Ako štát zvyšuje ceny bytov
Predstavte si, že žijete v malom mestečku niekde pri hlavnom meste tejto krajinky. Na tamojšie pomery máte vcelku solídne zamestnanie, pomerne nízke náklady na život. Tento život vás ale začína nudiť. Ráno do práce, večer z práce, potom doma televízia, počítač, pes. Sem-tam večerné posedenie na pive s kolegami z práce alebo miestnymi štamgastmi.
Toto monotónne prežívanie chcete zmeniť za rušnejší život vo väčšom meste. Povedzme, že zahraničie vás neláka (z akéhokoľvek, nielen ekonomického dôvodu) a chcete ostať na Slovensku. Chcete sa presťahovať do najväčšej dediny medzi Tatrami a Dunajom. Pestrejšia ponuka zábavy, obchodov, voľného času, kultúry, viac priateľov a známych. Vyšší plat, ale i životné náklady. Ste zmierený s tým, že každé ráno v dopravnej zápche bude znamenať útok na vašu trpezlivosť.
K pokojnému nažívaniu v hlavnom meste však potrebujete primerane bývať. Nechcete vyhadzovať peniaze za nájom (obľúbená fráza realiťákov), preto hľadáte vhodný byt na kúpu. Obídete niekoľko realitných kancelárií a s hrôzou zisťujete, že byt, ktorý už pred rokom stál dosť teraz stojí o zhruba pätinu vtedajšej sumy viac. „Čo do kelu je toto?,“ pýtate sa nasrdene sám seba aj iných. „Rastúca životná úroveň a príjmy, rozvíjajúce sa hlavné mesto, zahraniční aj domáci špekulanti,“ znie najčastejšie odpoveď.
Áno, to sú veci, ktoré môžu za rast cien bytov v akejkoľvek rastúcej mestskej aglomerácii, aj v Bratislave. Ale vôbec sa nehovorí o menej viditeľných, ako sú napríklad opatrenia štátu (mesta) na „zabránenie neregulovaného rozvoja výstavby“ – územné plánovanie a „podpora nižších príjmových skupín obyvateľstva“ - dotovanie hypotekárnych úverov.
Na každom realitnom trhu existuje nejaká ponuka a dopyt. V Bratislave ešte stále ponuka zaostáva za požiadavkami ľudí (a to aj ak si odmyslíme investičné nákupy). Štát tým, že dotuje splátky hypotekárnych úverov istým percentom, umožňuje aj ľuďom ktorí by za normálnych trhových podmienok nedostali úver (alebo za oveľa nevýhodnejších podmienok, ktoré by nemohli akceptovať), vstúpiť do rastúcich radov kupujúcich. To spôsobuje ďalšie nafukovanie dopytu, keď sa o jeden byt nebijú desiati záujemcovia, ale už pätnásti. A tým logicky rastú aj ceny bytov.
Čo to znamená v našom praktickom prípade? Len toľko, že ak by sa do toho nestaral štát so zvýhodňovaním hypoték, dotovaním stavebného sporenia, atď, tak váš známy, ktorý spláca hypotéku takmer z polovice mesačného platu, by nad kúpou bytu ani neuvažoval. A vy by ste mohli splácať o pár tisíc korún menej. No a keby cenu peňazí umelo neurčovala centrálna banka, tak možno ani vy by ste si nemohli dovoliť kúpiť byt (cez úver).
Toto monotónne prežívanie chcete zmeniť za rušnejší život vo väčšom meste. Povedzme, že zahraničie vás neláka (z akéhokoľvek, nielen ekonomického dôvodu) a chcete ostať na Slovensku. Chcete sa presťahovať do najväčšej dediny medzi Tatrami a Dunajom. Pestrejšia ponuka zábavy, obchodov, voľného času, kultúry, viac priateľov a známych. Vyšší plat, ale i životné náklady. Ste zmierený s tým, že každé ráno v dopravnej zápche bude znamenať útok na vašu trpezlivosť.
K pokojnému nažívaniu v hlavnom meste však potrebujete primerane bývať. Nechcete vyhadzovať peniaze za nájom (obľúbená fráza realiťákov), preto hľadáte vhodný byt na kúpu. Obídete niekoľko realitných kancelárií a s hrôzou zisťujete, že byt, ktorý už pred rokom stál dosť teraz stojí o zhruba pätinu vtedajšej sumy viac. „Čo do kelu je toto?,“ pýtate sa nasrdene sám seba aj iných. „Rastúca životná úroveň a príjmy, rozvíjajúce sa hlavné mesto, zahraniční aj domáci špekulanti,“ znie najčastejšie odpoveď.
Áno, to sú veci, ktoré môžu za rast cien bytov v akejkoľvek rastúcej mestskej aglomerácii, aj v Bratislave. Ale vôbec sa nehovorí o menej viditeľných, ako sú napríklad opatrenia štátu (mesta) na „zabránenie neregulovaného rozvoja výstavby“ – územné plánovanie a „podpora nižších príjmových skupín obyvateľstva“ - dotovanie hypotekárnych úverov.
Na každom realitnom trhu existuje nejaká ponuka a dopyt. V Bratislave ešte stále ponuka zaostáva za požiadavkami ľudí (a to aj ak si odmyslíme investičné nákupy). Štát tým, že dotuje splátky hypotekárnych úverov istým percentom, umožňuje aj ľuďom ktorí by za normálnych trhových podmienok nedostali úver (alebo za oveľa nevýhodnejších podmienok, ktoré by nemohli akceptovať), vstúpiť do rastúcich radov kupujúcich. To spôsobuje ďalšie nafukovanie dopytu, keď sa o jeden byt nebijú desiati záujemcovia, ale už pätnásti. A tým logicky rastú aj ceny bytov.
Čo to znamená v našom praktickom prípade? Len toľko, že ak by sa do toho nestaral štát so zvýhodňovaním hypoték, dotovaním stavebného sporenia, atď, tak váš známy, ktorý spláca hypotéku takmer z polovice mesačného platu, by nad kúpou bytu ani neuvažoval. A vy by ste mohli splácať o pár tisíc korún menej. No a keby cenu peňazí umelo neurčovala centrálna banka, tak možno ani vy by ste si nemohli dovoliť kúpiť byt (cez úver).
4 komentáre:
Citujem: "... ak by sa do toho nestaral štát so zvýhodňovaním hypoték, dotovaním stavebného sporenia, atď, tak váš známy, ktorý spláca hypotéku takmer z polovice mesačného platu, by nad kúpou bytu ani neuvažoval. A vy by ste mohli splácať o pár tisíc korún menej. No a keby cenu peňazí umelo neurčovala centrálna banka, tak možno ani vy by ste si nemohli dovoliť kúpiť byt (cez úver)."
Otázka: Ten moj známy by kde potom býval?
Citujem: "No a keby cenu peňazí umelo neurčovala centrálna banka, tak možno ani vy by ste si nemohli dovoliť kúpiť byt (cez úver)."
Otázka: kde by som býval ja? Úver by mi nedali a hotovosť už vobec nemám. Takto cez hypotéku pre mladých mozem bývať a nemusím živiť "špekulantov" - prenajímateľov.
Martin the link you included points back to the same blog posting, for some reason.
Subsidizing mortgage interest payments? Not really. Think of it more as subsidizing the banks.
Kúpa je jediné riešenie? Áno, strašiak špekulantov...atď. Ok, čisto matematicky vzaté: teraz sa zrejme ešte oplatí splácať hypotéku v porovnaní s nájomným, no začne sa to otáčať. Úroky pôjdu hore, nájomných (špekulantských) bytov bude neúrekom, nájomné pôjde ďalej dole.
A čisto emocionálne vzaté: Splácať 25-30 rokov nie malú pálku z platu a žiť spôsobom "hurá, mám štyri steny so strechou (byt), no sedím doma, lebo nemám na divadlo, knihy, dopravu, ...." a hoci o pár desiatok rokov po splatení predať byt s x% zhodnotením - to nepovažujem za bohvieaký život. Ale to je samozrejme každého vec. Iné je to pre toho, komu to nezožiera toľko z rozpočtu.
Čo som ale tymto postom chcel povedať: Štátnymi dotáciami (bánk) sa umelo zvyšuje dopyt po bytoch, čím sa zvyšujú ceny. Tým na byty často nemajú ani tí ľudia, ktorí by si ich inak mohli dovoliť - práve tou tisíckou (dvomi), ktoré im štát odtrhne na daniach a presunie nízkopríjmovým. To je o Bastiatovom čo je vidieť a čo nie.
Mike: it´s not the same post (just very very similar title). Yes, it´s subsidizing the banks (in good or bad times - see US, GB).
pekny blog, vidim ze mame spriaznene myslenie, preluskam to tu .)
Zverejnenie komentára