecasted.

A Tsunami is coming. In such a scenario, you have got to get out of the water and off the beach. But few people ever do, unless they have seen a tsunami. Few have. 
Allocate some percent of your wealth to tsunami-avoidance. Do it quietly. Do not discuss this with your big-mouth brother-in-law. 

What do you really think is likely to happen? Not what you would prefer will happen. 
Think, "General Motors in October 2007" 
Think Chrysler, Merrill Lynch, and Lehman Brothers. 
No one saw it coming. It came. 
Problems. Big, big problems."

Celý článok Garyho Northa tu.

Novinky zo sveta kníh

Voľného času mnohým pribúda, preto si predstavme zopár nových knižných pochúťok, ktoré sú hodné pozornosti.

Rozdiel medzi anarchistami a minarchistami hádam netreba vysvetľovať. (Nielen) podľa Skobla je to (nielen) „hobbesovský strach“ (neexistencia štátu vedie k chaosu), ktorý bráni minarchistom prejsť na ten istý breh a uznať, že ľudia môžu riešiť spory bez štátneho monopolu. Knihu „Delete the State: A Challenge to Minarchists“ od Aeona J. Skobla recenzoval David Gordon. 

Nazdávate sa, že Herbert Hoover bol reformátorom, bez ktorého by hospodárska kríza v 30. rokoch trvala dlhšie? Alebo ste niekde čítali, že tento americký prezident krízu prehĺbil, lebo znížil dane? Omyl, oficiálna história zvyčajne klame. Žiadny záchranca ani reformátor štátneho rozpočtu.
Učili vás v škole, že USA vytiahla z biedy až 2. svetová vojna, lebo reálne HDP v tom čase vzrástlo? Omyl! Iste, aj teraz by nezamestnanosť klesla, ak by Obama nezamestnaných ozbrojil a poslal bojovať proti somálskym pirátom. Spotrebovaná munícia, výroba a oprava lodí by mohli prispieť k „rastu“ HDP. Zlepšil by sa tým život mnohých obyvateľov? Nie. Ale politici môžu ukázať graf so stúpajúcou krivkou. Presne tak, ako politruci v Sovietskom zväze pravidelne oznamovali výdobytky vedecko-priemyselnej revolúcie. 
Keynesiánci aj „Chicagoiti“ opakovane zdôrazňujú, že veľká kríza je ponaučením pre centrálne banky, že jedinou cestou na odvrátenie katastrofy je obrovská monetárna expanzia. Aj tento mýtus Robert Murphy v knihe „Politically Incorrect Guide to the Great Depression and the New Deal“ jednoznačne vyvracia. 

Diaľnice a cesty sú príliš drahé na to, aby ich stavali súkromníci. Každých sto metrov bude treba zastavovať pri platbe za používanie inej cesty. A navyše, nejaký magnát môže zvýšiť ceny a obmedziť prístup. Všetci budeme závislí na jednom bláznovi, ktorý vlastní jedinú cestu na okolí. Načo byť na ňom závislí, ak štát vie poskytnúť túto službu zadarmo? Walter Block ukazuje, že aj ten najhorší z najhorších scenárov súkromného vlastníctva ciest by bol fantastickou alternatívou v porovnaní s existujúcou štátnou (verejnou) realitou. 
Ľudia majú veľa možností v potravinách, počítačoch, filmoch, službách pre domácnosť. Prečo by to malo byť iné pre cestujúcich? 
Štúdií, článkov a iných slovesných útvarov od Blocka na tému súkromné cesty existuje viac ako veľa. No prvý krát sa mu ich podarilo, po niekoľkoročnom úsilí, zhrnúť do takmer 500-stranovej knihy „The Privatization of Roads and Highways“.

A ešte niečo, tento krát v češtine: Liberální institut pripravil preklad Rothbardovho majsterštiku „Ethics of Liberty“. Mimochodom, pri jej uvedení počas nedávnej Pražskej konferencie o politickej ekonómii vystúpil aj Hans-Hermann Hoppe, ktorý napísal úvod knihy.  

Deň duševného monopolu

26. apríl je vraj svetovým dňom duševného vlastníctva. To sa patrí patrične osláviť. Čo je nové v pirátskej zátoke...?

Ak neviete, čo si v nedeľu obliecť, tu je jedna možnosť:

Zlaté padáky pre súdruhov (tento raz v štátnom sektore)

Myslíte si, že zlaté padáky bankových manažérov zaplatené z peňazí daňovníkov, sú nehoráznosť? A čo je potom odstupné takých eurokomisárov, ktorým tento rok končí súdružská päťročnica? Navyše, oni nepoznajú iné príjmy ako tie pochádzajúce z okradnutia svojich euovečiek.  

Každý komisár zinkasuje vyše milióna libier (čo je päťročná suma ich základných platov), celkovo to bude odstupné vo výške 23 mil. libier. Najviac si polepší matadorka Margot Wallstrom, starajúca sa o oblbovanie ľudí eupropagandou (1,8 mil.).  

Viete, aký je rozdiel medzi bankárom a euúradníkom so zlatými padákmi? 
S bankárom ste sa mohli donedávna pri priehradke aspoň handrkovať o úrok. Úradníka nemáte šancu ani len stretnúť, nie to sa ho ešte spýtať ako (prečo a na základe čoho) nakladá s vašimi peniazmi. 

Všetko čo ste chceli vedieť o kríze, ale nikto vám to nevysvetlil

Ak sa zaujímate o ekonómiu a obdobie veľkej krízy (tej minulej alebo súčasnej) a jej skutočné príčiny, potom nemôžete knihu Murray N. Rothbarda "Veľká americká kríza" obísť. Mnohé opatrenia navrhnuté v tej dobe Hooverom (alebo neskôr Rooseveltom) znejú až príliš povedome aj dnes. Väčšina riešení v súčasnosti navrhovaných politikmi na celom svete bola práve v tom období odskúšaná a zlyhala. Rothbard zrozumiteľne vysvetľuje prečo. Skutočnosť, že kniha bola napísaná pred 46 rokmi a stále ju možno vztiahnuť na udalosti spred 80 rokov ako aj tie dnešné, ukazuje význam a pravdivosť tohto diela. Rovnako ako ostatné Rothbardove knihy, aj táto ponúka vynikajúcu analýzu ekonomickej histórie, ktorá sa bežne nerozoberá v médiách a neučí na ekonomických školách. Recenzia na stránkach INESS-u tu.

Čoho sa obávajú?

"Je charakteristickou črtou kríz, že z dôvodu nevyhnutne podvodnej podstaty komerčného bankového systému musí každá skutočná snaha ľudí vybrať vlastný majetok z bánk spôsobiť paniku medzi bankami aj vládou."

- Murray N. Rothbard: "America´s Great Depression"

Optimálna veľkosť krádeže?

Aká je optimálna veľkosť štátu? Odpoveď poznajú anarchisti aj „radikálni“ libertariáni: ŽIADNA. 
Podľa Richarda Rahna z Cato Institute je to niekde medzi 17 až 30 % HDP. To znamená, že ľudia v Hongkongu alebo Singapure si „neužívajú“ ideálny štát, keďže ten im berie menej. Rovnako tak obyvatelia Slovenska, kde úradnícky aparát prerozdeľuje vďaka magickému ukazovateľu HDP „už len“ 34 %.  
Odveký rozpor medzi ana- a minarchistami. Neukázala historická skúsenosť, že minimálny štát (chrániaci majetok a životy ľudí) je utópia, ktorá nemôže fungovať, pretože každý malý štát postupne rastie k väčšiemu? 
Aká je optimálna veľkosť krádeže? Sto, päťsto eur, jedno auto ročne?

Ropa cez 100 $ v tomto roku. Nezmysel?

Na začiatku každého roku si mnohí radi zaprognostikujú. Neodolal ani Glen Allport na stránkach Strike The Root:  

„Po 95 rokoch pozvoľného prekopírovavánia dolára FED-om až takmer do jeho bezcennosti, reagujú mnohí Američania (množstvo keynesiánskych ekonómov a komentátorov v médiách) spôsobom „Vďaka, pane! Môžem ešte?“ – hoci to znie skôr ako „Prosím, vládni páni a banksterskí vládcovia, vytlačíte more nových peňazí, aby sa podporila ekonomika pre nás?“ Niektorí pritom na zdôraznenie dupú nohami a ohŕňajú ústa.“

„... veľmi mnoho národov si hyperinfláciou vystlalo cestu k biede za ostatných niekoľko stoviek rokov, ešte predtým ako sa používali papierové peniaze (napríklad odstránením časti zo vzácnych kovov na minciach v Ríme). Nie som presvedčený, že potrvá dlho, než sa inflačné efekty masívnej a prudkej tvorby peňazí prejavia na cenách.“  

Šanca pre dvojcifernú reálnu infláciu v USA v tomto roku: 95 %
Šanca, že hyperinflácia dosiahne tento rok úroveň „ó môj bože“: 50 %
Šanca, že americká vláda spraví niečo mimoriadne hlúpe v reakcii na krízu do jari: 100 %
Šanca, že iné krajiny budú predávať obrovské sumy ich dlhov v dolároch, čo vyvolá ďalší inflačný tlak na dolár: 95 %
Šanca, že dlhopisový trh utrpí výrazný otras (väčší ako sme doteraz videli): 95 %
Šanca, že zlato dosiahne 1000 dolárov v roku 2009: 98 %
Šanca, že väčšina ľudí si to včas uvedomí a zachráni svoj osobný majetok: 0,0 % 

Peter Schiff v TRENDe

„Ľudia sú vždy chamtiví. Počúvame, že za to môžu chamtivci z Wall Streetu, chamtiví realitní makléri, chamtiví spotrebitelia... No položme si otázku – prečo začali byť chamtiví všetci naraz? Prečo neboli takí chamtiví pred desiatimi, dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi? Čo sa zmenilo? Zmenila sa menová politika. Zmenilo sa to, že sa tu začali rozdávať peniaze za jednopercentný úrok. Spôsobil to štát a ten istý štát sa teraz snaží z krízy vyťažiť a ešte viac si posilniť vplyv. Oni ničia naše hospodárstvo a my ich odmeňujeme tým, že im dávame väčšiu moc, s ktorou môžu narobiť ešte väčšie škody.“

- Peter Schiff v rozhovore pre TREND

Pre mnohých (najmä vďaka legendárnemu videu, na ktorom sa z jeho katastrofických predpovedí mainstreamoví keynesiánski kolegovia vysmievajú) človek, ktorý ako prvý predpovedal súčasnú krízu. No je to „len“ jeden z „Rakúšanov“, ktorí na nezdravú ekonomiku založenú len na úveroch s umelo lacnými úrokmi upozorňujú už niekoľko desiatok rokov.  

Vianočná debata o prerozdeľovaní

Zostručnený úryvok z jednej predvianočnej debaty s kamarátom (P., však sa nenahneváš?):


On: V najbližších voľbách budem voliť tú novú stranu SaS. Myslia to dobre, chcú znížiť odvody, sú to nové neskazené tváre...

Ja: Ak by som bol presvedčený o tom, že tým niečo zmením, tiež by som ich asi volil.

On: A prečo nie?

Ja: Dobre, možno by znížili dane, odvody, zrušili pár zbytočných úradov. Ale stále budú ľuďom kradnúť a prerozdeľovať.

On: Ale ty si hrozný idealista, ktorý nežije v realite!

Ja: Som idealista a žijem v realite. Rozdiel vidím len v tom, že oni mi chcú ukradnúť 50 korún, iní 100. Ale stále je to krádež.

On: No nejaké prerozdeľovanie tu proste musí byť. Inak by to nefungovalo. Kto by sa postaral o chorých, sociálne slabších?

Ja: Súkromné poisťovne, charita, najbližší ľudia – rodina, priatelia, známi. Prirodzenú ľudskú solidaritu tu teraz potláča štát, ktorý peniaze ukradne, prerozdelí tak, že zaplatí úradníkov, záujmové skupiny a ten zvyšok sa možno dostane k človeku v núdzi.

On: Ale bez prerozdeľovania úradníkmi to nepôjde. Ide o to, aby to bolo čo najefektívnejšie. A to chce práve Sulík zaviesť tým odvodovým bonusom.

Ja: Funguje to aj priamo. Je dokázané, že ak sa do toho príliš nestará štát, charita sa rozvíja. Tak to fungovalo napríklad v USA.

On: To sa mi nejako nezdá.

Ja: Iný príklad. Pred pár rokmi som bol nezamestnaný a pár mesiacov som žil doma, kde ma živili rodičia. Dovtedy som býval v podnájme v Bratislave aj s partiou kamarátov. Ale keďže som sa chcel vrátiť späť do Bratislavy, istý čas som si tam stále platil nájomné, na čo som si požičal od rodičov, respektíve kamarátov.

On: To naozaj? Aj tak si myslím, že prerozdeľovať treba.

Inflation is another taxation

"For government is an inherently inflationary institution, and consequently has almost always triggered, encouraged, and directed the inflationary boom. Inflation is a form of taxation, since the government can create new money out of thin air and use it to bid away resources from private individuals, who are barred by heavy penalty from similar “counterfeiting.” Inflation therefore makes a pleasant substitute for taxation for the government officials and their favored groups, and it is a subtle substitute which the general public can easily—and can be encouraged to—overlook.

The government can also pin the blame for the rising prices, which are the inevitable consequence of inflation, upon the general public or some disliked segments of the public, e.g., business, speculators, foreigners. Only the unlikely adoption of sound economic doctrine could lead the public to pin the responsibility where it belongs: on the government itself."

- America´s Great Depression (Murray N. Rothbard)