Je whisky whisky?
Za svoj úspech nevďačia firmy obchodným značkám, autorským právam ani patentom. Ale predovšetkým vlastnej predvídavosti, ochote riskovať, či schopnosti predať produkt. Proste podnikaniu. Pravda, ak nemyslíme tie tzv. „firmy“, ktorých zisky sú založené na vyhraných súdnych prípadoch o ochrane bezvýznamnej značky, o ktorej sa ľudia dozvedia až následne.
Čo je dobré na tom, že bryndza, oštiepok alebo tokaj je registrovaný v Bruseli? Nič. Obchodná známka vraj zabezpečí ochranu tradičných produktov pochádzajúcich z určitých regiónov, či vyrobených zvyčajným postupom. A čo keď sa oštiepok na poľskej strane Tatier vyrábal skôr ako na Liptove?! Vraj nie. Dôkazom sú nejaké dokumenty potvrdzujúce historické prvenstvo slovenských oštiepkarov.
A nestáčalo sa tokajské skôr v Maďarsku? A nie je sever našich južných susedov tiež tradičná oblasť so špecifickým postupom výroby? Počul som, že vraj na Novom Zélande tiež vyrábajú niečo podobné našej bryndzi a volá sa to Batach (od slova „Bad Taste Cheese“). Neporušujú tamojší ľudkovia nejaký globálny patentový zákon (námet pre OSN), pretože používajú rovnaké suroviny a na nerozoznanie totožný postup ako Podtatranci?
Foto: Flickr
No a čo sa stane, keď tu žiadne patenty a ochranné známky nebudú? Nič špeciálne. Japonec si kľudne vyrobí svoju whisky, ktorú budú piť možno miestni štamgasti v Jokohame. Možno sa mu podarí preniknúť na čínsky trh. No tí, čo poznajú originálnu whisky, druhý krát po tejto fľaši nesiahnu.
Poľské aj slovenské oštiepky existujú vedľa seba už niekoľko storočí, tie slovenské budú ľudia kupovať tak ako doteraz, tie poľské si musia budovať značku odznova. Ale firmy vyrábajúce tento druh syra uspejú najmä vďaka podnikaniu – to znamená vedieť počítať, efektívne hospodáriť, inovovať, propagovať, distribuovať.
Udelenie výhradného práva prvej firme, ktorá príde s nápadom, viac škodí ako prospieva konkurencii. Duševné vlastníctvo nie je to isté ako súkromné vlastníctvo. Nápad nemožno chytiť do rúk.