Vivat urbánna perestrojka!

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA o možnosti miestnych samospráv vyvlastniť súkromný majetok jednotlivcov proti ich vôli v prospech „ekonomického rozvoja komunity“, prebiehajú v médiach debaty najrôznejších „expertov“ na túto tému. Príkladom môže byť diskusia medzi bývalým starostom mesta Milwaukee a súčasným starostom mesta Indianapolis. Celá debata v PBS TV tu.

Bart Peterson (Indianapolis): „Nikto v skutočnosti nechce používať právomoc vyvlastnenia, ale táto je dôležitá ako nástroj pre revitalizáciu spustnutých častí. Toto veľmi dôležité rozhodnutie potvrdzuje právomoc, ktorú už máme, a uisťuje nás pri prestavbe našich miest. Ak sa inštitút vyvlastnenia nebude ďalej rozvíjať, snahy o urbánnu revitalizáciu môžu byť zastavené. Chápeme to ako kľúč k zlepšovaniu kvality života.“

John Norquist (býv. starosta Milwaukee), mimochodom zástanca tzv. „nového urbanizmu“ (mestá bez áut), čo je len o stupienok menej plánovačské hnutie ako „antisprawl movement“, prezentoval akože kritickým postoj k rozhodnutiu. S vetou „ak miestna vláda pod vplyvom kohokoľvek zatlačí dostatočne silno, neexistuje žiadna obrana“ je možné súhlasiť. Nasledovné slová však utvrdia v tom, že obaja diskutujúci stoja na jednej strane barikády a v tom hlavnom bode, ktorý je príznačný pre etatistické a byrokratické myslenie, sa vôbec nelíšia: „Existujú skutočne dobré a oprávnené dôvody na vyvlastnenie, nielen kvôli verejným prácam, ale i zlepšovaniu environmentálneho stavu.“

Vivat urbánna perestrojka!

Ďalší klinec do rakvy

Najvyšší súd USA pokračuje v rozhodnutiach pridávajúcich ďalší klinec do rakvy s vlastníckymi právami. Najnovšie rozhodol v neprospech vlastníkov z New London (Connecticut) v prípade vyvlastňovania, a tak len potvrdil princíp, že štát môže zhabať súkromný majetok pre „verejný účel“, kedykoľvek to uzná za vhodné. Zdôvodnenie súdu je klasicky známa fráza: „prínos pre komunitu, región, krajinu...“, „nové pracovné miesta, vyššie daňové príjmy“.

Vlastnícke právo jednotlivca by nemalo byť obetované nikdy, a už vôbec nie kvôli zabezpečeniu nedefinovateľného „verejného záujmu“. Ak niekto nechce predať svoj majetok, nemôže byť k tomu nijakým spôsobom nútený.

Ako zdôrazňuje Ayn Rand, „verejné (verejnosť)“ako také(á) neexistuje. Jestvujú len jednotlivci. Vždy, keď vlády konajú v mene „verejného dobra“, uprednostňujú „verejný záujem“, alebo uspokojujú „potreby verejnosti“, treba dávať pozor. Pretože v takomto prípade vždy nastáva situácia, že niektorí jednotlivci sú štátom donútení obetovať sa pre prospech iných jednotlivcov.

Facka vlastníckym právam v San Franciscu

Nielen na Slovensku vládna moc pošliapava súkromné vlastníctvo (najnovšie novelou stavebného zákona).

Najvyšší súd USA v pondelok potvrdil platnosť zákona mesta San Francisco, podľa ktorého sú developeri a investori nútení zaplatiť mestskej radnici určitý poplatok pri zmene nájomných bytových jednotiek na hotelové izby.

Poplatok, ktorý má odradiť vlastníkov nehnuteľností od znižovania počtu nájomných bytov pre nižšie sociálne vrstvy, predstavuje bezohľadné porušenie vlastníckych práv majiteľov. Vlastnícke právo znamená právo používať a voľne disponovať s vlastným majetkom bez zasahovania iných. Ak sa vlastník budovy rozhodne zmeniť nájomné byty na hotelové apartmány, alebo apartmány na nájomné jednotky, nemal by mu v tom nikto prekážať.

Nakladanie s majetkom by v slobodnej spoločnosti nemalo byť predmetom chúťok a preferencií zákonodarcov. Majetok, ani život jednotlivca nepatria verejnosti, ktorá si s nimi môže robiť čo sa jej zachce. A pokiaľ nakladanie s majetkom jednotlivca nezasahuje do legitímneho práva iného jednotlivca, žiadne regulácie by nemali obmedzovať jeho používanie.

Každá bublina skôr či neskôr praskne

Bill Boner o historicky najväčšom realitnom boome vo svete:

"Where others see enlightenment, we see rampant stupidity. Where others see geniuses, we see blockheads. Where others see the future clearly, we see only the murk of our own thoughts and desires. We have no idea what will happen, but when others bet that something extraordinary would become even more extraordinary, we are happy to take the other side of the wager. The mean would not exist if things did not regress towards it. The days get longer and longer until today; and then they get shorter. Gradually, the days' length regresses to a mean of 12 hours of sunshine, 12 hours of darkness. The trend does not stop there. Then, the days continue to get shorter and shorter until December 21st, when once again, they regress to the mean.

Real estate will regress to the mean just like everything else, dear reader. Prices will either fall sharply. Or they will stop rising, and fall gently against inflation. One way or another, soon or late, the real price of property will go back to where it always has been. Yale economist Robert Shiller predicts a 25% drop in residential property prices. The Economist hints at a worldwide recession when the air goes out of the real estate market. Maybe they will both be right."

Svetová rarita - podnikatelia vítajú zvýšenie daní !

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska je 41 % podnikateľov spokojných so zákonom o miestnych daniach. Tretina vidí v zákone prekážku na rozvoj podnikania. Zvyšok si myslí, že zákon podnikateľov nijako neovplyvnil.
Ak abstrahujeme od možnosti zmanipulovania celého prieskumu (v štatistických metódach sa veľmi nevyznám, ale vzorka 46 podnikateľov z celého Slovenska sa mi vôbec nezdá reprezentatívna), potom sa núkajú nasledovné možnosti:

1. anketári oslovili 41% zo spomínanej vzorky podnikateľov len z Lučenca, v ktorom daň z podnikateľských stavieb poklesla o 30%,

2. nie všetci porozumeli zneniu otázky,

3. 41% podnikateľov na Slovensku sa má tak dobre, že „nejaký“ nárast podielu miestnych daní na celkových nákladoch nemôže ohroziť budúcnosť firmy.

Stále mi nejde do hlavy, v čom spočíva prínos zvýšenia (v niektorých extrémnych prípadoch o 7500 %) miestnych daní pre podnikateľské prostredie?!

Štadiónový socializmus

Záujmové skupiny a skupinky začínajú prostredníctvom svojich figúrok vo vláde tlačiť na uvoľnenie „verejných“ peňazí pre účely budovania „reprezentatívnych športových areálov“. Do mediálneho kolotoča sa pridáva aj denník SME. Veď bez novej hokejovej haly v Bratislave nemôžeme kandidovať na usporiadanie MS, vybudovať treba aj národný futbalový štadión a „po tenise treba riešiť“ aj iné športové odvetvia. A čo tak založiť rovno ministerstvo športu, ktoré by rozhodovalo o tom, kto potrebuje novú halu, štadión, ihrisko? Veď príklady inde vo svete určite existujú.

Štátne dotácie do športu, rovnako ako do akéhokoľvek iného odvetvia, sú škodlivé pre slobodný trh. Pre verejné financovanie výstavby štadiónov platí to isté, čo pre každý mamutí (verejný) projekt: zbytočná „práca pre prácu“, predražovanie nákladov, rafinované politické dohody. Myšlienka štátu (mesta) vlastniaceho a prevádzkujúceho štadión (halu, ihrisko...) je absurdná. Profesionálny šport sa zrodil a vyvinul do súčasného veľkého „biznisu“ bez prostiedkov daňovníkov. Rovnako ako iné služby, aj výstavba štadiónov je vo výlučnej zodpovednosti privátneho sektora. Ak je možné konkrétnou investíciou dosiahnuť zisk, súkromný podnikateľ koná rýchlo a využije túto možnosť. K riskantnému spôsobu podnikania (lobovania vo vláde za účelom podpory projektu) sa uchýli len vtedy, ak nie je isté, že bude ziskový aj bez štátnej dotácie.

Citujúc Gregory Bresigera : „Priame alebo nepriame dotácie sa budú rozdávať dovtedy, pokiaľ budú daňoví poplatníci bombardovaní mediálnymi hrami rôznych bábok a figúr, ktoré veria, že „chlieb a hry“ vyhrávajú voľby.“

Koniec úradu pre výber byrokratov?

V súvislosti s avizovaným zrušením úradu zabezpečujúceho výber nádejných a talentovaných byrokratov do služieb štátu (Úrad pre štátnu službu) sa zainteresovaní úradníci, resp. politici predháňajú vo vyhláseniach obraňujúcimi ich pozíciu: „posilnenie funkčnosti a profesionality“, „úrad je nepružný, komplikovaný a drahý“ , vs. „zatvorenie demokracie“, „výber má byť založený na vedomostiach a schopnostiach, nie známostiach“, „zabezpečenie apolitickosti“.

Citácia úryvku z Misesovho diela pojednávajúcom o podstate byrokratického riadenia („Byrokracia“): Byrokracia je spôsob riadenia nevyhnutný pre spravovanie štátneho aparátu, determinovaný detailnými pravidlami a obmedzeniami stanovenými vyššou autoritou. Úlohou úradníka je spĺňať tieto regulácie. Jeho voľnosť konať podľa najlepšieho presvedčenia (schopností a znalostí) je týmto veľmi obmedzená. Vo verejnej správe neexistuje spojitosť medzi príjmami a výdavkami, keďže ide len o míňanie peňazí. Skrátka, byrokratické riadenie je spôsob spravovania administratívnych záležitostí, ktorých výsledok nemá žiadnu skutočnú trhovú hodnotu.

Návrh na zrušenie Úradu pre štátnu službu možno len privítať, len škoda, že ďalšie zbytočné a monštróznejšie bašty byrokracie nebudú nasledovať jeho osud.

Úradnícky boj o letisko

Predstavitelia bratislavského VÚC, mesta Bratislava a dvoch ministerstiev (hospodárstva a dopravy) sa sporia o výšku svojho podielu v pripravovanej privatizácii letiska M.R.Štefánika. Argumenty zdôvodňujúce opodstatnenosť práve ich úradu v akciovej spoločnosti sú viac ako úsmevné:

VÚC (p. Roman): "...snaha štátnych úradníkov získať miesta v dozornej a správnej rade spoločnosti, ktorí sa nestarajú o budúcnosť mesta alebo kraja, ale len o svoju"
Mesto (p. Ďurkovský): "...ovplyvňovanie rozvoja a rastu letiska, ktoré zaťažuje exhalátmi a hlukom obyvateľov mesta a obcí, preto sa nemôže rozvíjať bez našej účasti"
Ministerstvo dopravy (p. Šarluška): "...v prípade viacerých akcionárov by sa znížila cena letiska"
Ministerstvo hospodárstva (p. Havran): "...podstatné je, aby v rukách štátu ostalo 34%"

O najlepšom spôsobe privatizácie letiska, z hľadiska jeho rozvoja a dopadu na daňových poplatníkov, nepadlo ani slovo. Nie že by kompetentní nevedeli napočítať do sto, ale hádam sa nebudú zbavovať vlastnej moci?!

Cena pre ochrancu nefajčiarov

Pobavila ma správa agentúry širiacej štátnu propagandu (za peniaze nás všetkých) - TASR, podľa ktorej získal minister zdravotníctva Rudolf Zajac cenu Svetovej zdravotníckej organizácie pri príležitosti svetového dňa bez tabaku (ktorým je deň 31. máj, ak to náhodou neviete). Na toto ocenenie navrhol ministra Národný koordinačný výbor na kontrolu tabaku (!!!).
Bez ďalšieho komentovania akejkoľvek opodstatnenosti tohto výboru a SZO, zdá sa, že k získaniu glorioly uznávanej osobnosti stačí stať sa ministrom, presadiť schválenie "reformných" zákonov, prestať fajčiť a prijať zákon o ochrane jednej skupiny občanov, ktorý zasahuje do súkromného vlastníctva a osobnej slobody jednotlivca. Aké jednoduché.