Lesný socializmus, alebo hubári vs. majitelia

Hubárom sa nepáči, že by im mal niekto brániť vo vstupe do lesa a zbere plodov.
Nuž, za polstoročia komunizmu a k tomu zopár storočí Rakúsko-Uhorska, si ľudia zvykli na to, že nielen každý les patrí aj im. Dôsledkom takéhoto prístupu je známa „tragédia obecného (verejného)“, keď si každý chce utrhnúť z koláča, patriacemu všetkým a zároveň nikomu, čo najväčší kus. A trhá sa dovtedy, pokiaľ tam niečo je, teda zdroj sa nevyčerpá.
Túto tragédiu priamo podporuje aj štátna legislatíva, ktorá nepozná súkromné vlastníctvo lesov. Podľa lesného zákona je vstup do lesov voľný a každý v ňom môže zbierať plody pre vlastné použitie. Samozrejme, existujú výnimky týkajúce sa území, kde má štát „svoj“ záujem. Ak vlastníte kus lesa s čučoriedkami, malinami alebo inými „zberovo zaujímavými“ plodmi a chcete zamedziť prístupu nevhodne sa správajúcich ľudí napríklad prostredníctvom ohradenia lesa, robíte tak protizákonne.
Skutočnosť, že v krajine historicky prevláda neprirodzené usporiadanie vlastníckych vzťahov a nerešpektovanie súkromného majetku, ešte neznamená, že toto tradičné „status-quo“ treba zachovať.