Mike Gogulski: "Semienko agorizmu klíči v každom človeku"

Američan Mike Gogulski žije niekoľko rokov na Slovensku. Chce sa zrieknuť amerického občianstva a stať sa človekom bez príslušnosti k štátu. Osoba dostatočne zaujímavá pre rozhovor.

Tvoje priezvisko by mohlo napovedať, že predkovia pochádzajú z východnej Európy…

Otcovi rodičia boli deťmi poľských a matkini nemeckých emigrantov. Všetky štyri rodiny opustili starý kontinent medzi rokmi 1900 a 1910. Je tu jeden zaujímavý detail, ktorý som nedávno objavil, a o ktorom píšem tu. 

Ako sa tu cítiš po štyroch rokoch života (hlavne pokiaľ ide o osobnú slobodu) v porovnaní so Spojenými štátmi?

Existuje niekoľko vecí, ktoré sa mi na Slovensku páčia na rozdiel od USA. Asi hlavná je, že moje znalosti konverzačnej slovenčiny stále nie sú dostatočne dobré, aby som odhalil všetky tie kecy vo všeobecnej konverzácii okolo mňa, a mohol pozerať správy v televízii. Viem, je to stále ten istý druh nízkeho žvastania a nezmyslov, ktoré sa šíria všade. Ale hovorenú slovenčinu sa stále učím, preto sa cítim oddelený od toku takýchto vecí (najmä lokálnych/štátnych politikov).  

Tempo života na Slovensku je oveľa iné. Správanie Američanov podmieňuje do veľkej miery kultúra optimizmu a majetníctva. U Slovákov prevláda skôr pesimizmus a hľadanie istoty, to je pravdepodobne dôsledok takmer 50-ročného života v komunizme. Pre mňa nemá skutočnú hodnotu ani jedna z týchto vecí, no prostá zmena kultúrneho prostredia je osviežujúca a prináša mi nové pohľady.

Jedna vec, ktorá mi napadá znova a znova aj po niekoľkých rokoch v Bratislave, je obrovský rozdiel v množstve policajtov. Ak sa prechádzate centrom Bratislavy niekedy aj celý deň, nemusíte stretnúť ani jedného policajta. Väčšinou vidíte dvoch alebo troch. Ak prechádzate centrom akéhokoľvek porovnateľného alebo väčšieho amerického mesta, zbadáte ich stovky alebo aj viac počas dňa. Politickým debatám v USA dominujú témy bezpečnosti a potlačenia “iných” už od čias kultúrnej revolúcie obklopujúcej vznik hippy antikultúry počas vietnamskej vojny. Odrazom toho je počet policajtov v uliciach a tiež priama príčina radikálneho “problému so zločinom” v USA. Viac hliadok, viac zatknutých, viac zločincov, ktorých treba nájsť – alebo vytvoriť.  

Zároveň som býval v zopár mestách, kde som nemal strach prejsť pešo domov päť kilometrov cez akúkoľvek štvrť o štvrtej ráno. V tomto sú možno kultúry v bývalom komunistickom bloku viac samoregulujúce, neviem, nemám skúsenosť s inými krajinami.  

Vo svoje podstate sa však slovenská vláda vôbec nelíši od americkej. Domnieva sa, že môže diktovať každú činnosť každému jednotlivcovi a že konať tak je správne. Všetko čo treba, je prijať zákon. Slovensko má predsa len výhodu v tom, že ideologicky uteká od socializmu, zatiaľ čo Amerika mu beží v ústrety. Navyše, Slovensko je nová krajina. Zločinecká trieda tvoriaca vládu tu nie je tak zakorenená a mocná ako v USA (pre porovnanie, moc mafie v Spojených štátoch je oveľa menšia ako na Slovensku). Nová vládnuca vrstva si ešte len upevňuje moc a učí sa adaptovať na otvorenejší, moderný systém. Zdá sa mi, že tu je aspoň závan slobody, jej možnosti. V USA je sloboda neustále odoberaná. Slováci majú nedávne spomienky na jej navrátenie, aj keď mnohí ľudia v krajine si neuvedomujú, čo to znamená. Ale existuje tu energia, potenciál, ktorý pokladám za veľmi osviežujúci.  

Si si vedomý toho, aké praktické dôsledky môže mať zrieknutie sa občianstva? Si na ne pripravený?

V prvom rade, zrieknutie sa môže zlyhať. Americké ministerstvo sa môže vytasiť s mnohými dôvodmi pre zamietnutie žiadosti alebo to môže spraviť aj bezdôvodne, tým pádom by som vec posunul na americký súd. Ak by bolo zrieknutie sa schválené, stanem sa osobou bez štátnej príslušnosti a vôbec žiadneho občianstva. Okamžite budem musieť odovzdať americký pas, čo znamená, že nebudem mať žiadne doklady, ktoré používam v kontakte so spoločnosťami a úradmi na Slovensku alebo inde. Počas tohto obdobia budem používať splnomocnenie, prostredníctvom ktorého bude tretia osoba spravovať moje veci. Je možné, že prídem do konfliktu s políciou z nejakého dôvodu a skončím za mrežami, hoci podľa mňa je to nepravdepodobné. Cestovať lietadlom mimo Slovenska bude pravdepodobne nemožné. Vycestovanie mimo schengenského územia akýmkoľvek prostriedkom bude asi tiež nemožné. Potom získam cestovný doklad na základe medzinárodnej dohody z roku 1954 od cudzineckej polície. Ten preukáže moju identitu a potvrdí ako osobu bez štátnej príslušnosti. Mal by mi umožniť slobodne cestovať akýmkoľvek prostriedkom v rámci Schengenu, hoci pri ceste mimo musím žiadať o víza. S týmito nevyhnutnosťami som pripravený sa vysporiadať. Okrem toho by tu iné reálne dôsledky nemali byť. Slovensko je súčasťou mnohých zmluvných dohôd, ktoré ochraňujú prirodzené práva osôb bez štátnej príslušnosti a udeľujú povinnosti signatárom, aby zabezpečili isté služby a ochrany.  

Počítaš so záujmom úradu UNHCR, ktorý sa zaoberá utečencami a bezštátnymi osobami? Mali by sa tebou zaoberať…

Je možné, že sa s nimi budem v určite fáze radiť v záležitosti politiky alebo byrokracie, no pochybujem, že sa s nimi vôbec stretnem. Ak aj áno, očakávam, že mi nebudú príliš nápomocní. Predovšetkým sa nazdávam, že všetci zamestnanci UNHCR pracujú pre zločinnú organizáciu (OSN). Po druhé, nebudem utečencom alebo osobou bez štátnej príslušnosti v zmysle dohôd, ktorých súčasťou je tento úrad. Ľudia z UNHCR by si najpravdepodobnejšie mysleli, že som naprostý hlupák, ktorý využíva zákon pomáhajúci ľuďom so skutočnými problémami, z dôvodu realizovania vlastnej kampane.  

Vieš o nejakých iných prípadoch zrieknutia sa amerického občianstva?

Stovky ľudí sa vzdáva amerického občianstva každý rok, hoci najmä z praktických, nie ideologických dôvodov. Sú to vo všeobecnosti ľudia, ktorí sa chcú stať občanmi iných krajín neumožňujúcich viacnásobné občianstvo, alebo ktorí si želajú presunúť peniaze do výhodnejšieho daňového systému. Zrieknuť sa amerického občianstva z ideologických dôvodov chcel Ken Nichols O´Keefe, no neuspel. No podarilo sa to Terrymu Gilliamovi v roku 2006.  
   
Najväčší individuálni anarchisti ako Rothbard alebo Spooner by boli pyšní na teba. Kto boli tvoji učitelia? Mal si nejakých?

Mám veľkú úctu k Rothbardovi a Spoonerovi a ich čítaním som sa naučil mnoho. Tak isto od Bastiata, la Boétieho, Nocka, Hayeka, Davida Friedmana a dokonca aj od sci-fi autorov ako Heinlein a LeGuinová. 

Čo by si mysleli Rothbard a Spooner o mojom konaní? Neviem. Obaja žili v rôznych dobách. Spooner by nemusel celkom oceniť túto myšlienku, pretože v jeho časoch moderný koncept občianstva s obmedzeniami, pasmi a vízami, ešte neexistoval. V tej dobe mohol človek cestovať hocikde do sveta bez kohokoľvek povolenia. Novodobý systém globálneho ovládania pohybu ľudí ešte nebol zavedený. Rothbard tiež vyrastal vo veľmi odlišnom svete, určovanom možno najmä porážkou fašizmu a nástupom sovietskeho komunizmu. Myšlienka presťahovania sa do Československa a vzdania sa amerického občianstva by iste bola v rokoch, keď bol najaktívnejší, anatémou. Dnešný postkomunistický svet je o niečo iný a revizionistické príbehy o amerických dejinách 19. a 20. storočia, ktoré sa objavujú, vrhajú Ameriku do iného svetla ako toho, v ktorom Rothbard vnímal krajinu v jeho najlepších časoch. Domnievam sa, že udalosti počas úradovania G.W. Busha by potvrdili Rothbardove najradikálnejšie a najvnútornejšie myšlienky. Viem si ho predstaviť ako odlieta na priateľskejšiu pevninu.  

Ako si sa dostal k anarchistickým myšlienkam? Ako a kedy si si uvedomil, že štát je zločinecká organizácia?

To sa odohralo pred mnoho, mnoho rokmi a je ťažké vypichnúť jedinú udalosť, ktorá viedla ku zmene môjho myslenia. Možno to začalo, keď som mal štrnásť alebo pätnásť rokov a odmietol som kresťanstvo. To ma priviedlo k čítaniu o mnohých iných náboženstvách a ťažko zrozumiteľných zvykoch a ezoteristických tradíciach. Tým som sa dostal k dielam Aleistera Crowleyho, ktorý ma, ak nič iné, tak naučil všetko spochybňovať, vrátane seba samého a vlastných myšlienok. Tak isto ma ovplyvnili diela Roberta Antona Wilsona a prostredníctvom neho Timothy Learyho. Okrem Wilsonovho anarchistického záblesku, obaja autori mali veľa čo povedať k drogovej kultúre 60. rokov. Touto témou som bol fascinovaný a prečítal som toho veľa o podstate halucinogenných zážitkov (ďaleko predtým, než som skúsil drogy sám). Jedna vec, na ktorú si jasne spomínam, bolo uvedomenie si myšlienky: “Ak také množstvo ľudí malo braním drog tak veľa život meniacich, pozitívnych zážitkov, prečo sú nelegálne?” Odpoveď na moju otázku bola “pretože obsah tých zážitkov ohrozuje ľudí, ktorí nám vládnu.” Pre zákaz drog existuje viac dôvodov ako tento, ale stále verím tomuto intuitívnemu záveru, na ktorý som prišiel pred mnohými rokmi.  

V roku 1991 som ako 18-ročný protestoval proti prvej americko-irackej vojne. Pri spätnom pohľade to bola úplná strata času, ale poučná. Približne v tom čase som objavil Libertariánsku stranu a stal som sa jej členom. Cez ňu som získal veľa vedomostí o filozofii slobody a začal som sa vymedzovať ako libertariánsky minarchista. Okolo roku 1997 som narazil a začal čítať knihu od Lysandera Spoonera “No Treason: The Constitution of no Authority”. Spooner opakovane opisoval vlády, aké v skutočnosti sú: bandy lupičov a vrahov, ktoré sa domáhajú istého druhu “legitímnej” autority. Spoonerove argumenty totálne ničia oprávnenosť štátu. V roku 1998 som začal pôsobiť ako dobrovoľník pre niekoľko organizácií, zaoberajúcich sa reformou drogovej politiky v USA. A nakoniec som objavil svoju vlastnú, tým že som sa zamiešal do politickej agitácie a vstúpil som do kruhov okolo “veľkých peňazí” a filantropov ako George Soros. Odhliadnuc od márnosti dôvodu samotného, cítil som sa zhnusene v kruhu ľudí, ktorí nielen že nespochybňovali legitimitu štátu na nejakej základnej úrovni pokiaľ ide o obsah drogovej politiky, ale ktorí tiež aktívne agitovali za väčšie zásahy štátu do iných oblastí ľudského života. Vypadol som z tejto sféry v čase, keď som sa rozhodol nasledovať priateľku po ceste americkým kontinentom. 

Okolo roku 2000 som objavil internetovú stránku “Srike the Root” a jej mailing list a začal som odoberať ich denné správy a komentáre. Jednou z najvplyvnejších vecí, ktoré som tam objavil, boli mnohí diskutujúci, píšuci o účasti vo voľbách a participácii v politike nie ako výsadách alebo triumfoch modernej spoločnosti, ale ako morálnych zlách a v niektorých prípadoch kriminálnych činoch.  

V priebehu tohto sa odohralo veľa vecí, samozrejme, ako napríklad čítanie knihy Davida Friedmana “The Machinery of Freedom”, ktorá odhaľuje myšlienky ako môže byť organizovaná anarchokapitalistická spoločnosť. A tiež román od Neala Stephensona "Snow Crash", ktorý je ukážkou istej karikatúry takého sveta a zavŕtava sa do niektorých dôsledkov. Ako vravím, je to dlhá a zložitá história! 

Ako vnímaš Slovensko z pohľadu individualistického anarchistu? Existuje tu nejaké zázemie pre šírenie takýchto myšlienok?

Naozaj mám len veľmi málo informácií, na základe ktorých môžem odpovedať na túto otázku. Môj odhad je “slabé” a “nie tak celkom”. Existuje tu kolektivistická história, veľmi silná náklonnosť k poslušnosti voči autorite. Poznám veľmi málo ľudí, ktorí vedia o týchto myšlienkach, a ešte menej tých, pre ktorých majú význam. Rád by som sa nádejal, ale naozaj nepoznám. Systém (vzdelávací, kultúrny, politický) nie je založený na tom, aby podporoval myšlienky slobody. 

Čo iné európske krajiny?

Je pre mňa obtiažne to hodnotiť, pretože nepoznám do hĺbky podstatu európskych spoločností. Ale myšlienka cnostnej politickej vlády mi pripadá úplne silno zakotvená všade v Európe. Jedna vec je pozitívna, prinajmenšom ako indikátor nádeje. A síce vplyv kresťanstva slabne historicky pozoruhodným tempom. Spomínam si, že pred pár rokmi som čítal o kostoloch v Španielsku, ktoré zatvárali dvere a farností sa zlučovali, pretože generácie mladých sa neobracali k masám. Pretože sa nazdávam, že rovnaký druh šialenstva je základom náboženského presvedčenia rovnako ako uctievania etatizmu, mám dôvod dúfať. Ale ako hovoria iní komentátori, demontáž etatizmu je viac generačný projekt. Začal možno dielom Étienna de la Boétie "Discourse of Voluntary Servitude" a dnes pokračuje na blogoch, v esejách a rozhovoroch akým je aj tento.  

Čo si myslíš o existujúcich think-tankoch? Nájde sa nejaký s myšlienkami tebe najbližšími?

Pracoval som v alebo podporoval množstvo rôznych organizácií počas rokov. Žiadna z nich naozaj nestojí na pozíciach principiálneho anarchizmu. Všetky sú zaviazané svojim darcom, ktorí by stratili príliš veľa, keby štát zmizol. Ale predsa len sú to tieto: Libertariánska strana v USA, Drug Policy Foundation, CATO Institute, Reason Foundation, Ludwig von Mises Institute, Futute fo Freedom Foundation a teraz, na Slovensku, INESS. Myslím, že všetky tieto zoskupenia, a mnoho iných, zaberajú časť celkového obrazu a každé z nich má svoje prednosti aj slabosti.  

Prečo si vstúpil do Libertariánskej strany a čo bol dôvod odchodu?

Vstúpil som, pretože LP bola v tej dobe v základe minarchistická strana sľubujúca výrazné zníženie rozsahu vlády. Vystúpil som po mnohých rokoch uvedomovania si, že kandidáti strany nikdy nebudú zvolení. Až neskôr som si osvojil názor, že účasť vo voľbách je nemorálna.  

Povedzme, že by si bol (rodeným) slovenským občanom. Zriekol by si sa občianstva z dôvodu konania štátu?

Viem si predstaviť mnoho situácií, v ktorých by som sa rozhodol tak spraviť. Takže áno. No Slovensko prijalo jednu z dohôd o osobách bez štátnej príslušnosti, ktorá požaduje, aby krajina neumožnila občanovi zriecť sa občianstva pokiaľ nezíska občianstvo inej krajiny. 

Moment, znamená to, že slovenský občan, ktorý sa chce zriecť štátu tak vlastne nemôže spraviť?

Slováci sa môžu vzdať občianstva, ale na základe podmienok Zmluvy o znížení bezštátnosti z roku 1961 (ktorého je SR zmluvnou stranou), Slovenská republika neuzná zrieknutie sa pokiaľ nemá potenciálny človek občianstvo niekde inde. Táto časť dohody je súčasťou §9(2) Zákona č. 502/2007 o štátnom občianstve SR: 
Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má štátne občianstvo iného štátu, alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Ako vnímaš Európsku úniu? Je to nebezpečnejšia banda zločincov ako štát?

Ak je štát odporná, obludná, nemorálna organizácia zlodejov, vrahov a lupičov, potom super-štát musí by nevyhnutne ešte odpornejší, obludnejší a nemorálnejší variant rovnakých koreňov. Napriek slovám politikom, opak je pravdou. EÚ je začiatok federálneho super-štátu Európy. To je zlé, pretože štátna moc je menej škodlivá, ak je ohraničená menšími územiami. Nepozorujeme napríklad, že by sa Peru zobralo a napadlo Bangladéš. Navyše, myslím, že existuje mnoho ľudí s dobrými úmyslami, ktorí sa ale mýlia pri vnímaní EÚ ako prostriedku slúžiaceho na vyhnutie sa takým vojnám, ktoré zničili Európu v 20. storočí. Podľa nich by mal super-štát pôsobiť ako prostriedok zjednotenia ľudí rôznych národov. To je podľa mňa úplne nesprávne. Nemeckom vedené horory počas dvoch svetových vojen, napríklad, by boli nemožné, ak by “Nemecko” neexistovalo a miesto neho by fungovali viaceré menšie nezávislé štáty. Ovládať priemyselný potenciál tak veľkého územia ako Nemecko, zozbierať vojsko pre “dobytie Európy”, by bez centrálnej vlády bolo oveľa ťažšie. Podľa mňa, riešením diabolstiev “lotrovských štátov” spočíva v rozkúskovaní existujúcich na kúsky a potom znova opakovať proces. Pokiaľ tu nejaké budú, mali by byť tak malé, ako sa len dá.  

Myslíš, že príde čas, keď sa štát zrúti? A je toto možné vo väčšine sveta?

Dúfam v to, ale realisticky neočakávam, že sa také niečo stane počas môjho života, prinajmenšom nie globálne. Existuje možnosť, že súčasné alebo budúce malé štáty by sa mohli pretvoriť v súlade s anarchistickými líniami, ale zároveň tu je obrovský medzinárodný a inštitucionálny tlak, ktorý tomu zabráni. Jeden z príkladov, “zlyhávajúci štát” v Somálsku existoval mnoho rokov bez fungovania centrálnej vlády. Vláda existovala v podobe navrátenia k miestnym kmeňovým a náboženským formám a tie neboli ničím iným, len ideálom anarchistickej filozofie. Presne tak existencia “národa bez vlády” bola veľkou hrozbou vládnucim triedam inde, ako ukazuje podpora falošnej “exilovej vlády” (v skutočnosti debatný krúžok potenciálnych vládcov) umiestnenej dlhú dobu v keňskom Nairobi. A nedávna história bola krvavá. Etiópske vojenské jednotky podporované USA, napadli krajinu s pokusom podporiť novú, “legitímnu” centrálnu vládu.  

Čo vravíš tým, ktorí tvrdia, že anarchisti sú extrémisti s hlavami v oblakoch?

Tvrdil by som, že skôr etatisti sú prinajlepšom blázni s hlavami v oblakoch a krvou na rukách prinajhoršom. Zločiny, ktoré spáchali štáty sú oveľa väčšie ako zločiny, pred ktorými sa tvária, že nás ochraňujú.  

Môj základný názor je, že štáty sú nemorálne a diabolské inštitúcie a mali by byť zrušené – názor, ktorý mnoho iných (ale nie všetci) anarchisti zdieľajú. Človek nerobí kompromisy so zlom, ak má byť morálnou osobou. Okrem toho, kompromis so zlom dnes sa vždy stretne s požiadavkou na ďalší kompromis zajtra, čím sa zvyšuje prítomnosť zla vo svete. Nevyberáte si “menšie” z dvoch ziel a nepodliehate (nevzdávate sa) ospravedlneniu, ktoré hovorí, že štát je “nevyhnutné” zlo. Ani sa nesnažíte reformovať zlo pokusmi o jeho ohraničenie papierovými nezmyslami ako sú ústavy alebo dohody. Pokiaľ ľudia budú morálne podporovať inštitúciu zla akou je štát, diabol bude naďalej rozkvitať v jadre nášho spoločenského života.  

Existujú rôzne myšlienkové školy pokiaľ ide o uvažovanie o inštitúciach, ktoré by mali (ak vôbec nejaké) nahradiť štát, ak by tento zmizol. Pokiaľ však budeme uchovávať základnú nemorálnosť neoprávnenej autority ako jadro spoločnosti, naozaj ma nezaujímajú úžasné detaily o tom, ako bude lepšia spoločnosť vyzerať. Zbavme sa zla etatizmu – rovnako ako sme vymietli zlo otroctva, napríklad – a hľadajme cesty ako postaviť spoločnosť na láske a nie zle. 

Ale ako je možné zrušiť štát? Cez parlament alebo inú časť štátneho aparátu? Občianskou revolúciou? Vzdelávaním ľudí o diabolskom štáte?

Existuje mnoho rôznych príbehov, ako by štáty mohli zaniknúť. Predovšetkým, štát sa rozhodne nezruší sám, kdekoľvek a kedykoľvek. Ľudia profitujúci zo štátneho zla sa nevzdajú týchto nelegitímnych profitov, zobudiac sa jedného dňa s morálnym svedomín a znova nájdeným rešpektom voči svojim susedným ľudským bytostiam. Budú veľmi tvrdo bojovať, aby si ponechali tieto privilégiá.

Násilná revolúcia na eliminovanie štátov a ich nahradenie fungujúcimi anarchistickými spoločnosťami je veľmi nepravdepodobné počas života tejto alebo niekoľkých nasledujúcich generácií. Ak sa tento stav aj dosiahne, je oveľa pravdepodobnejšie, že vodcovia revolúcie by sa stali jadrom nového štátu, rovnako nelegitímneho ako bol ten posledný, hoci založeného na odlišnej mytológii. Prelievanie krvi by nemalo byť našim prostriedkom.

Niekde som čítal o prekrásnej vízii, kde ľudia postupne odriekali svoju podporu štátu, najskôr na okrajoch, potom dovnútra ako prichádzali nové generácie, až na konci jedného dňa posledný štátny zamestnanec zhasol svetlá v úplne poslednom úrade a zavesil na klinec svoju prácu. Štáty disponujú veľmi mocnými silami voči spoločnosti, ktoré zaistia, že toto sa nestane, nezáležiac na skvelosti vízie.

Jedinou uskutočniteľnou stratégiou, ktorá dnes prispieva k minimalizácii a eliminácii štátu, a o ktorej viem, je agorizmus, pojem vytvorený (myslím) Samuelom E. Konkinom III. v 70. rokoch. Politickou filozofiou agorizmu je anarchizmus a jeho revolučná prax je to, čo Konkin označuje ako proti-ekonomika. Revolučná cesta, v skratke, je jednoduchá: Zariaďte si svoje individuálne veci tak, že máte čo najmenej kontaktov so štátom; vyhýbajte sa plateniu daní všade, kde je to možné; vyhýbajte sa prijímaniu služieb od štátu alebo vstupovania do obchodov so štátom kde je to možné; rozširujte “čierny” trh; zakladajte spoločnosti a obchodné siete s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi; rozvíjajte nenásilné prostriedky na zabezpečenie služieb, v ktorých má dnes štát monopol. Nazdávam sa, že semienko agorizmu už klíči v srdci skoro každého človeka. Komu sa páči platenie daní? Kto, pri možnosti priznať menšie alebo žiadne príjmy bez prichytenia, ich uvádza pre konfiškáciu, pretože sa nazdáva, že je morálne nechať si ukradnúť svoje bohatstvo? (viac na www.agorism.info)