125 rokov nekompromisného Misesa
29. septembra uplynulo 125 rokov od narodenia rakúšana Ludwiga von Misesa (rodák z ukrajinského Ľvova), ktorý svojim životom a dielom sa snáď najviac zaslúžil o pevné základy, na ktorých teraz stoja myšlienky rakúskej ekonomickej školy.
V roku 1920 vyšiel s prekvapujúcim a šokujúcim tvrdením, odlišným od názoru takmer každého vzdelaného človeka v Európe. Povedal, že socializmus nemôže fungovať ako ekonomický systém. Nie že má problémy, ťažkosti alebo je na ústupe, ale že je doslova nemožný a neuskutočniteľný kvôli chýbajúcemu systému trhových cien. Vďaka jeho analýze, vymykajúcej sa z vtedajšieho prevládajúceho názoru, ktorá sa po siedmich desaťročiach ukázala ako správna, je teraz veľmi ľahké obhajovať slobodný trh.
Počas druhej svetovej vojny utiekol pred fašizmom do švajčiarskej Ženevy, kde spolu s ostatnými emigrantami z Rakúska a Nemecka založil súkromne financované výskumné centrum, bojujúce proti rastúcim socialistickým tendenciám v spoločnosti. Okrem toho založil aj Rakúsky inštitút pre výskum obchodného cyklu, kde pôsobil aj F.A. Hayek, ktorý neskôr získal Nobelovu cenu práve za prácu o Misesovej teórii hospodárkych cyklov.
V roku 1940 odišiel do USA ako ekonóm známy v Európe. V čase kedy každý komunistický a sociálno-demokratický emigrant z kontinentu získaval v USA vysoký akademický post, Mises bol odmietaný. Vďaka svojmu principiálnemu postoju život v USA skončil bez plateného fakultného miesta a možnosti publikovať v prestížnych ekonomických časopisoch. Ako sám raz napísal, “vydal sa na cestu reformátora, ale skončil ako upadajúci historik”.
Mises sa už ako malý chlapec držal hesla: “Nepridávaj sa ku zlu, ale postupuj ešte odvážnejšie proti nemu”. Bol pevne presvedčený o tom, že myšlienky a len samotné myšlienky, môžu spôsobiť zmenu smerovania dejín. To je dôvod, prečo dokončil svoje najväčšie dielo (Human Action) a žil heroický život napriek všetkým pokusom o jeho umlčanie.
Mises je dôkazom toho, že nestačí mať dobré vzdelanie. Ani zastávať správne názory. K tomu, aby sa človek stal hrdinom a osobnosťou, potrebuje morálnu statočnosť. Človek musí byť ochotný postaviť sa za to, čomu verí, a musí byť neúprosný tvárou v tvár politickému a spoločenskému tlaku.
Začiatkom 20. storočia, rovnako ako teraz, sa našli ľudia kritizujúci Misesovu konzistentnosť a otvorenosť. Keby bol aspoň trochu ochotný prispôsobiť princípy! On im okúzľujúcim spôsobom odpovedá:
“Niekedy mi je vyčítané, že sledujem cieľ bez obalu a neústupčivo a vraj som mohol dosiahnuť viac, ak by som preukázal väčšiu ochotu ku kompromisom... Cítil som, že kritika je neoprávnená. Mohol som byť efektívny len vtedy, ak som ukázal situáciu pravdivo, ako som ju vnímal. Ak sa dnes obzriem dozadu, ľutujem len ochotu pre kompromis, nie nekompromisnosť.”
