Cena benzínu a súkromné vlastníctvo
Ceny benzínu lámu takmer denne rekordné historické úrovne. Samozrejme, ozývajú sa hlasy žiadajúce zásah vlády.
Jediný spôsob ako môže štát napomôcť zlepšeniu situácie je, ako vždy, uhnúť z cesty. Znížiť dane a regulácie, nemiešať sa do záležitostí iných krajín (nielen na Blízkom východe). Ale tieto opatrenia nikde na svete politikom nepridávajú hlasy rôznych záujmových skupín, ani nezvyšujú moc nad ekonomikou.
Ekonomickí komentátori v médiach, analytici na komoditnom trhu, ale i krčmoví rozoberači sa predbiehajú v argumentoch o príčinách stúpajúcich cien. Môžu za to ťažobné spoločnosti, distribútori, či rafinérske spoločnosti? Ako dlho budú ceny ešte rásť a akú úroveň dosiahnu? Tieto diskusie majú zmysel, pokiaľ je odhalená podstata stúpajúcich cien, a tou sú najmä rôzne štátne intervencie.
Diskusie sa často vedú v domnení, že niektorí jednotlivci, teda okrem predávajúceho a kupujúceho, sú vybavení nejakou zázračnou schopnosťou určiť tú „správnu“ cenu benzínu.
V tomto všetkom sa stráca podstatný fakt. Ropa, akonáhle je vyťažená na povrch zeme, sa stáva súkromným majetkom. Niekto riskuje kapitál, čas a prácu, ktoré je treba vynaložiť na získanie vzácnej suroviny z hlbín zeme a má teda vlastnícky nárok na plody jeho práce. Ak raz jednotlivec alebo firma vlastní konkrétny statok, má právo ho ponúkať za cenu, akú chce. To neznamená, že niekto je nútený kúpiť ho za túto alebo inú cenu. Z toho vyplýva, že nikto nemá právo zmeniť požadovanú cenu okrem majiteľa výrobku. Ak môže niekto prinútiť majiteľa ku zmene ceny napriek jeho prianiu, produkt nie je viac súkromným vlastníctvom. Nemôže byť osobným majetkom a zároveň predmetom chúťok niekoho, kto ho nevlastní.
Predstavme si príklad. Vlastníte dom, ktorý si ste kúpili pred 10 rokmi za 3 milióny. Teraz sa ho chystáte predať a preto sa poradíte so svojím realitným maklérom. Ten vám na základe rôznych prepočtov založených na miere inflácie, zmenách na trhu v segmente rodinných domov vo vašej štvrti, úrokových mierach, prostriedkov vložených do rekonštrukcie, atď... povie, že podľa neho by ste mali požadovať cenu 5 milíónov. Ak predpokladáme, že nie je zároveň spoluvlastníkom tohto domu, jeho názor nie je nič viac len názor, odporúčanie. Vy ste absolútne slobodný v možnosti ponúknuť dom na predaj za požadovanú cenu 5 miliónov, 7 miliónov, alebo 100 korún. Potenciálni kupujúci sa môžu slobodne rozhodnúť, či túto cenu zaplatia alebo sa budú s vami dohadovať na vzájomne vyhovujúcej cene. Samozrejme, len ak sa chcete dohadovať a predať dom. Rozhodnete sa ho ponúkať za 7 miliónov, teda cenu o 2 milióny vyšsiu ako je „objektívne“ určená. Nikto vás nemôže prinútiť predávať dom za cenu, o ktorej „každý vie“, že je „správna a objektívna“. Je to váš majetok, vy ho môžete ponúkať na predaj za akúkoľvek cenu, prípadne stiahnuť z trhu v nádeji, že dom predáte neskôr za vami túženú cenu. Možno ho predáte, možno nie. Riziko a neistota je súčasťou trhu.
Tak isto je to aj s ropou (benzínom). Môže sa objaviť námietka, že tento statok je v dnešnom svete nevyhnutnosťou a preto by sa mal zohľadniť „aspekt verejného statku“, ktorý musí potláčať právo súkromnej spoločností stanovovať svoje ceny. Ak je ropa nevyhnutnosťou, čo potom potreba jesť, obliekať sa a bývať? Aj poskytovanie týchto statkov je potrebné regulovať vo verejnom záujme? Snaha štátu tu je – dotovanie, produkčné kvóty, minimálne ceny v poľnohospodárstve, dovozné clá v textilnom odvetví, štátne dotovanie bývania, nájomné byty... Toto zasahovanie do ekonomiky prináša ale pravý opak zamýšľaných dôsledkov. Namiesto statkov dostupných pre všetkých za lacný peniaz tu štátni byrokrati svojimi reguláciami v skutočnosti predražujú tieto statky.
Ďalšia námietka a potreba nejakých štátnych zásahov môže súvisieť s rizikom získania „monopolného postavenia“ na trhu (to je aj prípad Slovenska, kde však dominantná pozícia na trhu nevznikla najkvalitnejším poskytovaním žiadaných služieb, ale je zapríčinená politickým rozhodnutím). Jediný majiteľ všetkej svetovej ropy (benzínu) na svete má stále právo požadovať cenu aká sa mu zapáči, pretože oprávnene vlastní svoj súkromný majetok. Nikto iný nemôže donútiť vlastníka zmeniť žiadanú cenu majetku, ak ho nadobudol čestne – to znamená dobrovoľnou výmenou, výrobou alebo darom.
Ako to často býva pri zvažovaní „verejných“ záležitostí, všetko začína a končí pri existencii a nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva a riešení z toho vyplývajúcich. V prípade vysokých cien benzínu to znamená napr. menej jazdenia autom, kúpy palivovo efektívnejšieho vozidla, alebo využívanie iných druhov dopravy.
