17 rokov slobody, či len menšieho socializmu?

17. novembra uplynulo 17 rokov od pádu komunistického režimu a následného pozvoľného desocializovania (v zmysle zavádzania voľného trhu) spoločnosti. Napriek pádu socializmu, naďalej je v spoločnosti rozšírené presvedčenie, že je treba plánovanie, regulovanie a rozhodovanie v mnohých oblastiach ponechať štátu. Potreba regulovať konanie monopolov, diktovať vlastníkom nehnuteľností ako majú nakladať so svojim majetkom, rozhodovať o vzniku či nevzniku súkromnej školy, zakazovať lekárom vyberať poplatky za vykonanú prácu, eko-terorizovať a kriminalizovať súkromných vlastníkov. To sú len niektoré z mnohých pozostatkov socializmu v hlavách ľudí, ktorí sú inak zástancami slobodnej spoločnosti a voľného trhu.

Áno, namiesto centrálne plánovanej ekonomiky tu máme slobodnú trhovú výmenu, ronako nízke príjmy sa zmenili na veľmi nízke aj veľmi vysoké, odmeňovanie väčšinou nezávisí od úsudku jedného človeka, ale od trhového ohodnotenia a spokojnosti zákazníkov, povinná kolektivistická morálka bola nahradená individuálnou etikou rôznej úrovne. No stále tu je prítomná propaganda, manipulácia s informáciami, zastrašovanie, shahy o plánovanie ekonomiky a životov ľudí. Len rétorika „zabezpečenia blahobytu“ bola vystriedaná modernejším a európskejším výrazom „rovnomernejšieho rozdelenia bohatstva“.

Sedemnásť rokov tu máme demokraciu. Oproti spoločenskému systému, ktorý tu ovládal životy ľudí 40 rokov predtým, je to neporovnateľne lepšie v tom, že sa (deklaratívne) rešpektuje súkromné vlastníctvo, liberálna ekonomika, pluralitný politický systém. Avšak dôležité je slovo „relatívne“, teda v porovnaní so socializmom. Myšlienka demokracie je rovnako nemorálna a neekonomická. Nemorálna preto, že umožňuje, aby sa na základe väčšinového princípu spojili A a B (osoby, skupiny, ...) a okradli C; A a C následne ozbíjali B; a potom B a C spolu olúpili A. Neekonomická preto, že nie samotná demokracia, ale súkromné vlastníctvo a dobrovoľná výmena sú zdrojmi prosperity ľudskej spoločnosti. Stále existuje výrazné politické rozhodovanie o používaní súkromných zdrojov, obmedzovanie samostatnosti vlastníkov prostredníctvom vyžadovania rôznych povolení, čím sa znižuje motivácia produkovať a znižuje sa bohatstvo.

„Nepriateľ štátu“ znova na trhu

Pre všetkých priaznivcov Murrayho Rothbarda je tu skvelá správa – na trh prichádza re-edícia jeho biografie od Justina Raimonda s rovnakým názvom ako bola jedna z jeho prezývok – „Nepriateľ štátu“ (An Enemy of the State).

Rothbard chcel položiť základy vedy o slobode, komplexného libertariánskeho systému myšlienok zahŕňajúceho filozofiu, etiku, ekonómiu, právo a históriu. Po celý život sa otvorene a bez obalu vyjadroval proti donucovaniu vo všetkých formách a obhajoval laissez-faire princíp nielen na základe ekonomických, ale i morálnych argumentov. Rothbardovo chápanie slobodnej trhovej ekonomiky bolo a stále je pre niektorých „radikálne“. Dovolil si kritizovať takých ľudí, ako Milton Friedman, George Stigler, James Buchanan, Ronald Coase, alebo Fridrich A. Hayek pre ich prílišné kompromisy so socializmom.

Jeho najvýznamnejšími dielami, ktoré patria k elementárnej výbave knižnice každého libertariána, sú „Man, Economy and State“, „Power and Market“, „For A New Libety“ a „Ethics of Liberty“ (niektoré sú dostupné aj v českom preklade tu).

Ľadovcová propaganda

Podľa nedávnej štúdie vedcov z Newcastle University, himalájské ľadovce sa stale viac rozširujú. Tento záver je pravým opakom tvrdení klimatických alarmistov nielen z World Wildlife Fund, ktorí presviedčajú celý svet o tom, že ľadovce v navyššom pohorí patria medzi najrýchlejšie miznúce v dôsledku globálneho otepľovania.

Niektoré média už pripúšťajú, že ľadové čiapky v Himalájach sa zväčšujú. A viete, čo je podľa nich príčinou? No predsa globálne otepľovanie! Rovnako ako pred tým prinášali správy, že zmenšujúce sa ľadovce ohrozujú zásoby pitnej vody pre milióny obyvateľov, teraz tvrdia, že tieto zásoby sú ohrozené kvôli zväčšovaniu ľadovcov.

Marlo Lewis z Competitive Enterprise Institute objasňuje, prečo sú tieto tvrdenia propagandistické.

Žobranie pre miliardárov

Právomoc štátu násilne odobrať súkromný majetok jednej osoby a darovať ho inej súkromnej osobe pod rúškom “verejného záujmu” sa začína rozmáhať aj na Slovensku (viď KIA). Bohaté skúsenosti s touto zlodejskou záľubou municipalít majú v USA, kde navyše Najvyšší súd (v prípade Kelo vs. New London) potvrdil legálnosť takéhoto postupu. To aktivizovalo obyvateľov a niektorých politikov na štátnej úrovni, aby prijali zákony zabraňujúce neoprávnenému vyvlastňovaniu. A tak namiesto úplného zrušenia vyvlastňovania sa prijímajú ďalšie normy, akože naprávajúce tie pôvodné.

Na základe inšpirovania sa týmito udalosťami, ako aj osobnou skúsenosťou, vzniká v súčasnosti dokumentárny film “Begging For Billionaires”. Tvorcovia v dokumente zachytávajú osudy dvoch malých rodinných firiem v americkom Kansas City (údajne patriaceho do Top 10 najkorupčnejších miest v USA), ktoré boli štátom vyvlastnené v prospech veľkých spoločností.

Do kín (v USA) má film prísť nie skôr ako v polovici budúceho roka, plánovaná je aj účasť na festivaloch. Európski politici sa dokumentu obávať nemusia.

Sledujúc pri lampe "Pod lampou". . .

... som nevedel, že človek by mal byť aktívnym futbalistom, aby mohol klásť nepríjemné otázky funkcionárom.