Daniel Valent vyvracia mýtus, že o objavenie existencie spoločenských tried a ich zápasu sa zaslúžil Karl Marx. Ešte pred ním tu pôsobili tzv. Industrialisti, radikálni francúzski liberáli (Comte, Dunoyer) z prvej polovice 19. storočia, rozvíjajúci myšlienky Saya.
„Prostriedkami vedúcimi ku koncu triedneho zápasu sú jednak rozpad politickej moci udeľujúcej privilégiá a jednak v tom čase populárna liberálna predstava, že pri absencii politickej moci sa prejaví, slobodnej spoločnosti inherentne vlastná, harmónia záujmov medzi jednotlivcami (napríklad medzi zamestnancom a zamestnávateľom, predávajúcim a zákazníkom, a tak ďalej).“
„Dielo francúzskych liberálov je aj v dnešnom svete až prekvapivo aktuálne. Liberálom súčasnosti môže poslúžiť ako vodítko pri prebúdzaní triedneho povedomia skutočných producentov bohatstva, ktorí sú dennodenne decimovaní arogantnou a parazitickou politickou vrchnosťou. Popri tom môže tvoriť aj základ pre ucelenejšie vyjadrenie radikálne protrhového postoja ako alternatívy k prevládajúcim konzervatívnym (resp. „sociálnym“) náladám v pravej (resp. ľavej) časti politického spektra.“
Dve spoločenské skupiny - vykorisťovatelia a vykorisťovaní, existujú. Avšak ich predstaviteľmi nie sú kapitalisti, podnikatelia, výrobcovia, predávajúci, zamestnávatelia, živnostníci na jednej strane, a zamestnanci, robotníci, spotrebitelia, či kupujúci na strane druhej. Ako potvrdzuje Murray Rothbard (napr. Anatómia štátu), skutočný konflikt existuje medzi štátom (ako entitou parazitujúcou na tvorcoch bohatstva) a slobodným trhom (ktorého subjekty- zamestnávatelia, podnikatelia, zamestnanci, sú tvorcami tohto bohatstva).
