Keď komisári nechcú poznať pravdu
Politici s obľubou používajú pri zdôvodňovaní zásahov do ekonomiky a zdaňovaní občanov slová ekonómov. Pokiaľ ide o preberanie myšlienok “keynesiáncov”, je to očakávané. Táto škola vychádza zo štátneho intervencionizmu a jeho obhajoby v každej situácii. Prinajmenšom nevhodné je, ak sa politik neštíti vziať do úst slová ekonóma, ktorý celý svoj život venoval obhajobe slobodného trhu a kritike štátneho intervencionizmu, byrokracii a socializmu.
Práve to sa nedávno prihodilo európskej komisárke pre zahraničné vzťahy Benite Ferrero-Waldner, ktorá na stretnutí venovanom efektívnosti zahraničnej pomoci EÚ vystúpila s prejavom, zakončiac ho neúplnou citáciou Ludwiga von Misesa, navyše úplne vytrhnutou z kontextu. “Zahraničná pomoc EÚ je v súčasnosti vyššia ako pomoc Svetovej banky. Do roku 2010 bude tvoriť dve tretiny z celkového objemu. Ale my chceme ísť ďalej, aby sme si udržali povesť svetového lídra v tejto oblasti. Minulý rok sa EÚ zaviazala zvýšiť rozvojovú pomoc na 0,56% HDP do roku 2010 a dosiahnuť odporúčaný cieľ 0,7% do roku 2015. Ak chceme zlepšiť súdržnosť a efektívnosť, nemali by sme koordinovať programovanie oveľa užšie? Táto dodatočná súdržnosť zlepší naše fungovanie a zaručí, že budeme čeliť ťažkým rozhodnutiam nevyhnutným pre garantovanie udržateľnej budúcnosti pre všetkých. Ako konštatuje Ludwig von Mises, niekedy môže byť pre človeka prospešné prikladať do pece vlastný nábytok. Ale nemal by si nahovárať, že objavil nový a úžasný spôsob vykurovania svojho domu.”
Kontext, v akom použil citovanú vetu Mises (Ľudské konanie, kap. XXIII.- Trhové dáta), je dôkazom, že niektorí politici sa dokážu odvolať aj na také myšlienky ekonómov, ktoré priamo potvrdzujú nezmyselnosť ich konania: “Je ľahké pochopiť, prečo sa niektorí jednotlivci, strany a záujmové skupiny snažia propagovať krátkodobý princíp. Hovoria, že politika by sa nikdy nemala zaoberať dlhodobými účinkami a vzdať sa nástroja, ktorého prínosy sú krátkodobé, len preto, že jeho dlhodobé účinky sú škodlivé. Ekonómia odpovedá, že každé rozhodnutie by malo byť založené na dôkladnom zvážení všetkých dôsledkov, krátkodobých aj dlhodobých. Určite existujú situácie pri konaní jednotlivcov a spravovaní vecí verejných, v ktorých aktéri môžu mať dobré dôvody znášať aj veľmi neprijateľné dlhodobé efekty, aby sa vyhli podľa nich ešte neprijateľnejším krátkodobým efektom. Niekedy môže byť pre človeka prospešné prikladať do pece vlastný nábytok. Ale potom by mal vedieť o budúcich dôsledkoch. Nemal by si nahovárať, že objavil nový a úžasný spôsob vykurovania svojho domu.”
Pomoc rozvojovým krajinám prostredníctvom zdaňovania a prerozdeľovania je, v prenesenom slova zmysle, typickým príkladom “vykurovania vlastným nábytkom”, ktorého dlhodobé dôsledky sú škodlivé. Spočívajú v politizácii života ľudí, ktorí ostávajú závislí na administratívnych rozhodnutiach. Rozvojová pomoc dokáže krátkodobo odvrátiť akútne nedostatky najmä importovaného tovaru. Je tak ale znemožnené objavovanie nových trhov, plodín, výrobných metód, tovaru alebo myslenia, ktoré môžu byť dlhodobo zdrojom ekonomického rozvoja. EÚ síce rozdeľuje miliardy eur daňových poplatníkov, no zároveň im vlastnými obmedzeniami usilovne bráni v nakupovaní výrobkov pochádzajúcich z týchto krajín.
Pani Waldner zrejme nie náhodou vynechala Misesovu vetu o zvažovaní dlhodobých účinkov konania. O tých európski komisári neradi počúvajú.
Zdroj: Jim Fedako
