Súkromné mestá sú skutočnosťou

90 000 obyvateľov Sandy Springs v americkom štáte Georgia si založilo vlastné mesto. Majúc po krk vysokých daní, za ktoré dostávali úbohé služby, v referende odhlasovali založenie vlastnej samosprávy a odstrihnutie sa od okresu Fulton. A fakt, že sa im darí, povzbudzuje k rovnakému kroku ďalšie komunity v oblasti.

Žiadna nová byrokracia nevznikla, takmer všetky služby sa nakupujú od súkromného sektora. Riadenie každodenného fungovania samosprávy zabezpečuje firma na základe kontraktu, ktorého hodnota nepredstavuje ani polovicu toho, čo predtým obyvatelia platili v daniach úradom. Jedinými službami, kde samospráva platí vlastných zamestnancov, sú bezpečnosť a súdy.

Starostka Eva Galambos (že by Slovenka?) si pochvaľuje aj rýchlosť, s akou sa riešia verejné problémy.

A vraj to nejde!

(Ospravedlňujem sa za chýbajúci link, niekde sa zapatrošil)

A vraj drahá ropa!

Pre všetkých hysterikov, ktorí kričia, že cena ropy je prehnaná.



Zdroj: Paul Kedrosky

Nedostatok priestoru, alebo možností nakladania s vlastným majetkom?

Bývanie na vysokoškolskom internáte sa stáva čoraz viac nedostupnejšie. Táto situácia je najvypuklejšia v Bratislave, kde študentov pribúda, ale počet ubytovacích zariadení nerastie. Nie že by nebol záujem zo strany investorov. Na Mýtnej pribudne nový súkromný internát už o dva roky, teda ak sa neobjavia väčšie administratívne prekážky.

Nízka ponuka ubytovacích možností (vo forme prenajímaného bytu alebo ubytovne) súvisí s nedostatkom pozemkov vhodných pre výstavbu. Z časti je to dôsledok aj prirodzenej geografickej polohy Bratislavy, ktorej rozvoj je limitovaný prírodnými bariérami v podobe Dunaja, Malých Karpát, či umelou štátnou hranicou. No významnejší vplyv na vzácnosť disponibilných pozemkov majú administratívne, environmentálne, bezpečnostné, hygienické regulácie, obmedzujúce výstavbu najrôznejšími spôsobmi. Tie sa v konečnom dôsledku prenášajú do ceny pozemkov.

A je tu ešte jeden faktor, ktorý sa označuje ako „nimbyzmus“. Je to vlastne skratka anglického slovného spojenia „Not In My Back-Yard“, teda v preklade „Nie na mojom dvore“. Označuje aktivity majiteľov domov, alebo nehnuteľností v danej lokalite (ulici, štvrti), ktorými sa títo ľudia snažia zabrániť výstavbe susediacej, alebo v blízkosti ich domu, argumentujúc pritom najrôznejšími iracionalitami typu „Ja nie som proti, len nie pri mojom okne.“ Keď už sme pri internátoch, tu je príklad.

Pozor, prichádza ETI !

Európska komisia sa ešte stále nevzdáva ambiciózneho utopistického cieľa dostihnúť a predbehnúť v najbližších rokoch konkurenčné ekonomiky USA a Japonska. Najnovším čarovným prútikom, ktorý má zariadiť priblíženie sa EÚ týmto krajinám, je Európsky technologický inštitút (ETI). Táto organizácia má byť „vlajkovou loďou špičkovej kvality v oblasti inovácie, výskumu a vyššieho vzdelávania v Európe“.

Ak začínate tušiť, že ide o ďalší zbytočný a drahý úrad, vaša predtucha je namieste z viacerých dôvodov. ETI vykazuje všetky znaky organizácií, v ktorých byrokracia a chýbajúci motív zisku povedú k neefektívnemu fungovaniu a plytvaniu prostriedkami daňovníkov.

“Nezávislost“

V návrhu sa hovorí o dôležitosti autonómnosti, vykonávaní činnosti nezávisle od národných orgánov, európskych inštitúcií a vonkajšieho tlaku. O nezávislosti možno pochybovať už len na základe navrhovaného spôsobu fungovania. Riadiaci výbor má pozostávať z devätnástich členov, z nich pätnásť vymenuje Európska komisia. Tá bude navyše disponovať právomocou upravovať trojročný program ETI, no a, samozrejme, nesmie chýbať ani záväzné stanovisko parlamentu a rady.

Jednoducho, nezávislosť ako sa patrí. Vyššia moc bude určovať bádateľom, čo majú skúmať a objavovať. Partnerstvo medzi výskumom a podnikmi stráca význam, ak byrokratické riadenie určuje nalinkované hranice skúmania.

Mimochodom, ako o jednej z možností lokalizácie tohto „autonómneho výskumného úradu“ sa uvažovalo o štrasburskom sídle parlamentu, ktorý však aj naďalej ostane len drahým prázdnym slonom.

Klasický problém

Návrh na vznik nového orgánu poukazuje na klasický problém byrokratického rozhodovania. Ak sa nedarí plniť vytýčený (a nesplniteľný) cieľ, treba vymyslieť iný podobne nezmyselný cieľ alebo zaviesť naoko nové nástroje.

Na rozvoj vzdelávania, vedy a inovácií smeruje z rozpočtu EÚ nemalá suma v podobe programov, ktoré sa už teraz prekrývajú – Rámcový program pre výskum a vývoj, Program konkurencieschopnosti a inovácií, Integrovaný program pre celoživotné vzdelávanie a, samozrejme, štrukturálne fondy. Na väčšinu z týchto opatrení prispievajú daňovníci EÚ už nejaký ten rok, no efekt sa akosi nedostavuje. Žeby to vyriešil zázračný (J)ETI, ktorého fungovanie znova zatiahnu všetci obyvatelia EÚ?

Americká inšpirácia

Možno o tom prinajmenšom pochybovať aj napriek tomu, že komisia sa zrejme inšpirovala americkým MIT (Massachusetts Institute of Technology), ktorého fakulty a absolventi sú známi svojím podnikateľským duchom. Príjmy štyritisíc spoločností založených absolventmi MIT sú na úrovni 24. najväčšej ekonomiky sveta.

V porovnaní s ETI je tu však jeden podstatný rozdiel a nespočíva len v neporovnateľnom objeme peňazí (rozpočet MIT na rok 2006 predstavuje 8,4 miliardy dolárov). MIT vznikol v roku 1861 z iniciatívy jednotlivcov a úsilia o nezávislú vzdelávaciu organizáciu, prepájajúcu vzdelávanie, výskum a prax, financovanú najmä zo súkromných darov.

Základ ekonomického napredovania spočíva v spolupráci medzi tými, čo tvoria a vymýšľajú (vzdelávanie, výskum) užitočné a prospešné veci, a tými, ktorí ich vyrábajú, poskytujú a rozširujú (podniky).

V tom trafila komisia klinec po hlavičke. Čo však nechápe, je, že úradnícke riadenie vedy nevyhnutne ústi do jej spolitizovania, nahradenia vedeckých cieľov politickými kritériami.

Ako najlepšie prispieť

Za viac ako polovicu najdôležitejších objavov v 20. storočí môžu vynálezcovia – jednotlivci alebo malé firmy. Množstvo vynálezov vzniklo ako náhodný vedľajší produkt inej práce, nie ako vopred plánovaná a nasmerovaná aktivita.

Najpodstatnejšou črtou inovácie je, že cesta k nej nie je dopredu známa. Rezistencia organizácie k novým myšlienkam sa zväčšuje s jej veľkosťou. Aká vysoká bude táto odolnosť vo verejnej organizácii, kde neexistuje nielen motivácia, ale ani možnosť kontroly jej efektívnosti prostredníctvom zisku, prípadne straty?

Európska komisia by najlepšie prispela k vytváraniu kreatívneho a inovatívneho ekonomického prostredia nielen nevytvorením ďalšieho molocha s názvom (J)ETI, ale zrušením doterajších „protiinovatívnych“ iniciatív a odstránením vlastných obmedzení výskumného sektora a ostatných oblastí života.

(Článok je publikovaný na stránke INESS a v týždenníku Trend č. 43/2006)

Hurikán Al zasiahol Európu

Tornádo s názvom “zelený Al”, sformované nad východným pobrežím USA, sa prirútilo na európsky kontinent. Podľa meteorológov, v oblasti svojho vzniku už nenachádza dostatočné množstvo energie, stráca tu silu a postupne sa presúva do priestoru s pohostinnejšími podmienkami. Nedávno zasiahlo krajinu administratívneho srdca Európskej únie, kde napáchalo značné škody na majetku obyvateľstva a ešte viac napácha. Hoci výška a rozsah zelenej “Al”dane zatiaľ nie je známa, bude súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2007. Podľa belgickej vlády zavedenie dane je kompenzáciou za “plánované” zníženie dane z príjmov.
Podľa najnovších informácií sa zelené tornádo presunulo na Britské ostrovy, kde tamojšej vláde pomáha zastrašovať obyvateľov sveta. Keďže cirkulácia vzduchu v atmosfére a vrtochy počasia sú nevyspytateľné a prinajmenšom ťažko predpovedateľné v dlhodobom horizonte, nie je vylúčená možnosť nasmerovania ničivého živlu na ostatné európske, či iné krajiny.
Ústup a návrat tornáda “Al” na domácu pôdu sa očakáva najneskôr v roku 2008, kedy budú v USA prebiehať nominácie Demokratov na prezidenta. Ak neuspeje v súboji s rovnako nebezpečným hurikánom “Hillary”, jeho opätovný návrat na európsky kontinent je podľa viacerých analytikov možný.