Koniec jedného otroctva, začiatok iného

18. decembra 1865 schválil americký kongres 13. dodatok Ústavy, ktorým potvrdil, že „otroctvo ani nedobrovoľné slúženie“ nebudú už v krajine existovať. 

V tej dobe sa to javilo mnohým ako veľmi radikálny krok. Viedli sa dokonca debaty o tom, či otrokári nemajú byť odškodnení. Dnes je také niečo oficiálne nepredstaviteľné, hoci obchod s „bielym“ mäsom existuje. Otroctvo by nikdy nebolo zrušené, ak by si jeho odporcovia nestanovili takýto cieľ a pár desiatok rokov predtým hlasno nekričali. Jeho zrušenie prišlo prakticky jedným úderom, nie postupne alebo kompenzačne. 

No so zánikom priamej formy nevoľníctva prišla a zväčšila sa jeho iná forma. Nastúpila lupičská banda nazývajúca sa štát, ktorá si rovnako ako otrokári bez dovolenia a pod hrozbou násilia prisvojuje už nielen časť práce a života poddaných, ale aj ich majetku. 

Nižšie dane, širšia privatizácia „verejných“ služieb, menej rozhadzovačný štátny rozpočet, menšie zasahovanie štátu? Nie. Žiadne dane, úplná privatizácia, žiaden štát ani „jeho výdavky a investície“. To je cesta ku slobode.