Stefan Molyneux odkrýva beštiu

Všetci priaznivci Stefana Molyneuxa majú nezanedbateľný dôvod na radosť. Jeho pojednania o univerzálne platnom správaní dostali ucelenú podobu a nedávno vyšli v knihe „Universally Preferable Behaviour: A Rational Proof of Secular Ethics“. Ak nechcete platiť DPH (od nového roka 10%), PDF-ko je za 11 eur dostupné tiež. Smiešna cena za toto prenikavé dielo. Tak hor sa do odkrývania amorálnosti štátnej beštie...


Pre navnadenie úryvky z úvodu knihy:

V mnohých rozprávkach žije hrozná beštia so strašnou silou, drak alebo bazilišok, ktorý tyranizuje okolitú krajinu. Miestni obyvatelia majú z tejto príšery strach, obetujú svoje zvieratá, peniaze a krv v nádeji, že uspokoja jej vražedné inštinkty. Väčšina ľudí sa ukrýva pod ochranu tejto beštie nazývajúc svoj strach „rozvážnosťou“, ale len niekoľko šialene odvážnych sa rozhodne bojovať. Rok čo rok, dekádu za dekádou sa nádejní víťazi snažia merať silu, statočnosť a šikovnosť s týmto strašným tyranom. Snažia a prehrávajú.
Beštia je vždy nesmrteľná a tak sa obyvatelia nemôžu nádejať, že príde čas, kedy sa zbavia svojho despotu. Beštia nie je nikdy racionálna, netúži obchodovať a žiadne vyjednávania s ňou nie sú možné.

Táto beštia predstavuje presvedčenie, že nie je možné definovať objektívny, racionálny, sekulárny a vedecký etický systém. Beštia je mylnou predstavou, že morálnosť musí byť naveky ponorená do iracionálnych bažín bohov a vlád, vynucovaná len z pragmatických dôvodov, ale postrádajúca logickú oprávnenosť a jasné vymedzenie.

Pretože stále nevieme vymedziť racionálny systém univerzálnej morálky, sme nútení zaťažovať naše deti hororovými náboženskými príbehmi alebo darovať zbrane, väznice a armády malému monopolu bezduchých dozorcov, ktorí sa sami nazývajú „štátom“. „Pravda“ je predkladaná ako manipulácia, „čestnosť“ ako ovládanie, „oddanosť“ ako otroctvo a to, čo sa nazýva „moránosťou“ sa ukazuje ako absurdná bábková hra, ktorá má zotročiť slabých a vystrašených ľudí. Táto beštia relativistickej etiky sa týči nad nami, okráda nás, ospravedlňuje zdaňovanie, väznenie, cenzúru a vojny. Zotročuje mladých v štátnych školách a kostolných laviciach, chytá do pasce chudobných v príjemných gulagoch sociálnej pomoci. Zotročuje dokonca ešte nenarodených v bezodných studniach štátneho dlhu.

Pravdou je, že mravnosť potrebujeme. Klamstvo spočíva v tom, že bohovia alebo vlády ju môžu racionálne stanoviť alebo oprávnene vynucovať.

Súkromní hasiči v akcii

Ak by nebolo štátu, kto by nám prišiel ochrániť majetok pred požiarom? To je jeden z nespočetných pseudoargumentov etatistov, ktorí si nevedia predstaviť život bez dozorujúcej a kradmej ruky leviatana.

O tom, že súkromne poskytované služby sú efektívnejšie ako keď ich zabezpečuje štátny aparát, na týchto stránkach hádam diskutovať nemusíme. Presvedčiť sa o tom môžu v súčasnosti aj obyvatelia americkej Kalifornie, kde už pravidelne o takomto čase vyčíňa ohnivé inferno. Neustále sa opakujúci scenár lesných požiarov privádza niektorých presadzovateľov liberálnych riešení (napr. Randala O´Toola v knihe The Best Laid Plans - How Government Planning Harms Your Quality of Life, Your Pocketbook, and Your Future) k (možno nie až tak) fantastickým záverom, že ohníčky zakladajú lesníci zo štátnej lesosprávy, aby sa im opäť ušlo o niečo viac z rozpočtu. Protipožiarne opatrenia teraz tvoria zhruba dve tretiny ich výdavkov.

Ale konšpirácie bokom. Najväčšia poisťovacia spoločnosť na svete American International Group (AIG) už druhý rok poskytuje bonitným klientom v niektorých častiach Kalifornie a Colorada hasičskú službu. Od začiatku doteraz sa počet oblastí zdesaťnásobil. Pred každou „sezónou“ majú majitelia možnosť nastriekať si domy odpudzovačom ohňa. Počas lesného požiaru štartujú požiarnicke autá automaticky vo chvíli, keď je oheň tri míle od domu. Samozrejme, nejde o lacný špás. Vyjde ich to v priemere na 19-tisíc dolárov ročne. Okrem toho si môžu poistiť aj jachty, či umelecké zbierky.

A tak sa stávajú prípady, že na tej istej ulici poisťovací hasiči úspešne zachránia jeden dom, zatiaľ čo z vedľajšieho sa stáva kôpka popola pred očami majiteľa. Námietka pochybovačov by mohla znieť, že menej majetní ľudia si nebudú môcť dovoliť zaplatiť takúto poistku. To je pravda. No riešení je viac ako v prípade, že tieto služby zabezpečuje štátny monopol. Napríklad veľké spoločnosti (poisťovne) budú v takýchto prípadoch hasiť aj okolité domy, vzniknú dobrovoľné hasičské združenia, bude viac firiem špecializujúcich sa na rôznych klientov, atď...

Dobrovoľní hasiči existujú asi odvtedy ako človek objavil oheň, hasiči z poisťovní existovali už v polovici 19. storočia napríklad vo Veľkej Británii, USA a inde. Netreba dvakrát hádať, prečo sa ich počty postupne zmenšovali...

Mises - radikál či tradicionalista?

Roderick T. Long objasňuje občasné názorové trenice o myšlienkovom základe Ludwiga von Misesa. Podľa Rothbarda bol viac radikál, ktorý je opakom moderného konzervatívca. Tucker a Rockwell sa zameriavajú na jeho kultúrne názory, podľa ktorých mal bližšie k tradičným americkým konzervatívcom.

Long prichádza k záveru, že ... Ale veď si prečítajte jeho text z konferencie Misesovho inštitútu, ktorý nedávno oslávil 25. výročie.

Ron Paul on the Housing Bubble

I don´t prefer to cite any politician (especially when he talks how things are). But US presidential candidate Ron Paul (also called Mr. No) is bright rarity in a grubby pool of politics. Here is his speech a few months ago:


But capitalism is not to blame for the housing bubble, the Federal Reserve is. Specifically, Fed intervention in the economy-- through the manipulation of interest rates and the creation of money-- caused the artificial boom in mortgage lending.

The Fed has roughly tripled the amount of dollars and credit in circulation just since 1990. Housing prices have risen dramatically not because of simple supply and demand, but because the Fed literally created demand by making the cost of borrowing money artificially cheap. When credit is cheap, individuals tend to borrow too much and spend recklessly.

This is not to say that all banks, lenders, and Wall Street firms are blameless. Many of them are politically connected, and benefited directly from the Fed’s easy money policies. And some lenders did make fraudulent or unethical loans. But every cent they loaned was first created by the Fed.

The Federal Reserve provides the mother’s milk for the booms and busts wrongly associated with a mythical “business cycle.” ...Unless and until we get the Federal Reserve out of the business of creating money at will and setting interest rates, we will remain vulnerable to market bubbles and painful corrections. If housing prices plummet and millions of Americans find themselves owing more than their homes are worth, the blame lies squarely with Alan Greenspan and Ben Bernanke.


Via Marin Real Estate Bubble

A Nobelovu cenu za propagandu získava...

Udeľovaniu Nobelových cien, obzvlášť v kategóriach ako je mier, prikladám asi rovnakú pozornosť ako výsledkom našich futbalových reprezentantov. Toľko na úvod.

Tohtoročné udeľovanie Nobelovej ceny za zásluhy o svetový mier sa obišlo bez prekvapenia. Teda ak zaň nerátame ocenenie aj veľmi konkrétneho jednotlivca pod názvom IPCC, ktorý produkuje správy o globálnom otepľovaní ako na bežiacom páse a neustále znižuje mieru pravdepodobnosti, že príčinou sú ľudské aktivity.

Nemožno povedať, že by nórski členovia poroty ocenením Ala Gorea dehonestovali majestát Alfreda Nobela. Ten sa musel v hrobe obracať minimálne aj pri titulovaní teroristu Arafata. Asi rovnako prispíeva k mieru americký socenvironmentalista, pasujúci sa do úlohy spasiteľa ľudstva. Jeho výzvy všetkým vládam sveta, aby donútili ľudí vyhadzovať svoje peniaze von oknom v naivne mylnej snahe znížiť teplotu planéty o desatiny stupňa, vyvolávajú skôr opak mieru. Čo tak zaviesť ďalšiu kategóriu – cena za najpresvedčivejšiu propagandu?

The State´s Philosophy: Intervene, Create A problem And Let Pay All

Falling real estate market in the USA leading in growing number of homeowners unable to pay mortgage tries to rescue except the FED also the government. It wants to subsidize unpaid part of a credit to these poor people.

Well, again brilliant example in what a blind circle does etatist´s action exist. The Central (=state) bank manipulates interest rates that don´t reflect real needs of people. When the market starts to purify from bubble activities after all, the government strikes with „good“ intention to help. But it helps only banks to attract new borrowers who can rely on him in a bad times. Agony will only deepen and overextend. And even more at the expense of all people.

Create problem by forced encroachment on market and solve it by another intervention. Preferably in such a scale that as many as possible citizens have to pay it. That´s the philosophy of every state.

Pozor! Úrady môžu spôsobiť vašu smrť

Majiteľ podniku (holičstva) sa zastrelil počas zasadania mestskej rady v americkom meste Clarksville potom, ako mu jej členovia neschválili žiadosť o zmenu využívania vlastnej nehnuteľnosti. Nuž, zadlžený majiteľ zrejme nemal na patričné všimné úradníkom, ktorí by to jednou pečiatkou zariadili. Tvrdý príklad toho ako byrokracia rozhoduje o našich životoch.

Zákonník práce a antidiskriminačný zákon zvyšujú početnosť menšín

Šéf s vážnou tvárou vraví štyrom svojim zamestnancom: „Firma utrpela vysoké straty za posledný štvrťrok a obávam sa, že budem nútený jedného z vás prepustiť.“

Prvý zamestnanec s čiernou pokožkou sa bráni: „Patrím k chránenej menšine, nemôžete ma prepustiť.“

Druhá zamestnankyňa na to: „Ja som žena. Nemôžete sa ma zbaviť.“

Tretí, starší muž, vraví: „Ak ma prepustíte, zažalujem vás za vekovú diskrimináciu tak rýchlo, že sa vám z toho hlava zatočí.“

Všetky oči sa uprú na mladého zamestnanca, ktorý len chvíľu rozmýšľa a tíško prerečie: „Myslím, že som gay...“

Via Adam Smith Institute

Crnogorski nauki Sloveniji

by Rok SPRUK

Crna Gora je baš čudovita zemalja. Prošlu godina kad je mala država bila verificirana u međunarodni zajednici, sječam kako sam na putu iz škole vidjeo reklamni plakat koji je promovirao nastup Rolling Stonsa u Budvi. I onda gledao sam po teve-u kako je na nuč nastopa, Mick Jagger skrenio na oder i pozdravio publiku: „Dobro veće, Crna Gora...“. A Crna Gora nije zanimiva i turistično interesanta samo zbog atraktivne ponudbe turističnih servisa. Tržište nekretnina je otvoreno za kupce iz međunarodne zajednice i nije nikakvo presenečenje, da cjene nekretnina u Crnoj Gori rasteju divje, što je tipična situacija za tržište gdje se BDP konvergira i investicije poganjeju rast privreda.

Prošlogodišnje i sadašnje privredne i strukturne reforme u Crnoj Gori inciirajo dugoroćnu ugodno i konkurenčno makroekonomsko poziciju, koje u obšte koristiju mali i otvoreni privredi kao Crna Gora. U svakom kursu ekonomske politice zemlje koja zaostaje u per capita BDP-u, glavno pitanje kako optimizirati odločitve s kojimi se na dugi rok rezultira uzdržna privredna rast koja je, prema empiričkih fakta, najbolja garancija za veču blaginju i prosperitet.

Makroekonomski kazalci i iskustvo koji indiciraju širšu privredno sliku Crne Gore kažeju tipičku historičko izkušnju koju je prečila svaka post-komunistička zemlja. U međunarodni perspektivi, financijska kriza u početku devetdesetih godina je skrenila BDP sa kursa rasti. Nek se uzame stanje BDP-a u godini 1989 sa indeksom 100, do godine 1993, crnogorski BDP pao je na 50 odstutka sa obzirom na godinu 1989. Nakon prilagođenja sa inflacijo, u 2006 Crnogorski agregatni BDP ima indeks 72 sa obzirom na 1989. Međutim, ostale tranzicijske zemalje su u ovom vrijemenu tranzicijskog prehoda konvergirale BDP na ravan godine u koji je BDP počeo drseti zbog institucionalnih reforma i privredne krize koju je inducirala naravna konsekvenca neučinkovitog socialističnog društvenog i privrednog sistema.

Realno pitanje što ima jako privredno iskustvo Crne Gore veze sa Slovenija koja je poznana kao najjačije razvita post-komunistična zemalja? Crna Gora je u vrlo kratkom vrijemenu uvedla puno privrednih i strukturnih reforma koja Slovenija još nije prošla ali je fundamentalne tržišne reforme obšla, što je znano kao unikat ekonomske politice gradualizma, znači: visoki porez na osoban i poduzečni dohodak, razpršeno državno vlastništvo financijskih poduzeča, tuga struktura radnog tržišta, protekcionistička zaštita domačog tržišta protiv direktnih tujih investicija i inačno razpršeno štitenje in specifičko tretiranje interesnih grupa. Bezobzirno prakticiranje gradualističke ekonomske politice, onako prema ekonomske empirije, teorije i praktičnog iskustva, kreira dugoročna obistna makroekonomska reskiranja. Tako ima danas Slovenija jako visoku javno porabo koju generira ekspanzivna fiskalna politica. Svaki student makroekonomije zna da našteje koje su negativne konsekvence fiktivne promocije rasti prema infuzije agregatnog povpraševanja u konjukturnom stadiju kada je privredna vrzel pozitiva i ustvarja višinu potencialnog BDP-a. U Sloveniji, koja ima najvišu stupnju inflacije u evroconi, visoka inflacija nije nikakvo presnetenje, zato što u prošlosti, Banka Slovenije, nije akomodirala monetarne politike na slobodnu plivajoči devizni tečaj. Visoka inflacija koja je kapitulirala dinamičnu privredno rast Slovenija skuz zgudnju fazu tranzicije, bila je reducirana prisilno prema fiskacije deviznog tečaja, što je ustavilo rast monetarnih agregata prema deviznih špekulacija centralne banke.

U prošli dekadi, post-komunistične zemalje su poduzela radikalne ekonomske reforme i danas su ove zemlaje vrhnji regionalni reformatori. Estonija, koja je pionirala slobodno-tržištne reforme, danas ima najjaču stupnju rasti u Evropskoj uniji, i ukupno sa Litvu i Latviju, Estonija je danas među ekonomisti označena kao Baltski tigar što ju postaje ob bok irskog privrednog čudeža skuz devetdeseta godina kada je Irska sa radikalnu poreznu reformu i otvorenim tržištem za tuje investicije, sadržala visoku stupnju rasti i danas je Irska druga najbogatija zemalja u EU sa obzirom na per kapita BDP.

U jedni godini političke nezavisnosti, Crna Gora je uvedla privredne reforme koje mnogo razvitih zemalja još nije poduzelo. Ne bi bilo relevantno tvrditi, da ove reforme nisu bile efikasne zato što Crna Gora danas nije rangirana u grupi razvitih zemalja, zato što se učinak makroekonomskih i strukturnih reforma meri dugoročno. U avgustu, napisao sam daljši članak, gdje sam analizirao makroekonomsko i fiskalnu politiku Crne Gore i sa obzirom na sadašnje stanje, na ovom področju Crna Gora prekaša puno zemalja. I Slovenija, kao tipička post-socialistička privredna, možda se napita reformne nauke koje su socialistički politički lobsteri svih barva izbacili iz panela.

Jedna između prošlih reforma koje su napravile Crnu Goru pobjednico u uvajanju privrednih i strukturnih reforma bila je uvedba enotnog poreza na osoban dohodak i dohodak firme, koja se inače kao korporativni dohodak. U jaunaru 2007, crnogorski parlament aproviro je 15 odstutnu dohodnu stupnju. Novi sistem promjenio je bivši progresivni sistem treh stupnja na osobni dohodak koji je imao negativni učinak na radnu silu zato što je višja stupnja produktivnosti, koja je rezultirala kao viši osobni dohodak, bila bremenjena sa višim porezom koji nije stimulirao radne ure i tržišno produktivnost. U sistemu enotnog poreza, prakticiranje radnog vrijemena izvan tržišta nima nekakvih koristi sa obzirom na porezni aspekt. U paketu poreznih reforma, crnogorski parlament je odobrio redukciju porezne stupnje na dobičak firma. Sada je ova stupnja 9 odstutka nakon je nadomestila stari sistem dvih stupnja, 15 odstutka na profit firme do 100 000 EUR i 20 odstutka na dodatni kapitalski dobičak koji bio je viši od 100 000 EUR. U 2010, Crna Gora će imati najniži porez u Evropi sa efikasno enotnu stupnju na osoban dohodak i korporativni dohodak. Ovdje, Alvin Rabushka ima kratak opis crnogorske porezne reforme.

Na drugi strani, Slovenija ima najviše porezno breme u regiji, jednu između najmanije učinkovitih javnih administracija u istokno-evropski regiji i najbol rigidan i tugo tržište radne sile, što zavira rast produktivnosti, kreaciju i otvorenje novih radnih mesta koja je jedina solucija za rješavanje strukturne bezposelnosti uzput radikalne liberalizacije radnog tržišta koja ima prema empiričnih dokaza, pozitivan učinak na privredno rast.

Pa možda bude istina, da na cjelom području uvajanja strukturnih reforma Slovenija napravila je veči napredak kao Crna Gora, ali Crna Gora dokazuje da nema nikakve potrebe zavirati implementaciju slobodno-tržišnih reforma kao to prakticira ekonomska i strukturna politika u Sloveniji. Sa odloženjem reforma za stimulaciju konkurenčnosti, višina troškova se izkaže u gubljenih šansah. U 1990 godini, Slovenija i Irska imali sta enaki BDP na glavu, bez obzira na inflacijske pritiske u Sloveniji. Kako efikasna bila je gradualistička ekonomska politika nacionalnog (šovinističnog) interesa kaže dejstvo, da je Irska po stupnji razvitosti danas 45 godina prema Slovenije.

Namen ovog članaka nije tvrditi, da je Crna Gora neki zemaljski raj. Visoka stupnja korupcije in balastni strukturni performans su među najintenzivnijim negativnim troškovima koji če zavirati kapaciteto privredne aktivnosti. Namen ovog članaka je opozoriti na dejstvo, da je Crna Gora sada i u prošlih godina uvedla privredne reforme, koje su ugodne za privredno rast. Kao kažeju makroekonomska analiza i trendi, Crna Gora ima restriktivnu fiskalno politiko i ambiciozne javne financijske cilje kao godišnje redukcije javne porabe i uvaje radikalne pro-tržišne reforme koje slovenski političari nikad nisu htjeli da jih implementiraju zbog kolektivističke mantre nacionalog interesa koji nije ništa drugog kao otvoren put naprotiv legalne korupcije i dugoročnog makroekonomskog tveganja, koji je izplen puhlog Keynesianskog eksperimenta.

----------

Rok SPRUK is an economist and a libertarian/classical liberal. He currently lives in Slovenia where he works and studies economics and business. He recently won a prestigious award called »Golden Matura«. He is interested in economic growth, international economy and macroeconomics in general and also in issues such as tax and social security reforms and international competitiveness. In the field of business he is focused on strategic management, financial markets, business models, innovations and new economy. His ideas, writings and post are written on his web log called "Capitalism & Freedom" . You can send Rok an email on rok.spruk@gmail.com

----------

10 najznečistenejších miest sveta – prekvapenie?

Súkromné spoločnosti sú často obviňované z ničenia životného prostredia pri ich „honbe“ za ziskom. Slobodné podnikanie je vraj nezlučiteľné s ochranou a zachovaním okolitého prostredia a preto je potrebná regulácia štátom.

Na základe tejto logiky by v socialistických (alebo s málo rozvinutým trhom) krajinách nemalo byť (zveličene povedané) ani stopy po znečistení, naopak „kapitalistické“ spoločnosti sa musia dusiť v exhalátoch a drancovať okolitú prírodu.

V skutočnosti je to inak. Najnovší rebríček desiatich najznečistenejších miest na Zemi to potvrdzuje. Že by len náhodou na čele boli krajiny s neexistujúcim (nerešpektovaným) súkromným vlastníctvom? Čo tak zakázať štátne vlastníctvo lesov, pôdy, akýchkoľvek pozemkov? A vôbec, načo je nám vláda?