Alternatívy dolára rozkvitajú

Plenty, BerkShare, Cheer alebo dolár? Jasno v tom, čím chcú platiť za tovary a služby, majú ľudia v niektorých amerických komunitách v severnej Karolíne, Massachusetts, či Arizone. Nie že by išlo o najnovšiu novinku, tieto lokálne výmenné platidlá tu už existujú zväčša pár rokov. No so znižujúcou sa kúpnou silou dolárových papierikov v peňaženkách popularita vlastných peňazí, ktoré žiadna centrálna banka nemôže znehodnotiť, vzrastá.

Platenie týmito peniazmi alebo zmenkami je možné najmä v menších miestnych obchodoch. Vlastník baru v Detroite vytlačil Cheer, aby podporil lokálnych podnikateľov. Tieto peniaze sú kryté jeho hotovostnými rezervami. A pridávajú sa ďalšie reštaurácie. Niektoré firmy v severnej Karolíne čiastočne vyplácajú zamestnancov v Plenties a túto menu akceptuje aj miestna supermarketová sieť.

Veria na starom kontinente naivne všetci centrálnym bankám, alebo o takýchto aktivitách len nie je počuť?

Alongside Night – povinná(?) kniha pre libertariánov

Americká vláda je na kolenách. Peniaze sú bezcenným artiklom, „klasický oficiálny“ trh kolabuje, podniky krachujú. Podnikatelia na „čiernom“ trhu používajú počítačové šifrovanie pri prevádzkovaní svojich trúfalých firiem, ktoré ani totalitná kontrola nezastaví. Súkromná žoldnierska armáda s úspechom čelí protiútokom FBI. 

Autor knihy „Alongside Night“ J. Neil Schulman v knihe ukazuje, ako by veci mohli vyzerať v budúcnosti a čo musíme robiť, ak (ne)chceme, aby tak (ne)bolo. V roku 1976 23-ročný libertarián zlúčil v knihe nové smery „countereconomics“ a ekonomickej filozofie agorizmu. Výsledkom je podľa viacerých najlepší libertariánsky román od čias Randovej diela „Atlas Shrugged“ (pre mňa asi najlepší, keďže Ayn som pre mohutný počet strán nebol schopný dočítať). Filmový scenár by už mal byť pripravený.  

Ešte pár citátov autora z doslovu:

„Väčšina ľudí, ktorí sú konfrontovaní s libertariánmi, nerozumejú všetkým našim fantastickým teóriam. Jediné, čo ich zaujíma je, či sme dôveryhodní. Nezaujíma ich počúvanie o tom, akí sme dokonalí a aké ohromné sú naše myšlienky. Toho majú už po krk od komunistov, socialistov, utopistov, technokratov a fašistov. A všetci z nich mali odpoveď, len to nikdy nefungovalo. Nezáleží na tom, že to, o čom my hovoríme, by fungovalo. Zatiaľ sme to nedokázali a preto sme v rovnakej situácii ako všetci títo ostatní. A nevravte mi, že naše myšlienky sú historicky zjavne evidentné. Ak by boli, tak dnes žijeme v libertariánskom svete.“ 

„Mohutné duby vyrastajú z malých semiačok. Literatúra slobody obsahuje semienka nášho oslobodenia. Boj za oslobodenie ľudskej rasy nebude vyhratý len s pomocou zbraní. Tie môžu zabíjať len ľudí, nie myšlienky. Vojnu možno tiež vyhrať s ideami. Zlá myšlienka nás zotročuje: ľudia nemôžu veriť jeden druhému. Správna myšlienka nás oslobodzuje: ak si nezačneme veriť navzájom, nikto iný nebude.“ 

„Libertariáni v príbehu nie sú libertariánmi, pretože chŕlia zo seba všetky teórie a vysvetľujú a navštevujú slávnostné recepcie a čítajú New Libertarian Strategy. Sú libertariánmi, lebo žijú svoje životy v súlade s libertariánskymi princípmi. Majú čo konkrétne ponúknuť: bezpečné územia, zóny voľného obchodu, komunikáciu a dopravu odolnú voči štátu, proste spôsoby pre zdolanie systému. Nie slová, ale činy. Nie sľuby, ale výsledky.“


- J. Neil Schulman

Prečo dno cien bytov ešte nie je vidieť a kde leží?

Častá otázka týchto dní: „Klesli už ceny bytov dostatočne, aby sa ich oplatilo kúpiť?“. Pýtajú sa potenciálni špekulanti aj ľudia túžiaci po vlastnom bývaní. Pre obe skupiny záujemcov existuje rovnaká odpoveď: „Nie“. Vraj tí, ktorí chcú kúpiť na bývanie nemajú nad čím váhať a nedívať sa na (ne)výhodnosť očami investora. No, ak im nezáleží na niekoľko pár drobných desaťtisíc eur, o ktoré ceny klesnú v najbližších rokoch, potom nech sa páči. 
Takže kedy bude opäť bezpečné kupovať? Poznáte tú odpoveď, že vtedy, ak je väčšina ľudí z realít znechutená a o nehnuteľnostiach sa už nebavia nielen upratovačky medzi sebou, ale ani vysokí manažéri? Ak poznáte, nemusíte ďalej čítať. 

Skutočná kapitulácia a zúfalstvo. No a samozrejme, pozitívne cash-flow pri prenajímaní bytu. No od tohto stavu sme stále poriadne ďaleko. Čisto jednoduché uvažovanie: Ak niečo rastie viac ako desať rokov, pričom posledných šesť rokov nereálne dvojciferne, môže sa to po roku poklesu vrátiť do prirodzeného stavu? No môže, to by sa ale musel odohrať nový „Veľký tresk“. A nič také nenastalo. Ak vám nasledovný graf nič nehovorí, zoznámte sa.  

 

Na Slovensku, teda trhu, kde pád realít prišiel medzi poslednými v porovnaní so svetom, sa nachádzame v štádiu zapierania s ojedinelými názkami strachu, teda niekde za vrcholom sínusoidy.  

Tí, ktorí majú radi čísla a empíriu, si tiež prídu na svoje. Ale najskôr si ujasnime základné východiskové faktory. Slovensko je súčasťou globálneho ekonomického systému, ktorého esenciálna súčasť, teda banky, je teraz paralyzovaná a ešte niekoľko rokov bude. Táto krajina nie je žiadnym špecifikom (ako sa snažia niektorí „odborníci“ nahovoriť), ktorému by sa mal vývoj prebiehajúci na západe vyhnúť (ak je niečo špecifické, potom malosť otvoreného trhu a tým závislosť od okolitého sveta). Len príde s oneskorením. Presne tak ako problémy realitného trhu v Európe začali (a doteraz v histórii vždy začínali) so zhruba dvojročným oneskorením za USA. Navyše, je tu kríza, ktorá tento pád (všetkých aktív, nielen realitných) urýchľuje a z ktorej sa svet zrejme nevyhrabe väčšiu časť nasledovnej dekády (to neznamená, že ekonomika bude stále v mínusových číslach, no nebude ani rásť). A ďalšie navyše, Slovensko nie je Poľsko s veľkým domácim trhom, a pokiaľ Nemci, Česi, Rakúšania a ostatný západ nezačne kupovať výrobky odtiaľto, počet ničnerobiacich nebude klesať. A teda kupovať byty nebude mať veľmi kto. A už vôbec nie Íri, Briti alebo Španieli, ktorí sa zo svojich sr...ek doma tiež tak skoro nevyhrabú. A je otázne, či potom dostanú chuť si to celé zopakovať. Ďalší faktor s mínusovým znamienkom je demografia. Tzv. „husákove deti“, teda generácia ľudí narodená v 70. a 80. rokoch má väčšinou už kúpu nehnuteľnosti za sebou. Áno, existuje z nich nejaká skupina potenciálnych kupujúcich, ktorá v nedávnych pretekoch neuspela alebo si zachovala ešte zdravý úsudok a s kúpou počkala, ale už to nie je taká sila ako pred pár rokmi. A ak títo ľudia vydržali doteraz, nemajú dôvod nepočkať na skutočný pokles cien. Celkovo, s pribúdajúcimi rokmi bude prirodzený demografický potenciál kupujúcich čoraz slabší. Zužujúca sa obrátená demografická pyramídka sa začne prejavovať aj na realitnom trhu. 
Ak sa aj banky niekedy v dohľadnej dobe (dvoch, troch rokov a vlastne na Slovensku ešte dlhšie?) zbavia nastražených mín vo svojich súvahách a budú opäť povoľnejšie pri úverovaní, neznamená to už automaticky ďalší rozbeh hromadného kupovania nehnuteľností z dôvodu vyššie spomenutých faktorov. 

Základná matematika
Takže poďme sa baviť o konkrétnych číslach, nehnuteľnostiach a lokalitách. Realitnú bublinu, čiže odtrhnutosť cien realít od ich skutočnej hodnoty, signalizuje viacero indikátorov. Štandardne a najrozšírenejšie sa používa pomer ceny k príjmu domácnosti a príjmu z prenájmu. Existujú samozrejme aj iné, napríklad porovnanie s HDP, mierou inflácie, podielom splátky hypotéky z disponibilného príjmu a podobne. Bankári veľmi často a s obľubou používajú „ich index dostupnosti“, z ktorého im vždy výjde, že vďaka klesajúcim úrokom sú byty dnes zhruba rovnako dostupné ako v roku 2002. Ale fakt, že vtedy ste si za rovnakú splátku mohli dovoliť trebárs trojizbák so 70 m2 a dnes horko-ťažko dvojizbák s 50 m2, kto vie prečo opomínajú. Pokračujúcim vývojom z nedávnej minulosti by o chvíľu určite boli dostupnejšie aj byty pozostávajúce zo záchodovej misy ohradenej šiestimi stenami. 

Štandardný index dostupnosti všade na západe znamená porovnanie ceny a ročného disponibilného (zdaneného) príjmu domácnosti s dvomi ekonomicky aktívnymi členmi. Zväčša sa berie do úvahy pri oboch medián, my medián nepoznáme, preto budeme počítať s priemerom. Hrubá mzda dosahuje v Bratislave zhruba 32-tisíc Sk mesačne. Po odpočítaní odvodov a pripočítaní nejakých iných príjmov by sme sa mohli dostať niekde na číslo 27-tisíc Sk, čiže 896 €. S týmto budeme ďalej narábať.  
V krajinách ako USA, Veľká Británia sa index dostupnosti historicky do 90. rokov pohyboval okolo úrovne 3, samozrejme niekoľkokrát vyletel aj nad štyri, ale vždy potom nastala korekcia hlboko pod tri. Hodnota smerujúca k 1 signalizuje podhodnotenú úroveň cien, viac ako tri bublinu (to znamená aj štyri). 
Ak uvažujeme s priemerným 3-izbovým bytom v Petržalke (panel, zhruba 70 m2 plochy, balkón, čiastočná rekonštrukcia, nie prízemie ani strecha), ktorého súčasná (polovica júna 2009) cena (priemerná ponuková – 10 %) je 81 494 €, potom index dostupnosti (Id) = 3,79. Ak Id = 3, potom „rovnovážna“ cena by mohla byť 64 500 €. Ale keďže pri poklese trhu je dno pod touto úrovňou, uvažujme s Id = 2, dno takéhoto bytu môže ležať niekde okolo 43 000 €. A to kalkulujeme so zachovaním úrovne príjmu. 
Nepísané pravidlo tiež vraví o tom, že cena m2 = mesačný príjem, čo pri výmere 70 m2 znamená cenu 62 700 €. To aj zodpovedá vyššie odvodenej „rovnovážnej“ cene. A to by mohla byť aj nejaka dlhodobo oscilačná úroveň cien bytov v Bratislave. Staré panelákové byty na okrajoch mesta pod touto hranicou, bližšie k centru, nepodarené novostavby a tehla zhruba takto, lepšie novostavby a centrum niečo nad. 
Ak rozdiel v cene medzi staršími a novými bytmi býva niekde okolo 25 %, potom ak panelák (?) bude stáť tých 43 000, novostavba by mohla okolo 54 000 €.  
Teraz uvažujme s 2-izbovou novostavbou v Troch vežiach v cene 110 237 € (opäť ponuková cena – 10 %).Tu je Id už viac prepálený, dosahuje 5,1. Rovnovážna cena je niekde na úrovni 64 500, čo by znamenalo pokles o 41 %. Ak Id = 2, potom bude cena 43 000 €. Ak počítame cez m2, potom rovnovážna cena je 49 000 €.  

Porovnanie ceny a príjmov z prenájmu je vlastne investičným kritériom, ktoré špekulantom signalizuje, či treba nakupovať alebo predávať. Tu existuje tiež viacero ukazovateľov, najpoužívanejší je tzv. P/E ratio, teda pomer ceny a príjmov z prenájmu. Obrátením týchto veličín dostaneme hrubý výnos (yield) z nehnuteľnosti za rok. Podľa toho, čo som sa dočítal, sa za rovnovážnu cenu považuje P/E 15. Čím viac sa hodnoty od toho odchyľujú, tým je cena nadhodnotená (nad 15), podhodnotená (pod 15). Pritom hodnota 10 môže signalizovať dno alebo výrazný impulz na nákup (ako v prípade akciového trhu). Pri yieldoch je dlhodobo rovnovážna úroveň medzi 7 – 8 %, nižšie znamená nadhodnotenú cenu, vyššie podhodnotenú. 
Ak sa vrátime k nášmu petržalskému paneláku, ktorý v súčasnosti majiteľ môže prenajať za 500 €/mesiac, potom P/E = 13,58. Hrubý výnos z prenájmu dosahuje 7,36 %. Čiže oba ukazovatele indikujú už zdravú úroveň ceny. Ak by P/E malo klesnúť na zhruba 10, potom by cena bola okolo 60 000 €. Ale nájomné klesá a ešte bude, čiže dno môže byť aj na 48 000 €. 
Ak kalkulujeme s 9 % yieldom, teda jasným signálom na kúpu (za normálnych podmienok, samozrejme), potom dno môže prísť okolo 67 000 €. Ale keďže tu je nenormálny stav a ešte k tomu pokles nájomného (nech 400 €), počítajme s 10 % yieldom, vtedy dno môže prísť na úrovni 48 000 € (pesimistický variant?). 
A čo 2-izbák v Troch vežiach? Dajme tomu, že ho prenajmeme za 540 €. V takom prípade PE = 17. Ak PE je 15, potom cena je 97 000 €. Môže však klesnúť aj na 64 800 €. Ak sa na túto investíciu pozrieme cez yield, hodnota 5,88 % signalizuje stále prepálenú cenu. Ak by sa mala dostať do rovnovážneho teritória 7 – 8 %, znamenalo by to cenu medzi 92 600 – 81 000 €. Ak dno bude na 9 %, potom 72 000 €. Ak 10 %, potom 64 800. 
A to narábame stále s hrubým výnosom, od ktorého treba odpočítať ešte daň z prenájmu, nejaký ten mesiac v roku neobsadený, ostatné náklady na údržbu. Čisté výnosy sú spravidla o 1,5 až 2 % nižšie. Ak je teraz úrok na hypotéke v banke 6 % a investor by získal za rok čistý výnos 8 %, veľmi ho to do kúpy lákať nebude. Ale vlastne sa stačí pozrieť na hustejší trh s komerčnými realitami. Menej chcené trhy v Európe atakujú výnosy na úrovni 13 alebo 14 % a stále nie je veľa záujemcov. Takže? 

Návrat k realite 
Ak teda uvažujeme s cenou nášho petržalského bytu na dne okolo úrovne 50-tisíc € (1,5 mil. Sk), znamená to, že ceny sa v tomto prípade vrátia niekde do roku 2002, kedy priemerná cena za m2 v Bratislave dosahovala 24 000 Sk.  
To by zároveň súviselo s historickým vývojom expanzie úverov. Evidentný rast cien aj úverov a zároveň zväčšovanie nožníc medzi cenami na jednej strane a príjmami resp. nájomným na druhej strane totiž začal práve v roku 2002. Základná sadzba NBS klesla z vyše 9 na zhruba 6,5 % z 2002 do 2005. V roku 2001 banky a stavebné sporiteľne poskytli zhruba 40 mld. korún na bývanie, z toho klasické hypotéky tvorili zanedbateľný podiel. Ten sa len o niečo zvýšil v roku 2002. Odvtedy však nastala prudká akcelerácia, ktorú od roku 2005 (už 80 mld. Sk objem úverov) podporovali aj iné úvery na bývanie (tzv. americké hypotéky). Hypotekárny dlh na obyvateľa vyskočil z 1 300 Sk v roku 2001 na 4 600 Sk v r. 2003 a 13 800 Sk v r. 2005 a 22 300 Sk v polovici r. 2007. 
Ako vraví jedna fráza, čas ukáže. Možno o pár rokov budem musieť priznať omyl. Alebo parafrázovať jeden výrok: „Ak som sa v niečom mýlil, tak v tom, že som nebol väčší pesimista.“ 

Too much emotion and no diligence

Debata na jednom zahraničnom internetovom realitnom fóre, venovanom Bratislave:

A: been a long while since i have been on here,but needs must in the current circumstances. 
I have not seen on the forum any discussions about slovak mortgages currrently,or indeed about the 3 towers development.I would welcome some comments as I am rapidly loosing confidence and my assests in the current climate. 
Any idea of current pricing in the 3 towers and rental expectations? 
I have an interested buyer in my unit,but have no idea of resale price.

B: Was over at 3 towers this week, both rental and sales do not look great (oversupply), if you can get a mortgage for 80% and have a bit of spare cash to furnish then perhaps you could hold if not i would get out if you have a buyer lined up.

A: it's a tough call,but i do not have the cash flow to hold and prey it will work out.It's my conclusion that these types of investment are for investors with sustantial cash flow positive properties,or with good cashflow from elsewhere.For someone trying to build a portfolio,it's not going to work out. I cannot lie i feel very bitter about it,current economic circumstances not withstanding,it's the last time i get involved with slick marketing and emerging markets. Too much emotion and excitement and no way to do diligence. 
The only consolation is that these markets are now starting to behave like ours when it suffered from over supply,its a natural process and it will work out for those who can stick it out.

Moja skromná rada: Chlapče, ak máš naozaj skutočného záujemcu o kúpu, pozri si súčasné ponúkané ceny individuálnych majiteľov na internete, odpočítaj od nich aspoň 15 – 20 % a dúfaj, že ti na to ten kupujúci skočí. Ak áno, vyhral si. Lepšie už to nebude.  

Mercedes k bytu

Vo francúzskom meste Mulhouse, kde sa nachádza napríklad továreň PSA, predala realitka vyše 20 nových bytov na predmestí až potom, čo k nim ponúkla „A“-čkový Mercedes, respektíve adekvátnu zľavu. Tá pri trojizbovom byte dosiahla 19 %. Výsledná cena? 118-tisíc €, alebo 3,5 milióna korún.

„Odborníci“ v Bratislave predpokladajú najnovšie pokles starých bytov na úroveň 35-40-tisíc Sk/m2. To je už prakticky dnešná realita (byty v pôvodnom stave) v Petržalke a okrajových častiach. Takže pokles na 35-tisíc/m2 áno. Ale pri novostavbách...

Nočná mora z Mountain House

Mountain House. Nové mestečko neďaleko San Francisca malo byť o 16 rokov oázou pre vyše 40-tisíc ľudí. Teda aspoň podľa predstáv plánovačov. Praskajúca realitná bublina mení sídlo na nočnú moru pre takmer všetkých obyvateľov. Najmä tých 90 %, ktorí si nabrali hypotéky na domy, za ktoré teraz dlžia v priemere o vyše 2,5 milióna korún viac ako bola ich hodnota v čase kúpy. Len za tri mesiace stratili 50 % z ceny. Obchody, reštaurácie, služby zívajú prázdnotou, kto môže, uteká preč. Kruté vytriezvenie z amerického sna.  

Klamať, zatĺkať, manipulovať

Španielske nehnuteľnosti klesajú viac ako tvrdia oficiálne vládne štatistiky. Teda tie vlastne tvrdia, že ceny stúpajú. Čo mi to len pripomína...

Prečo? Lebo drahá regulácia

Prečo je texaský Houston magnetom pre strednú vrstvu Američanov, zatiaľ čo Veľké newyorské jabko ich odrádza? V rokoch 2000 až 2007 sa aglomerácia New Yorku zvýšila o 2,7 % obyvateľov, Houston vzrástol o 19,4 % (šieste najväčšie metropolitné územie v USA). No a predstavte si, že MHD tu ľudia takmer nepoznajú, všetci sa vozia na autách.

Foto: Danakustika-Flickr.com

Čo sem priťahuje ľudí? Tropické horúčavy ani nižšie zárobky v porovnaní s hlavným mestom to určite nebudú. Tým lákadlom pre strednú triedu sú ceny bývania, teda domov. „Economy“ dom s výmerou takmer 200 m2 stojí zhruba 120-tisíc dolárov, „standard“ vyjde na 150-tisíc dolárov.

V New Yorku len stavebné náklady na byt o 150 m2 dosahujú viac ako 500-tisíc dolárov. Áno, Houston na rozdiel od NY sa má kam rozrastať, nie je finančným centrom, nestavajú sa tu papundekle a náklady tu budú vždy vyššie.

Hlavným dôvodom sú regulácie obmedzujúce a predražujúce výstavbu a regulované nájomné.
Podľa Edwarda Glaesera z Harvardu stavebníci na juhu dokázali presvedčiť verejnosť, že takéto obmedzenia dostupnosť bývania sťažujú.

Hádam treba už len dodať, že reštriktívne zmluvy (namiesto územných plánov) tam už majú nejakú tradíciu, takže presviedčať ani veľmi nemusia.

Sell this junk to someone else

Torontská novinárka Alice Sparberg Alexiou vydala pred dvoma rokmi knihu o "Jane Jacobs Urban Visionary“, najvplyvnejšej autorke venujúcej sa mestám v predošlom polstoročí.

Jacobs odmietala spájanie s akýmkoľvek myšlienkovým prúdom alebo ideológiou, čo sa prejavovalo v rôznych protirečeniach. Libertáriani jej môžu zazlievať napríklad paktovanie s niektorými vládnymi zásahmi do ekonomického prostredia (hoci iné zasa odmietala), či nasledujúce slová:

„I’m highly in favor of helping the poor and of giving everybody as good an education as they want and can use—not what they can pay for. I think health care, not tied to money, is terribly important . . . The libertarians would say, “Look, we shouldn’t even have laws about drugs. That’s up to people to be responsible about themselves. We shouldn’t have lots of laws about things that aren’t harmful to people. I’m not so sure about that. I think people do need help of various kinds. It has to be empirical,
pragmatic, you have to see what happens. You have to try to recognize mistakes, not just keep on doing them because you don’t know what else to do. I don’t have a sentimental notion that all human
beings would be marvelous if they weren’t deprived—it’s not true. But as for not wanting to help the poor or saying “let everyone stand on their own feet,” no, I don’t believe that at all.”

No Jacobs sa preslávila nielen zdrvujúcou kritikou newyorského plánovacieho cára Roberta Mosesa, ale i útokom na vtedajšie mestké plánovanie a tzv. „projekty obnovy miest“. K jej najprenikavejším dielam patrí „The Economy of Cities“ (free-market mestá sú spontánne sa rozvíjajúce systémy), "The Death and Life of Great American Cities" (tu sa objavili slovné spojenia ako „oči na ulici“, „zmiešané využitie územia“, ktoré sa neskôr stali konceptami v urbanizme).


Pierre Desrochers túto knihu recenzoval v jesennom Journal of Libertarian Studies.

List R. Mosesa vydavateľovi knihy J. Jacobs (Foto: Flickr)

Dom v Houstone za štyri milióny. A bez úradných regulácií

Obyvatelia Houstonu majú rovnaký prístup ku všetkým typom hypoúverov ako zvyšok USA. Toto texaské mesto prevyšuje mnohé ostatné metropolitné územia v populačnom raste. Dalo by sa teda očakávať, že ceny nehnuteľností (domov) tu budú rásť rýchlejšie ako inde. No opak je pravdou.

Prečo? Len minimálne regulovanie urbánneho rozvoja mesta úradníkmi. To znamená viac pozemkov vhodných pre výstavbu, rýchlejší a predvídateľnejší proces povoľovania. Miestne združenia vlastníkov a zmluvné obmedzenia pri predaji nehnuteľností – teda akási súkromná zonácia.

Svoje dojmy z autobusového výletu po Houstone opisuje Randal O´Toole na blogu Antiplanner tu a tu.

Dvojpodlažný, päťizbový dom s dvoma kúpelňami na viac ako 200 m2 stojí 185-tisíc dolárov. Teda zhruba 3,7 milióna korún. A to je jeden z tých drahších. Viete čo za to môžete kúpiť v Bratislave.

Realitná bublina sa šíri Európou

Ak náhodou nečítate TREND a neviete nič o realitnej bubline, jej príčinách či následkoch, tak na blogu Roka Spruka „Capitalism & Freedom“ je niečo naznačené.

Súkromné vlastníctvo pamiatkám prospieva

Často opakovaný mýtus, že súkromníci ničia tzv. „pamiatkové objekty“ vyvracia aj pražský pamiatkár Karel Kibic: „Stav památkové péče je u nás dnes lepší než kdy jindy. A to ze dvou důvodů. Především to, že se památky vracejí vlastníkům, to je nesmírně prospěšné. Když prostě někdo vlastní dům, má zájem, aby dobře vypadal. A na českých městech je to vidět.“

„Samozřejmě, je tu určité nebezpečí. Majitel starého domu by třeba chtěl v přízemí prostorný obchod nebo v celém domě hotel, ovšem pokud jde o něco historicky cennějšího, jsou takové plány problematické. Netvrdím tedy, že nejsou problémy, ale v zásadě je zájem vlastníka památkám prospěšný. Druhý důvod: stavební výroba je proti době před rokem 1989 daleko rozvinutější, schopná řešit památkové technické problémy a stavební kapacity jsou větší.“

Pri zosumarizovaní ostatných výčinov a myšlienkových pochodov niektorých slovenských ochrancov ruín má pán Kibic až nezvyčajne normálne a triezve zmýšľanie. Teda len čo sa vzťahu pamiatok a súkromného vlastníctva týka.

Randal O´ Toole: Najpremyslenejšie plány

Každý človek plánuje. Svoj program počas dňa, dovolenku, vzdelanie, či kariéru. Firmy plánujú uvedenie produktov na trh, ich predajnú stratégiu. Ak plánujete vy, rozhodujete najmä o svojom čase, peniazoch a majetku. Náklady na prípadné omyly budete niesť len vy, takže ste dostatočne motivovaní to spraviť dobre. Keď plánujú vládne úrady, rozhodujú o čase, peniazoch a majetku iných ľudí.

Tieto rozhodnutia sú predmetom knihy Randala O´Toola

„Najpremyslenejšie plány: Ako plánovanie vlády poškodzuje kvalitu vášho života, vašu peňaženku a budúcnosť“(The Best-Laid Plans. How Government Planning Harms Your Quality of Life, Your Pocketbook, and Your Future) .

Recenzia na stránke INESS-u.

Cestujeme na Mesiac, ale nemáme dostatok bytov!

„Vo francúzskych médiach sa objavujú správy o vysokých cenách bývania. Ceny bytov sú naozaj veľmi vysoké. Aj keď dnes mi povedali, že aj ceny na Slovensku a najmä v Bratislave sú tiež značne vysoké. Ale vždy je to tak, že v hlavnom meste sú ceny vysoké kvôli dopytu a istú dobu trvá postavenie nových.

Vo Francúzsku sú ceny vysoké už dosť dlhú dobu. A čo je ešte dôležitejšie, je ich nedostatok. Ako je možné, že sme schopní cestovať na Mesiac, ale nemáme dostatok bytov? Nemáme problém s autami, paradajkami alebo niečím iným. Odpoveď znie: regulácia. Existujú dva druhy. Prvý sa týka legislatívy v oblasti rastu miest. Vo Francúzsku aj na Slovensku rozhodujú miestne úrady o tom, kde a koľko môžete stavať. Vo Francúzsku preto nebolo takmer možné stavať nové domy, byty. Jediná možnosť bola kúpiť si pozemok s nehnuteľnosťou.

Ďalším druhom je regulácia nájomného. Niektorí podnikatelia jednoducho odišli z trhu, lebo nebol profitabilný, keďže nemohli zvyšovať nájomné podľa potrieb. Potom štát stavia domy za peniaze daňových poplatníkov. Problém s bývaním je typickým príkladom tretej cesty. Máte regulácie, ktoré nefungujú. Snažíte sa to korigovať ďalšími reguláciami, ale ani tie nezaberajú. Skončíte v takej hlúpej situácii, že ste v 21. storočí a nemáte dostatok bytov pre všetkých.“

- Pierre Garello: „Tretia cesta ako slepá ulička: francúzska skúsenosť“ (v rámci prednášky Konzervatívneho inštitútu)

Nekúpite dom na Floride? Vydržte ešte

Ceny amerických domčekov sa zreálňujú. Vďaka ďalšiemu „stabilizujúcemu“ zásahu už nevidiaceho jastraba Bena sa budú ešte o niečo dlhšie.

How Far Is U.S. From the Bottom?

Just look at this chart and things become clearer. Although some economists say turning point is in sight, it is only their wishfulness. From 2000 home prices had stuck out long-term level and kept going up till 2006. The spike had never happened in modern U.S. history, according to data dating back to 1890 that Yale University economist Robert Shiller compiled for the second edition of his book „Irrational Exuberance“.

Americans are now only a few meters behind the start-line of way to stormy fall. Home prices could sink an additional 25% over the next years, returning values to their 2000 levels in inflation-adjusted terms. "We now see potential for another 25% to 30% downside over the next two years," says David A. Rosenberg, North American economist for Merrill Lynch, who until recently had expected a much smaller slide.

According to an analysis by Zillow.com, the real estate Web site, a further 20% decline in prices nationwide would mean that two-thirds of people who bought in the past year would owe more than their homes would be worth, meaning they couldn't take out cash if they wanted to.

Source: BusinessWeek

One Step Closer to Socialism in Slovakia

Slovak government soc-storm brigade doesn't come to halt anything in the name of way for brighter tomorrows and achieveing of promises from the dreamland. It wants to connect by highway capital city Bratislava with second largest city Košice (on the other side of the country) till the year 2010. Read the whole article on Capitalism & Freedom. Slovak version on eTREND.

Neprichádzajú turisti? Zdaňte hoteliérov

Mestskí páni v Myjave, podobne ako vo veľa ďalších lokálnych guberniách Slovenska, zvyšujú alebo znova zavádzajú dane a poplatky. Okrem znovuobnovenia výpalného za psa budú obyvatelia nútení siahnuť hlbšie do peňaženky aj preto, že produkujú odpad a vlastnia nehnuteľnosť.

Novinkou je zavedenie poplatku za ubytovanie. Vraj z dôvodu pomaly sa rozvíjajúceho cestovného ruchu v regióne. Takže tu je problém. Na kopanice sa turisti doteraz nehrnuli, lebo v tamojších ubytovacích zariadeniach (poskromného počtu aj kvality) necvakali navyše 10 Sk na osobu na noc. Teraz sa to určite rozbehne.

„Ľudia žiadajú“ sa nerovná „ľudia zaplatia zo svojho“

„Obyvatelia si kúpalisko žiadajú, bolo tu aj v minulosti,“ obhajuje viceprimátor Šale zámer mesta postaviť nové kúpalisko. Pre tento účel chce vymeniť pozemky s podnikom Duslo a zvyšok doplatiť vo forme financovania športových aktivít. Výstavbu kúpaliska a revitalizovanie väčšieho športového areálu chce samospráva financovať cez naše peniaze uzurpované Európskou úniou (čítaj štrukturálne fondy) alebo súkromného spoluinvestora. „Náš mestský pozemok je asi pätina pozemku Dusla Šaľa, ušetrené financie investujeme do športu. Bolo by to asi desať miliónov,“ povedal viceprimátor.

O akých ušetrených peniazoch sa hovorí, keď mesto musí doplatiť desať miliónov?! Argument o žiadanosti nejakého statku (najlepšie čo najväčšieho, aby sa uspokojili viaceré záujmy) používajú politici veľmi radi. Dnes ľudia vraj žiadajú kúpalisko, zajtra budú klzisko, potom novú športovú halu, neskôr druhú športovú halu, atď a stále dookola.

Ak si to ľudia naozaj žiadajú (teda sú ochotní zaplatiť za návštevu kúpaliska), prečo to už dávno nevyužil nejaký podnikateľ? Odpoveď sa môže skrývať v neochote samosprávy poskytnúť vhodný priestor alebo v nízkom záujme ľudí. Krytá plaváreň v meste už existuje a pred pár rokmi súkromný podnikateľ premenil opustenú a znečistenú pláž Váhu na areál vodných športov. Mimochodom, vstupné sa tam neplati(lo) a zisk tvoria len poskytované služby.

Čo nedopovedal Týždeň o Le Corbusierovi

Nepatrím k pravidelným čitateľom Týždňa, no v čísle č. 44 ma zaujal článok o architektovi Le Corbusierovi. Ten sa často označuje za velikána 20. storočia v tomto odbore, hoci jeho prínos by som si dovolil označiť za minimálne značne sporný. Bol som zvedavý, ako sa s tým vysporiada autorka Denisa Doričová.

Nebol to úplne oslavný článok. Autorka si všíma Le Corbusiérovo hľadanie vzťahu medzi súkromným a verejným priestorom (ako pripomína, často neúspešné), viaceré nezrealizované návrhy, jeho vyzdvihovanie racionálne riešených inžinierskych konštrukcií, dôraz na harmonické geometrické tvary. Ukážkovým príkladom myslenia Le Corbusiera bol jeho návrh Baťovi, aby v Zlíne postavil 20-podlažné bytové domy so všetkou vybavenosťou, kde by sa zmestilo do päťtisíc obyvateľov. Takouto predstavou pobúrený Baťa, zástanca individuálneho bývania, reagoval slovami, že pri 50-tisícovom meste ako je Zlín by stačilo desať takých stavieb, čo je vhodné akurát pre komunistickú propagandu. Preto niet divu, že jeho najväčšie projekty (veľké obytné bloky) sa vyznačujú neosobnosťou, chladom a komplikovanou orientáciou. Autorka zakončila článok slovami: „Nech bola kritika akákoľvek silná, takmer celosvetový vplyv Le Corbusiera iba potvrdila.“

Nesporne tento Švajčiar mal silný vplyv na vtedajšie uberanie sa architektúry, len je otázne, či správnym smerom. Le Corbusier sa pri navrhovaní miest správal ako taký malý byrokratický plánovač s mapou. Len on vedel najlepšie čo ľudia chcú a chcel ich premiestňovať po území ako keby to boli figúrky na šachovnici. Vytváral vlastnú utópiu. Preto ostalo tak veľa projektov len v podobe návrhov a tie najväčšie realizované presadili rôzne vlády.

Jeho konceptom je radiálne mesto pozostávajúce z moderných betónových výškových budov, ktoré sú oddelené zelenými plochami a spojené širokými bulvármi a cestami. Jeho autoritariánske sklony sa prejavili naplno v architektúre. Pre ubezpečenie, že návrhy budú presne a do bodky realizované podľa jeho vôle, presadzoval menovanie „hlavného architekta“, ktorého všetci museli počúvať na slovo. Známy je aj výrokom: „Podoba miest je príliš dôležitá na to, aby sa prenechala občanom.“ Závidel autoritárskym panovníkom ako Ludvikovi XIV alebo Napoleonovi, ktorí mohli nariadiť prestavanie mesta len preto, že si to želali. Podľa Petra Halla Le Corbusierov vplyv v plánovaní miest tu vydržal minimálne 60 rokov.

Le Corbusier presadzoval známy paradox: mestá sú prepchané dopravou, pretože bola navrhnutá príliš hustá zástavba. Riešenie spočíva vo zvýšení ich hustoty postavením radiálnych miest. Tento postoj úplne zapadá do jeho elitárskeho pohľadu, podľa ktorého by väčšina ľudí mala byť uväznená do štvrtí s vysokou hustotou, aby si mohli užívať zeleň medzi mrakodrapmi. Odmietal rozširovanie individuálnej rodinnej výstavby na predmestiach, no sám žil vo veľkej viktoriánskej vile. Le Corbusier ovplyvnil mnoho plánovačov na celom svete. Nie je prekvapením, že viacerých ešte stále nájdeme v postkomunistických krajinách, ale aj v západnej Európe a USA.