Sedem dôvodov prečo verejné plánovanie nefunguje
Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, prečo územný plán vášho mesta už v čase schvaľovania stráca platnosť? Prečo sú potrebné jeho nespočetné aktualizácie? Prečo skutočný celkový počet obyvateľov nezodpovedá plánovanej prognóze? Prečo na miestach, ktoré boli pôvodne v pláne označené ako dopravné (parkové, ...) stoja teraz byty, kancelárie alebo obchody?
Je potrebné pripraviť stratégiu rozvoja spoločnosti? Kto bude určovať priority?
Randal O´Toole uvádza 7 dôvodov prečo štátne (verejné) plánovanie nemôže fungovať:
Problém dát – množstvo údajov potrebných k zostaveniu naozaj komplexného plánu je väčšie, ako môže akákoľvek plánovacia inštitúcia zozbierať. Ak by aj boli zozbierané, presahujú úroveň, ktorú človek môže obsiahnuť a pochopiť, aj napriek pomoci počítačov.
Problém budúcnosti – Napísanie dlhodobého plánu si vyžaduje informácie o budúcnosti, ktoré sú nepoznateľné – napríklad technológie, náklady a preferencie ľudí.
Problém modelovania – Každé plánovanie vyžaduje modely, ale predtým ako sa modely stanú príliš komplikované pre obsiahle plánovanie, stanú sa príliš komplikované pre pochopenie človeka.
Problém tempa zmien – Než plánovači zozbierajú všetky dostupné dáta a prejdú cez verejný proces napísania vyčerpávajúceho plánu, podmienky sa zmenia do takej miery, že plán je zastaraný.
Problém motivácie – vládni plánovači rozhodujúci o zdrojoch iných ľudí, či už ich pozemku alebo zdanených peniazoch, nie sú motivovaní nachádzať vhodné odpovede, pretože náklady ich omylov sú uvalené väčšinou na iných.
Politický problém - záverečné rozhodnutie o akomkoľvek verejnom pláne je prijímané cez politický proces. Proces ktorý je len sotva racionálny.
Problém záujmových skupín - po každý raz, keď dáte vládnej inštitúcii právomoc zostrojiť plány za peniaze a zdroje iných ľudí, vytvárate motiváciu pre záujmové skupiny lobovať za plány, z ktorých majú prospech. Tieto záujmové skupiny nebudú presadzovať objektívny pohľad a najmä daňoví poplatníci budú postavení do úzadia.
Je potrebné pripraviť stratégiu rozvoja spoločnosti? Kto bude určovať priority?
Randal O´Toole uvádza 7 dôvodov prečo štátne (verejné) plánovanie nemôže fungovať:
Problém dát – množstvo údajov potrebných k zostaveniu naozaj komplexného plánu je väčšie, ako môže akákoľvek plánovacia inštitúcia zozbierať. Ak by aj boli zozbierané, presahujú úroveň, ktorú človek môže obsiahnuť a pochopiť, aj napriek pomoci počítačov.
Problém budúcnosti – Napísanie dlhodobého plánu si vyžaduje informácie o budúcnosti, ktoré sú nepoznateľné – napríklad technológie, náklady a preferencie ľudí.
Problém modelovania – Každé plánovanie vyžaduje modely, ale predtým ako sa modely stanú príliš komplikované pre obsiahle plánovanie, stanú sa príliš komplikované pre pochopenie človeka.
Problém tempa zmien – Než plánovači zozbierajú všetky dostupné dáta a prejdú cez verejný proces napísania vyčerpávajúceho plánu, podmienky sa zmenia do takej miery, že plán je zastaraný.
Problém motivácie – vládni plánovači rozhodujúci o zdrojoch iných ľudí, či už ich pozemku alebo zdanených peniazoch, nie sú motivovaní nachádzať vhodné odpovede, pretože náklady ich omylov sú uvalené väčšinou na iných.
Politický problém - záverečné rozhodnutie o akomkoľvek verejnom pláne je prijímané cez politický proces. Proces ktorý je len sotva racionálny.
Problém záujmových skupín - po každý raz, keď dáte vládnej inštitúcii právomoc zostrojiť plány za peniaze a zdroje iných ľudí, vytvárate motiváciu pre záujmové skupiny lobovať za plány, z ktorých majú prospech. Tieto záujmové skupiny nebudú presadzovať objektívny pohľad a najmä daňoví poplatníci budú postavení do úzadia.
