O myšiach a slonoch
Vlády nemôžu pretrvať len na základe moci a donucovania. Ako povedal David Hume, “pri posudzovaní ľudských záležitostí z filozofického pohľadu je najprekvapujúcejšie to, s akou ľahkosťou niekoľko ľudí vládne väčšine, a poddajnosť, s ktorou sa ľudia vzdávajú vlastných úsudkov, citov a vášní v prospech vládcov. Pretože sila je vždy na strane ovládaných, vládcovia sa nemôžu spoľahnúť na nič iné ako mienku. Len na verejnej mienke je vláda založená. Nezávisle od toho, či ide o tyranský alebo najslobodnejší štát.”
Súhlas ľudí je základným nástrojom pre prežitie štátu ako inštitúcie. A preto je verejné vzdelávanie tak dôležité pre všetky vlády na svete. Predstavuje hlavný prostriedok, ktorým štát znižuje náklady vynúteného prerozdeľovania peňazí od daňovníkov k “daňovým konzumentom”. Ak by ľudia neboli presvedčení o legitimite zdaňovania, mnoho z nich by kládlo odpor voči tejto forme inštitucionalizovanej krádeže. Štátne vzdelanie je prostriedok, ktorým sú všeobecne legitimizované pravidlá politického status quo šírené do ľudských myslí, zvyčajne vo veľmi skorom veku, takže ovplyvňujú správanie a základné presvedčenie jednotlivcov na celý život.
Štát sa tak stáva prirodzenou súčasťou života asi ako slnko nad našimi hlavami a jestvovanie hlúčikov ľudí, ktorí si dovolia spochybňovať existenciu štátu, je niekedy chápané ako kuriózny prejav stratenej minulosti.
Ak sa štát spolieha najmä na verejnú mienku, samozrejme, treba s ním bojovať a poraziť ho v tejto oblasti. Vzdelávanie ľudí je prostriedok, ktorým sa klasickí liberáli snažia zmeniť spoločnosť v ktorej žijú, a posunúť ju viac do klasicky liberálneho (libertariánskeho) smeru. Pritom vždy používajú ako nástroj presvedčovanie. Semináre, konferencie, knihy orientované na mladých ľudí, vytvárajú novú generáciu intelektuálov, aktivistov, novinárov a “laikov”, ktorí nemajú záujem spraviť z ideológie svoj “job”, ale ktorí sú pevní vo svojom presvedčení.
“Zmeniť vzdelávaním a presviedčaním zmýšľanie ľudí je oveľa ťažšie, ako získať moc a popraviť všetkých nepriateľov.” (Alberto Mingardi)
Medzi prirodzených spojencov libertariánov patria médiá, ktorých úlohou je “strážiť demokraciu”, teda upozorňovať na prešľapy politikov. Ale keďže demokracia a sloboda nie je to isté, masové médiá neexistujú vo vákuu a skladajú poklonu danému politickému konsenzu. Sú zviazané s politickou mocou rôznymi šikovnými spôsobmi. V mnohých krajinách sú ešte stále priamo dotované štátom. Po príklady netreba chodiť ďaleko, “kvalitu” informačného servisu TASR pozná každý priemerný novinár. Keď hovoríme o médiách financovaných zo súkromných zdrojov, ich majitelia sú veľmi často prepojení s politickým prostredím, takže len zriedka sa správajú k vláde odmietavo (pravda, ak sami nie sú v opozičnej strane...).
Nepostrádateľnú úlohu pri šírení myšlienok slobody má internet. Poskytuje možnosť vymieňania si názorov, stretávania sa s novými ľuďmi a vzájomného obohacovania, rozvíjania siete vzťahov v rámci neveľkého sveta slobodného trhu. Internet nie je len skvelý nástroj spájania ľudí, ale oslobodzuje od myšlienok, ktoré do nás boli hustené v škole. Je oveľa ľahšie byť v spojení s rakúskou ekonómiou, aj keď napr. všetci profesori sú neoklasici, ak máte možnosť siahnuť po zdrojoch jednoduchým naťukaním mena “Carl Menger” do vyhľadávača. Pri tejto príležitosti je potrebné spomenúť najmä webstránky Misesovho inštitútu a Lewrockwell.com, ktoré predstavujú nevyčerpateľný prameň myšlienok, článkov, štúdií, ovplyvňujúcich ľudí na celom svete.
Nezávisle od druhu použitých prostriedkov, ak porovnáme časopisy, knihy, internetové stránky a think-tanky s veľkosťou štátneho vzdelávacieho systému, uvedomíme si, že sme len myši bojujúce so slonom. Dobrá správa však je, že aj myši môžu vystrašiť slonov. A to sa čas od času stáva.
