Klimatické zmeny vraj ohrozujú Britániu viac ako svetové vojny, alebo hospodárska kríza, vyplýva to zo správy britskej vlády.
Podľa vedcov z London School of Economics, ľudia v roku 3000 budú v lepšej fyzickej kondícii a výškou viac ako dva metre. Problémy so životným prostredím sa neočakávajú.
Tak vyberte si, tretia možnosť nie je. A dôverovať vláde sa nevypláca.
Ľudia v Českej republike žijú už päť mesiacov bez vlády a pravdepodobne ešte nejaký ten čas naďalej budú. A predstavte si, život v krajine sa nezrútil. Ekonomická výmena tovarov a služieb funguje tak ako doteraz, ľudia produkujú, predávajú, kupujú, užívajú si radosti a strasti každodennej reality. Miera nezamestnanosti klesá, rast hospodárstva je na úrovni 6%, finančné a akciové trhy akoby túto situáciu ani nezaregistrovali.
Na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika vystúpil 23.10. v Bratislave Johnny Munkhammar z think-tanku Timbro s prednáškou “Európsky sociálny model pre Slovensko? Švédsky uhol pohľadu”.
Košiciam hrozí tma, pretože firma zabezpečujúca verejné osvetlenie v meste sa nevie dohodnúť so samosprávou na podmienkach poskytovania služby. Alebo inak povedané, firma požaduje viac peňazí, ako je mesto ochotné vyčleniť na osvetlenie. Je to pekný príklad toho, že ani tzv. outsourcingové poskytovanie komunálnych služieb sa nevyhne nedostatkom „verejného zlyhania“. Pravda, službu už nezabezpečujú neefektívni úradníci, ale stále tu existuje ich kontrola fungovania a rozhodovanie o pridelení možnosti poskytovania. Outsourcing, alebo zmluvné poskytovanie služby, môže zvýšiť počet potenciálnych poskytovateľov oprávnených poskytovať službu samosprávy, a znamená konkurenčné súperenie pre toto oprávnenie. Ale stále ostáva nedobrovoľné zdaňovanie ľudí, preto to nie je skutočná privatizácia. Poskytovanie služby zostáva politickou záležitosťou pretože samospráva a nie individuálny spotrebiteľ má kontrolu nad kvalitiou a kvantitou poskytovanej služby.
Pri skutočnej privatizácii cenový systém, racionálna alokácia zdrojov a suverenita spotrebiteľa nahrádzajú politickú kontrolu. Ľudia nie sú odkázaní na jedinú a tú istú službu, ale môžu si vyberať aká úroveň a typ služby im vyhovuje najlepšie.
Podľa ministra výstavby na Slovensku chýba asi 800 000 bytov a preto treba, aby štát podporoval ich výstavbu.
Nevedno, na základe akého kalkulačného postupu dospel pán minister a jeho úradníci k tomuto počtu, hoci odhadnúť podľa určitých ukazovateľov to možné je. Podobnou analógiou môžeme dôjsť aj k tomu, že obyvateľom Slovenska chýba “x” počítačov, chladničiek, či CD prehrávačov. Neznamená to teda, že by vláda mala podporovať priamymi dotáciami ich výrobcov , alebo prispievať ľuďom na ich kúpu? Samozrejme, investičné stimuly môžu byť toho prejavom, ale to už je na samostatnú kapitolu.
Prinajmenšom paradoxne vyznieva snaha riešiť “nedostatok” štátnou podporou. Stačí sa pozrieť na údaje o bytovej výstavbe, ktorá trhá nové rekordy a dosahuje úroveň ako na začiatku 90. rokov. V minulom roku bolo začatých takmer 20 tisíc bytov (oproti roku 2004 nárast o 19%), dokončených 15 tisíc bytov (18% nárast). Pri 85% podiele súkromného sektora na všetkých postavených bytoch má štátna podpora nájomných obecných bytov taký nízky vplyv na rozširovanie ponuky bývania, že vlastne ani nie je opodstatnené o nej hovoriť. A ak, tak len ako o opatrení, vďaka ktorému ubúda z vrecák daňovníkov v prospech spoluobčanov s o chvíľu neobývateľnými a zdemolovanými príbytkami, favorizovaných stavebných firiem a vybraných nájomníkov.
V počte dokončovaných bytov na 1000 obyvateľov patrí Slovensko (s úrovňou 2,6 za r. 2003) ku krajinám z chvosta rebríčka EÚ. Podľa ministerstva výstavby, “ak sa chceme priblížiť v kvantitatívnej úrovni ostatným krajinám, je naďalej potrebné podporovať rast bytovej výstavby aj zvyšovaním podpôr zo strany štátu.”
Naozaj predstavujú dotácie do bývania prostriedok, ktorým sa zabezpečí väčšia a pestrejšia ponuka na trhu s bytmi? Odpoveď možno nájsť pri porovnaní podielu výdavkov smerujúcich zo štátneho rozpočtu do podpory bývania a dokončených bytov. V Slovinsku predstavujú tieto výdavky 0,4 %, pričom sa dokončilo 3,7 bytov na 1000 obyvateľov. V Írsku je to 0,9 % a pribudlo až 17 bytov. U nás tvorili v r. 2003 výdavky 0,5 %, pričom celková suma prostriedkov sa za posledných 10 rokov zdvojnásobila. Priama úmernosť medzi štátnymi výdavkami a rastom bytovej výstavby neexistuje. Potvrdzuje to aj rast objemu hypotekárnych úverov v posledných rokoch, a to napriek zmenšujúcej sa až nulovej bonifikácii zo strany štátu (do konca tohto roka).
Tempo bytovej výstavby závisí najmä od ekonomických, demografických a priestorových podmienok a ak má rastúcu tendenciu, je to nie vďaka, ale napriek štátnym dotáciám a obmedzeniam.
Vláda určite môže napomôcť k zvýšeniu ponuky bytov. Nie však ľúbivým rozdávaním peňazí na opatrenia, ktoré uprednostňujú isté skupiny obyvateľov a podnikateľov, ale odstránením prekážok, limitujúcich súkromné firmy pri poskytovaní bývania podľa predstáv zákazníkov. Na úvod sa núka napríklad zjednodušenie administratívneho postupu pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia, odstránenie zbytočných regulácií v územných plánoch, či zníženie ochrany územia mimo intravilánu.
