streda, júla 30, 2008

K bytu Range Rover



Roztáčanie opačnej cenovej špirály na realitnom trhu prináša magické a niekedy inovatívne momenty. V Španielsku sa niektorí nešťastníci snažia predať byt v lotérii, v Anglicku pribaľujú developeri k bytu auto. A k tým luxusným rovno Range Rover za 60-tisíc libier.


Foto: d86cfv, Flickr



Nuž, keď zamrzne predaj a kupujúci sa zo dňa na deň „vyparia“, treba sa nejako vynájsť. Len nie je jasné, či tento ostrovný developer už pár krát neúspešne skresával ceny (ktoré podľa štatistík klesajú už ôsmy mesiac) alebo to úplne odmieta spraviť z dôvodu nešírenia paniky.

Na Slovensku ešte nie je rozšírená ani prax garáž k novostavbe. Ale akcie „kuchynská linka zadarmo“ už naberajú obrátky. Dúfam, že až ak príde rad na autá, budú sa rozdávať len smarty. Alebo radšej minivrtuľníky.

pondelok, júla 28, 2008

Prečo? Lebo drahá regulácia




Prečo je texaský Houston magnetom pre strednú vrstvu Američanov, zatiaľ čo Veľké newyorské jabko ich odrádza? V rokoch 2000 až 2007 sa aglomerácia New Yorku zvýšila o 2,7 % obyvateľov, Houston vzrástol o 19,4 % (šieste najväčšie metropolitné územie v USA). No a predstavte si, že MHD tu ľudia takmer nepoznajú, všetci sa vozia na autách.


Foto: Danakustika-Flickr.com



Čo sem priťahuje ľudí? Tropické horúčavy ani nižšie zárobky v porovnaní s hlavným mestom to určite nebudú. Tým lákadlom pre strednú triedu sú ceny bývania, teda domov. „Economy“ dom s výmerou takmer 200 m2 stojí zhruba 120-tisíc dolárov, „standard“ vyjde na 150-tisíc dolárov.

V New Yorku len stavebné náklady na byt o 150 m2 dosahujú viac ako 500-tisíc dolárov. Áno, Houston na rozdiel od NY sa má kam rozrastať, nie je finančným centrom, nestavajú sa tu papundekle a náklady tu budú vždy vyššie.

Hlavným dôvodom sú regulácie obmedzujúce a predražujúce výstavbu a regulované nájomné.
Podľa Edwarda Glaesera z Harvardu stavebníci na juhu dokázali presvedčiť verejnosť, že takéto obmedzenia dostupnosť bývania sťažujú.

Hádam treba už len dodať, že reštriktívne zmluvy (namiesto územných plánov) tam už majú nejakú tradíciu, takže presviedčať ani veľmi nemusia.

štvrtok, júla 24, 2008

Regulácia cien? Áno, trhom


Ceny potravín vo väčšine veľkých potravinových reťazcov v Estónsku v posledných mesiacoch klesli niekde až o 10 %. Môže za to vláda, ktorá chce obchodníkov posielať za ich zvyšovanie do väzenia? Nie že by tamojši politici nemali takéto chúťky, no myslím, že sa to skončilo maximálne pri sporadických kontrolách obchodov.

O reguláciu sa postarali samotní zákazníci, ktorí na prudký rast (a nielen cien potravín, oficiálna miera inflácie tu dosahovala dvojciferný rast) spred roka zareagovali menším nakupovaním, výberom lacnejšieho tovaru. Obchodníci museli znížiť svoje marže, aby ľudí pritiahli naspäť.

U nás vláda ide rozdávať smiešne nálepky o nezneužívaní prechodu na euro. Dobrý obchodník, zlý obchodník, dobrý, zlý... Aj Židia sa značkovali žltými hviezdami.

streda, júla 23, 2008

Murphy vs. Caplan a Landsburg


„It's true, the Misesian can often present his entire analysis in purely verbal terms, and he can't make any guaranteed quantitative predictions about the economy. But as the joke about the drunk looking for his keys illustrates so well, scientists need to look for answers where they actually may lie, rather than redefining the problem into one that our favorite tools can handle.“

Viac na Mises.org

pondelok, júla 21, 2008

Ako štát zvyšuje ceny bytov


Predstavte si, že žijete v malom mestečku niekde pri hlavnom meste tejto krajinky. Na tamojšie pomery máte vcelku solídne zamestnanie, pomerne nízke náklady na život. Tento život vás ale začína nudiť. Ráno do práce, večer z práce, potom doma televízia, počítač, pes. Sem-tam večerné posedenie na pive s kolegami z práce alebo miestnymi štamgastmi.

Toto monotónne prežívanie chcete zmeniť za rušnejší život vo väčšom meste. Povedzme, že zahraničie vás neláka (z akéhokoľvek, nielen ekonomického dôvodu) a chcete ostať na Slovensku. Chcete sa presťahovať do najväčšej dediny medzi Tatrami a Dunajom. Pestrejšia ponuka zábavy, obchodov, voľného času, kultúry, viac priateľov a známych. Vyšší plat, ale i životné náklady. Ste zmierený s tým, že každé ráno v dopravnej zápche bude znamenať útok na vašu trpezlivosť.

K pokojnému nažívaniu v hlavnom meste však potrebujete primerane bývať. Nechcete vyhadzovať peniaze za nájom (obľúbená fráza realiťákov), preto hľadáte vhodný byt na kúpu. Obídete niekoľko realitných kancelárií a s hrôzou zisťujete, že byt, ktorý už pred rokom stál dosť teraz stojí o zhruba pätinu vtedajšej sumy viac. „Čo do kelu je toto?,“ pýtate sa nasrdene sám seba aj iných. „Rastúca životná úroveň a príjmy, rozvíjajúce sa hlavné mesto, zahraniční aj domáci špekulanti,“ znie najčastejšie odpoveď.

Áno, to sú veci, ktoré môžu za rast cien bytov v akejkoľvek rastúcej mestskej aglomerácii, aj v Bratislave. Ale vôbec sa nehovorí o menej viditeľných, ako sú napríklad opatrenia štátu (mesta) na „zabránenie neregulovaného rozvoja výstavby“ – územné plánovanie a „podpora nižších príjmových skupín obyvateľstva“ - dotovanie hypotekárnych úverov.

Na každom realitnom trhu existuje nejaká ponuka a dopyt. V Bratislave ešte stále ponuka zaostáva za požiadavkami ľudí (a to aj ak si odmyslíme investičné nákupy). Štát tým, že dotuje splátky hypotekárnych úverov istým percentom, umožňuje aj ľuďom ktorí by za normálnych trhových podmienok nedostali úver (alebo za oveľa nevýhodnejších podmienok, ktoré by nemohli akceptovať), vstúpiť do rastúcich radov kupujúcich. To spôsobuje ďalšie nafukovanie dopytu, keď sa o jeden byt nebijú desiati záujemcovia, ale už pätnásti. A tým logicky rastú aj ceny bytov.

Čo to znamená v našom praktickom prípade? Len toľko, že ak by sa do toho nestaral štát so zvýhodňovaním hypoték, dotovaním stavebného sporenia, atď, tak váš známy, ktorý spláca hypotéku takmer z polovice mesačného platu, by nad kúpou bytu ani neuvažoval. A vy by ste mohli splácať o pár tisíc korún menej. No a keby cenu peňazí umelo neurčovala centrálna banka, tak možno ani vy by ste si nemohli dovoliť kúpiť byt (cez úver).

streda, júla 16, 2008

Don´t trust in indexes


Forbes came out with „Best Countries for Business“ ranking. While in the category of property rights (38) position of Slovakia (behind most surrounding countries) is understandable, in personal freedom ranking (1) together with the USA, Netherlands, Sweden, Denmark or Austria much less. What´s more, these all parts of the world share common level according to Forbes. Are people in Slovakia allowed to hold a gun, smoke a joint? Can people in Sweden go to a store and buy Pilsener or vodka? Can people in Austria do shopping on Sundays? There´s something wrong with indexes.


pondelok, júla 14, 2008

Prečo je Mises morálny relativista


Rakúski ekonómovia vynikajú v objasňovaní dôsledkov zasahovania štátu do ekonomiky. Cez praxeológiu prídeme na to, že všetci ľudia v spoločnosti si v dôsledku nejakej regulácie, opatrenia nakoniec pohoršia. Aj tí, čo ju navrhli.

Ale čo ak toho, ktorý chce kontrolovať ceny a určovať stropy, v skutočnosti netrápi, že vytvorí nedostatok tovaru, služby (teda v prípade, že by vedel, aké má tento krok následky)? Čo motivuje etatistu? Koncept racionálne konajúceho človeka sa dostáva do slepej uličky.

(I)racionalita pri výbere cieľov a prostriedkov k ich dosiahnutiu zahŕňa aj morálne rozhodnutia. Na to zabúdajú (nepripúšťajú) utilitaristi, etickí relativisti a preto zlyhávajú pri dokazovaní omylnosti morálnych tvrdení etatistov (za komunizmu bolo lepšie, lebo nebola žiadna kriminalita).

„Ciele, prostriedky, morálka sú len čisto subjektívne kategórie“. Takýmto, len úžitkovým a relativistickým prístupom, sa sloboda brániť nedá. Vedel to aj Rothbard, ktorý v roku 1960 na Sympóziu o relativizme reagoval na Misesa:

„Mises, while a praxeological or epistemological absolutist, is, unfortunately, an ethical relativist. To Mises, there is no such a thing as absolute ethics.“

„I believe that libertarianism — and the wider creed of sound individualism of which libertarianism is a part — must rest on absolutism and deny relativism.“

streda, júla 09, 2008

Dovolenka môže zachrániť život


Dovolenka alebo aj celosvetová hospodárska kríza môže niekedy naozaj zachrániť život. V Toyote nepoznajú zrejme ani jedno ani druhé. Slovami jedného z diskutujúcich, „preto sú autá tejto značky také kvalitné – je v nich kus ľudského života“.

pondelok, júla 07, 2008

Druhý diel anarchistickej trilógie


Anarchia? Násilné pouličné bitky (dlažobné kocky), bezprávie, silní a zlí dominujú nad rozumnými a nie tak širokolakťovými. Šialená politická agenda bez pravidiel, plánov, budúcnosti. Nihilistický filozofický prúd - príťažlivý a diabolský zároveň. To je len zopár obrazov, ktoré sa niektorým zjavia pri započutí slova anarchia.

Ako vraví Stefan Molyneux, trvá to len chvíľku uvažovania, aby sme prišli na to, že drvivú väčšinu našich životov žijeme v kompletnej a totálnej anarchii. A túto anarchiu nazývame „morálnym dobrom“.

Koncom apríla tohto roka vydal Stefan prvú časť anarchistickej trilógie pod názvom „Everyday Anarchy“, pred pár dňami pribudla druhá: „Practical Anarchy“ a ako skoncovať s diablom ukáže v “Achieving Anarchy”.

Ak ste v jednej z predchádzajúcich kníh „Universally Preferable Behaviour: A Rational Proof of Secular Ethics“ (recenzia na týchto stránkach zakrátko. Ten kanadský komik ich produkuje rýchlejšie ako štát regulatívy, čo sa ale neodráža na kvalite) objavili beštiu ukrývajúcu sa v útrobách myslenia ľudí a chcete vedieť ako s ňou zatočiť, trilógia je k tomu ako stvorená.

streda, júla 02, 2008

Že aká recesia?


Hlboká, hlboká...




Z: www.mises.org