Používanie argumentu morálky
Stefan Molyneux o používaní argumentu morálky:
„Argumentovanie na základe morálky predstavuje najsilnejšiu zbraň vo výbave každého slobodymilovného človeka. Ale tiež najdrahšiu z hľadiska osobného, pretože vyznačuje čiary, ktoré nemožno vymazať. Môžete prísť o priateľov, rodinu, komunitu.
Etika je značne komplexnou vecou, ale musí byť založená na univerzálnych a logicky konzistentných princípoch. Ak je len vecou názoru, potom nijaký spôsob konania nemôže byť lepší ako iný spôsob konania. Niečo ako obľubovanie modrej je „lepšie“ ako preferovanie červenej.
Existujú tri princípy, pri ktorých možno použiť argument morálky:
1. Neexistuje nič okrem ľudí.
Nejestvuje niečo také ako vláda, krajina, alebo spoločnosť. Všetky tieto výrazy, vyjadrujúce sociálne zoskupenia, sú iba pojmovými označeniami jednotlivcov. Vláda nikdy nič nespravila, len ľudia v rámci vlády konajú. A pretože vláda je len pojem, v skutočnosti nemá etické práva alebo morálny postoj. Pravidlá morálky sa vzťahujú na ľudí, nie pojmy.
2. Čo je dobré pre jedného, je dobré pre všetkých.
Morálne presvedčenie musí byť aplikovateľné na každého človeka. Ak je konanie označené za „dobré“, potom musí byť dobré pre všetkých ľudí. Pojem „dobrý“ nesmie zahrňovať preferované správanie len pre „Slovákov“, „veriacich“, „ateistov“, či „športovcov“. Ak zahrňuje, potom je len estetickou alebo kultúrnou preferenciou (ako napr. záľuba v hokeji, nie futbale) a stráca silu ako univerzálny koncept.
„Argumentovanie na základe morálky predstavuje najsilnejšiu zbraň vo výbave každého slobodymilovného človeka. Ale tiež najdrahšiu z hľadiska osobného, pretože vyznačuje čiary, ktoré nemožno vymazať. Môžete prísť o priateľov, rodinu, komunitu.
Etika je značne komplexnou vecou, ale musí byť založená na univerzálnych a logicky konzistentných princípoch. Ak je len vecou názoru, potom nijaký spôsob konania nemôže byť lepší ako iný spôsob konania. Niečo ako obľubovanie modrej je „lepšie“ ako preferovanie červenej.
Existujú tri princípy, pri ktorých možno použiť argument morálky:
1. Neexistuje nič okrem ľudí.
Nejestvuje niečo také ako vláda, krajina, alebo spoločnosť. Všetky tieto výrazy, vyjadrujúce sociálne zoskupenia, sú iba pojmovými označeniami jednotlivcov. Vláda nikdy nič nespravila, len ľudia v rámci vlády konajú. A pretože vláda je len pojem, v skutočnosti nemá etické práva alebo morálny postoj. Pravidlá morálky sa vzťahujú na ľudí, nie pojmy.
2. Čo je dobré pre jedného, je dobré pre všetkých.
Morálne presvedčenie musí byť aplikovateľné na každého človeka. Ak je konanie označené za „dobré“, potom musí byť dobré pre všetkých ľudí. Pojem „dobrý“ nesmie zahrňovať preferované správanie len pre „Slovákov“, „veriacich“, „ateistov“, či „športovcov“. Ak zahrňuje, potom je len estetickou alebo kultúrnou preferenciou (ako napr. záľuba v hokeji, nie futbale) a stráca silu ako univerzálny koncept.
3. Čo je zlé pre jedného, je zlé pre všetkých.
Naopak, ak je pre mňa zlé kradnúť peniaze od iného človeka, potom je zlé pre kohokoľvek kradnúť peniaze od iných ľudí. Ak zastrelenie človeka neohrozujúceho váš život je zlé v Bratislave, potom je to zlé aj v Prahe, Washingtone, alebo Bagdade. Ak je zlé pre najatého vraha dostať zaplatené a zastreliť niekoho, potom je to zlé aj pre vojaka.
Argument morálky súvisí s argumentom konzistentnosti v tom, že ak je pre mňa zlé okradnúť Jána a vyplatiť Miša, potom je zlé pre kohokoľvek, vrátane politikov, takto konať. Kladením si základných morálnych otázok sa mnoho ľudí stáva vystrašenými, pohŕdavými alebo úplne nepriateľskými. Aj tak je to jediný spôsob, ako môžeme vyhrať boj o slobodu. Jedinou šancou na úspech je spochybňovať a meniť pochybné morálne premisy. To vyžaduje schopné, vytrvalé a konzistentné uplatňovanie argumentu morálky.“
