Ústava slobodu neprináša

Takzvané “štátne sviatky”, teda dni počas ktorých väčšina súkromných podnikateľov zarába, aby byrokrati mohli oddychovať, sú jedinečnou príležitosťou pre všetkých prisluhovačov štátu upevňovať v ľuďoch pocit dôležitosti a nevyhnutnosti leviatana a zdôrazňovať jeho symboly. K takýmto dňom patrí aj 1. september, teda deň, v ktorom “nami” (ne) volení zákonoškodcovia prijali (v r. 1992) dokument, ktorý má ospravedlniť zdieranie občanov a oberanie o ich vlastný majetok, alebo ako tvrdia tvorcovia všetkých moderných ústav, garantovať základné ľudské práva a slobody.
Samotná myšlienka zaručiť slobodu prijatím nejakého právneho predpisu je nezmysel. Pretože sloboda je prirodzené právo, predchádza štátu aj politike, nie je potrebné ho udeľovať, ani nadobúdať. Je len nutné ho uznávať ako fakt. Je to niečo, čo existuje aj napriek systematickej snahe to obmedziť.

Tvorcovia americkej ústavy, zástancami minimálneho štátu toľko citovanej, postrehli, že je to práve vláda, ktorá vyvíja systematické úsilie o zbavenie ľudí ich prirodzených práv – práva na život, slobodu a majetok. Ústava nepriniesla a nezaručovala slobodu, ale umožňovala už jestvujúcej slobode jej pokračovanie a upevnenie voči despotickým zásahom.

Ale keďže žiadna ústava nemôže byť interpretovaná a vynucovaná sama sebou, je interpretovaná ľuďmi. Ak je táto kompetencia, v rámci “oddelenia právomocí a zachovania kontroly a rovnováhy”, zverená Ústavnému súdu, do ktorého deleguje zástupcov zasa len vláda (parlament), potom je nevyhnutnou tendenciou súdu rozširovať právomoci vlastnej vlády. Takže aj keď určité časti ústavy by mali prísne limitovať konanie vlády, v konečnom dôsledku je ústava len nástrojom potvrdzujúcim expanziu štátnej moci a nie jej obmedzením.

Podľa Spoonera, ak má ústava nadobudnúť právomoc, musí byť zmluvne zaručená. Ale Ústava nie je zaväzujúca zmluva, pretože ľudia ju vytvorili a nepodpísali. Nikto ju nepodpísal, nezapečatil, neosvedčil a nevydal, ako to býva pri dôležitých zmluvách. Preto Ústava nie je zmluvou a nikoho nezaväzuje. Z toho následne vyplýva, že celý vládny aparát, odvodzujúci svoju právomoc z Ústavy, nie je nič viac ako banda lúpežníkov.