"Zlatý" zlatý štandard

Národná banka Slovenska včera už po druhý krát po voľbách zasahovala do devízového trhu, aby ratovala kurz koruny voči ostatným menám. Spolu tak za účelom „ochrániť hodnotu koruny“ bolo premrhaných niekoľko desiatok miliárd korún. Krátko po týchto zásahoch sa koruna síce vrátila na predchádzajúcu pozíciu, ale následne opäť oslabila.

Trh sa proste oklamať nedá. Hodnota meny závisí (rovnako ako pri iných komoditách) od ponuky a dopytu. Trh stanovuje výmenné kurzy nielen na základe porovnania kúpnej sily, ale tiež podľa budúcich očakávaní, rozdielov v úrokových mierach, obáv súvisiacich z budúcou infláciou, konfiškáciou majetku, zdaňovaním...

Opäť raz dokazuje, že je múdrejší ako keynesiánski ekonómovia a víťazí nad štátom nielen v dlhodobom časovom horizonte, ale i krátkodobo.

Pekné počasie a volebná účasť

Pred každými voľbami nás politici, ich prisluhovači, médiá, „nezávislí“ analytici, či občianski aktivisti vyzývajú na zúčastnení sa aktu delegovania vlastnej zodpovednosti na iného človeka, ktorý má akože zastupovať naše záujmy. Vhodenie obálky s vybraným hlasovacím lístkom do urny je vraj prejavom pokročilého demokratického zmýšľania, je to priam občianska povinnosť. Ak nejdeš voliť, nemáš právo ďalšie štyri roky kritizovať vládu alebo parlament.

Prečo politikom tak veľmi záleží (teda až po údaji o vlastných percentách) na volebnej účasti ich ovečiek? Dôvod je jednoduchý. Štát vždy vládne s tichým súhlasom svojich poddaných. To neznamená, že každý a v každej chvíli musí schvaľovať jeho kroky. Znamená to, že značná väčšina ľudí udelila štátu dostatočnú mieru legitimity na zachovanie politického systému. Inak by štát s jeho koncepciami, programami, normami a výpalníctvom padol. Na tejto legitimizácii sa podieľa obrovský aparát propagandy zahŕňajúci médiá, akademickú elitu, platených byrokratov a záujmové skupiny.
Oni nechcú len našu oddanosť a loajalitu, ale chcú riadiť naše obchody a ovládať náš majetok, naočkovať nás etatistickou ideológiou, deformovať našu kultúru, narušovať život v našich komunitách, obciach, mestách. Chcú aby sme sa správali podľa ich predstáv, v súlade s ich potrebami a pre ich vlastný zisk.
Týmto všetkým treba povedať: „Prepáčte, ale našu oddanosť si nezískate. Sme verní ľuďom a veciam, ktorých (é) máme radi. Nie, naozaj nemáme radi vládu.“

Volebná účasť v týchto parlamentných voľbách bola historicky najnižšia. Nie kvôli ľahostajnosti, nemožnosti výberu, či peknému počasiu. Príčinou je vnímanie systému, ktorý si kompletne privlastnili mocenské elity. Nevolenie je forma protestu, spôsob vyjadrenia nesúhlasu so súčasným systémom.
Vláda týchto elít môže byť zvrhnutá okamžite. Nástroj predstavuje súbor myšlienok, ktorý presvedčí ľudí, že by sa mali lepšie v podstatne inom systéme. V takom, kde im vláda neberie vlastný majetok a neobmedzuje v konaní. K tomu, aby si to ľudia uvedomili, je potrebné ukázať im zlyhávanie súčasného systému.

Trendy sa menia. Príčinou ich zmien sú voľby, medzi ktorými sa rozhodujeme; hodnoty, ktoré zastávame; myšlienky, ktoré presadzujeme; inštitúty, ktoré preferujeme.

O gilotíne stínajúcej hlavy

A ešte k voľbám. Nasledovné prirovnanie vládneho aparátu ku gilotíne sa môže zdať niekomu pritvrdé. Ale veľmi názorne ukazuje, že aj presadzovanie “dobra” z pozície vlády (štátu) je škodlivé.

Vláda je nástrojom, ktorého podstata je rovnaká ako pri gilotíne. Čo je dobré na tom, keď svätec cnostný vo všetkých oblastiach obsluhuje gilotínu? Človek môže byť bez viny. Može byť ten najmorálnejší zo všetkých. Môže byť naplnený nadšením z konania dobra. Ale mechanizmus, ktorý má obsluhovať stína hlavy. Náš dobrodinec nemusí mať rád stínanie hláv. So skutočným žiaľom môže roniť slzy vždy keď hlava padne do koša. Ale bol najatý na ťahanie lana, ktoré spôsobuje pád noža. A keď nôž dopadne, hlava sa oddelí. Takto tento nástroj funguje.

Vláda predstavuje nástroj sily, ktorý môže a musí byť použitý proti každému, kto sa odchýli od normy. Musí sa postaviť proti jednotlivcovi. Preto je “dobrý” človek vo vláde ako kňaz so samopalom. Mechanizmus spôsobuje škody. Riadiaci človek len stláča spúšť.

Prednášky LI na webe

Pražský Liberální institut zverejnil zvukové záznamy z aprílovej konferencie o politickej ekonómii, na ktorej vystúpili napríklad Jesus Huerta de Soto, Robert Higgs, Roderick Long, Pascal Salin, Guido Hulsmann, či slovenský zástupca z Inštitútu pre slobodnú spoločnosť Dalibor Roháč.
V sekcii „Etika, morálka a praxeológia“ prezentoval Bernard Brsic príspevok „O morálnom aspekte rakúskej ekonómie“ v ktorom sa prikláňa k Rothbardovmu ponímaniu ekonómie a jej nedeliteľnej súčasti – objektívnej, univerzálnej etiky: „Hodnotovo neutrálna ekonómia (o ktorej hovorí tzv. utilitaristický prístup a jeho zástanca Mises – pozn.) nie je postačujúca pre obhajobu trhového systému a klasického liberalizmu“.

K dispozícii na tých istých stránkach je aj videozáznam z Pražskej jarnej prednášky venovanej dielu a odkazu Ludwiga von Misesa pri príležitosti vydania jeho magnum opus – „Human Action“ v českom jazyku pod názvom „Lidské jednání“.

Prečo politika zlyháva

Demokratický politický systém je často mylne prirovnávaný k trhovému mechanizmu. Politické strany majú predstavovať akože poskytovateľov tovaru (program a myšlienky), medzi ktorými sa spotrebitelia (voliči) rozhodujú pri výbere (parlamentné voľby). Volebný systém zdanlivo kopíruje vlastnosti trhu. V skutočnosti je to však len jeho značne pokazená skomolenina.

Trh je založený na rozmanitosti a nerovnosti ľudí. Neexistujú dvaja ľudia, ktorí by vyznávali rovnaký rebríček hodnôt, vyznačovali sa rovnakou dávkou talentu a ambícii. Práve táto nerovnosť, spolu so slobodou výberu vlastného miesta v živote, umožňuje vzájomnú výmenu a fungovanie trhu.
Prostredníctvom peňazí a kontraktov trh umožňuje využiť rozdiely k našej vzájomnej výhode. Výsledkom je obrovský produktívny systém spolupráce, zahŕňajúci neskutočne veľký rozsah ľudských potrieb a nachádzajúci osobitú úlohu pre každého človeka.

Na trhu dostanete tovar, za ktorý zaplatíte. Ak nie a bola porušená zmluvná dohoda, máte možnosť použiť právne prostriedky na obranu. Pri hlasovaní si nekupujute nič, len slovo politika, ktoré je bezcenné nielen z právneho hľadiska. Ten má všetky možné motívy klamať, len aby dosiahol vytúžený výsledok.

Politika neberie ohľad na jednotlivcov. Sú len malou odrobinka vo veľkom koši zvanom “verejná mienka” a to, čo si tento kôš “myslí” je podstatné na toľko, do akej miery sa to zhoduje s politickou agendou výhodnou pre štát a jeho spojencov.
Myslíte si, že hlasujete za nižšie dane? Tie možno budú znížené, ale namiesto toho vám potichu zvýšia odvody, alebo sa zvýšia štátne výdavky. Myslíte si, že hlasujete pre menšiu vládu? Možno jedno ministerstvo alebo menší úrad bude zrušené. Namiesto toho ale pribudne niekoľko štátnych programov rozdávajúcich peniaze všetkých zopár vyvoleným. Myslíte si, že hlasujete za zlepšenie podnikateľského prostredia? Namiesto toho nenápadne pribudnú stovky strán byrokratických regulácií, noriem, nariadení a predpisov, o ktorých existencii sa dozviete až v momente, keď vás chce konkurencia prostredníctvom úradníkov zabrzdiť.
Toto všetko sa deje preto, že nie voliči riadia systém, ale výborne organizované záujmové skupiny napájané z koryta riadeného a vlastneného štátom.

Podnikateľský talent v trhovom prostredí znamená schopnosť predvídať a slúžiť potrebám ľudí – spotrebiteľov. Úspech v politike znamená schopnosť manipulovať verejnou mienkou spôsobom, že dostatok bláznov opätovne potvrdí moc politikov.

Ak by politika bola charakteristická len hlasovaním a produktami hlasovania, takýto systém by bol už dostatočne odporný. Ale skazenosť je zakorenená hlbšie. Skutočnú moc v pozadí leviatana má obrovská, nevolená armáda byrokratov, ktorá sa považuje za odborníkov v pseudovede zvanej “verejný záujem”. Podľa nich jedinou úlohou občianstva je prispôsobiť sa, alebo niesť následky. Preč je spolupráca, dobrovoľná výmena a skutočná rozmanitosť trhu. Namiesto toho sme vystavení hrubej sile, arogancii, nedobrovoľnému prispievaniu na neznáme účely a obmedzovaniu v najrôznejších formách.

V spomínaných rozdieloch medzi trhovým prostredím a politickým systémom tkvie príčina, prečo politika zlyháva a naďalej zlyhávať bude.