Bude sa znova vyvlastňovať!
Viete, aký je rozdiel medzi obyvateľmi Tepličky nad Váhom a minoritnými akcionármi? V podstate žiadny. Obom skupinám obyvateľov hrozí(lo) vyvlastnenie v prospech „verejného záujmu“, teda inej súkromnej osoby. Jediný rozdiel spočíva v tom, že v prípade porušenia vlastníckeho práva majiteľov akcií sa nepoužíva pojem vyvlastnenie, ale „vytesnenie“.
Na základe smernice EK je Slovenská republika povinná preniesť do svojho právneho poriadku predpis upravujúci právo väčšinových vlastníkov akciových spoločností odkúpiť od minoritných akcionárov ich podiely, ak získajú aspoň 95% akcií. Novela zákona o cenných papieroch bola prednedávnom schválená v parlamente.
Medzi dôvodmi, ktoré viedli európskych zákonodarcov k prijatiu tejto normy, sa najčastejšie uvádzala potreba zefektívnenia fungovania spoločností. Existencia mnohých malých akcionárov znamená rôzne náklady pre hlavného vlastníka, napríklad na konanie valných zhromaždení, zverejňovanie informácií a podobne. Možnosť vytesnenia umožňuje ušetriť tieto náklady a zvýšiť hodnotu spoločnosti pre potenciálnych záujemcov o prevzatie.
Natíska sa otázka, prečo je potrebné túto oblasť regulovať zákonom, či tu vôbec existuje nejaký „verejný záujem“ a či nejde o oficiálne posvätenú krádež? Jedná sa predsa o čisto trhovú záležitosť, keď jedna osoba chce vlastniť majetok (akcie) patriaci inej osobe. V spoločnosti rešpektujúcej súkromné vlastníctvo teda záujemca o kúpu ponúkne majiteľovi protihodnotu, ktorú je ochotný obetovať za statok. Majiteľ ju môže a nemusí akceptovať. Závisí to od jeho rozhodnutia a posledné slovo má vždy on. Riešiť túto výmenu akýmkoľvek nedobrovoľným spôsobom, vrátane použitia politickej moci, je porušovaním prirodzených vlastníckych práv.
V kupónovej privatizácii sa stali akcionármi tisíce ľudí, ktorí investovali vlastný majetok v očakávaní jeho budúceho zhodnotenia. Tí, čo mali to šťastie, že ich podniky zakrátko neskrachovali a neprišli o akcie, sa teraz opäť musia obávať o svoj majetok. Nič na tom, že ani pri najlepšej vôli sa tu nedá nájsť „verejný záujem“ nemení fakt, že vytesnenie sa týka len akciových spoločností, ktorých akcie su obchodované na burze, a ani to, že minoritní majitelia môžu dostať späť „primeranú cenu“.
Na základe akého kritéria je stanovená hranica na 90% akcií? Nemôže sa vytesňovať už pri 80% –nom, alebo nadpolovičnom podiele? Odpadli by ďalšie zbytočné náklady, zefektívnila by sa činnosť, a to všetko len v záujme verejnosti.
(Článok je publikovaný aj na stránke INESS)
