pondelok, júna 30, 2008

Sell this junk to someone else


Torontská novinárka Alice Sparberg Alexiou vydala pred dvoma rokmi knihu o "Jane Jacobs Urban Visionary“, najvplyvnejšej autorke venujúcej sa mestám v predošlom polstoročí.

Jacobs odmietala spájanie s akýmkoľvek myšlienkovým prúdom alebo ideológiou, čo sa prejavovalo v rôznych protirečeniach. Libertáriani jej môžu zazlievať napríklad paktovanie s niektorými vládnymi zásahmi do ekonomického prostredia (hoci iné zasa odmietala), či nasledujúce slová:

„I’m highly in favor of helping the poor and of giving everybody as good an education as they want and can use—not what they can pay for. I think health care, not tied to money, is terribly important . . . The libertarians would say, “Look, we shouldn’t even have laws about drugs. That’s up to people to be responsible about themselves. We shouldn’t have lots of laws about things that aren’t harmful to people. I’m not so sure about that. I think people do need help of various kinds. It has to be empirical,
pragmatic, you have to see what happens. You have to try to recognize mistakes, not just keep on doing them because you don’t know what else to do. I don’t have a sentimental notion that all human
beings would be marvelous if they weren’t deprived—it’s not true. But as for not wanting to help the poor or saying “let everyone stand on their own feet,” no, I don’t believe that at all.”

No Jacobs sa preslávila nielen zdrvujúcou kritikou newyorského plánovacieho cára Roberta Mosesa, ale i útokom na vtedajšie mestké plánovanie a tzv. „projekty obnovy miest“. K jej najprenikavejším dielam patrí „The Economy of Cities“ (free-market mestá sú spontánne sa rozvíjajúce systémy), "The Death and Life of Great American Cities" (tu sa objavili slovné spojenia ako „oči na ulici“, „zmiešané využitie územia“, ktoré sa neskôr stali konceptami v urbanizme).


Pierre Desrochers túto knihu recenzoval v jesennom Journal of Libertarian Studies.



List R. Mosesa vydavateľovi knihy J. Jacobs (Foto: Flickr)

piatok, júna 27, 2008

Ako zbohatnúť?

Investovanie do bubliny neurobilo masy ľudí bohatšími ešte nikde na svete. Aj keď tí, ktorí prišli ako prví (alebo nie medzi poslednými) na hystérii zarobili, drvivá väčšina je prinajlepšom tam, kde na začiatku. Príklad zo súčasnosti: padajúce ceny domov v USA. V najväčších mestách dosahujú momentálne úroveň ako v roku 2004. Mnohí odhadujú, že sa vrátia na hladinu z konca 90. rokov.

Na druhej strane len usilovnou prácou a úsporami sa tiež málokomu podarí zbohatnúť (ide aj o to, čo človek považuje za bohatstvo, však?). A to najmä vďaka štátnym výpalníkom, ktorí z každej koruny ukradnú viac ako tretinu a časť z toho použijú na vyplatenie svojich pánov.



Tento historický obrázok však bude aktuálny vždy, aj keď pred pár storočiami asi viac zodpovedal skutočnosti ako dnes. Štátna chobotnica vtedy ešte nemala také veľké chápadlá.

Obrázok z Housingpanic.blogspot.com

streda, júna 25, 2008

Hoppe radí ako si zažartovať s intelektuálmi


Hans-Herman Hoppe ponúka návod pre tzv. „anti-intelektuálov“ v argumentácii s etatistami:

„Assume a group of people, aware of the possibility of conflicts; and then someone proposes, as a solution to this eternal human problem, that he (someone) be made the ultimate arbiter in any such case of conflict, including those conflicts in which he is involved. I am confident that he will be considered either a joker or mentally unstable and yet this is precisely what all statists propose.“

pondelok, júna 23, 2008

Komunizmus je neliečiteľná diagnóza


Toto nepotrebuje komentár. Prezidentská kandidátka Dagmar Bollová v rozhovore s Karolom Sudorom:


„... nie Komunistická strana je postavená na hlavu, len mnohí ľudia na jej čele sú chorí.“

„Okrem toho - načo by som si robila reklamu, keď mám za sebou tisíce absolventov zo školy, ktorí ma dobre poznajú? ... Pred pár dňami som sa vrátila z cesty na trase Moskva - Peterburg - Minsk, na ktorej som svojim študentom ukázala, ako žijú tamojší ľudia. Po návrate mi nekonečne ďakovali, že aspoň niekto pre nich niečo urobil a že si to zapamätajú do smrti. Veľmi sa im to páčilo. A títo ľudia informácie o mne roznesú po svojich rodinách, dedinách...“

„Myslím, že to, čo sa dialo v päťdesiatych rokoch, bol problém legislatívy.“

„...nič sa nestalo. Sem-tam niekto prišiel o prácu.“

„Každý, kto chcel a bol ochotný obetovať pár korún, mohol vycestovať. Bežný človek mohol naozaj vycestovať kamkoľvek bez problémov. Aj na Západ. ... veľká časť ľudí mohla cestovať prostredníctvom cestoviek. Kamkoľvek.“

streda, júna 18, 2008

A kto vyhral tú F1 v Monaku?

Minister financí J. Počiatek: „Vôbec som nebol v Monaku preto, aby som sa stretol s J&T, a obzvlášť nie na ich jachte, to je náhoda." Debata s predstaviteľmi skupiny na ich jachte bola podľa Počiatka o tom, "ako formula, aké je počasie, nezaujímavé, zdvorilostné frázy", .... „V žiadnom prípade nepripúšťam žiadny únik informácií zo strany vlády.“

„Centrálna banka však na základe v súčasnosti dostupných informácií nevie povedať, či boli dôverné informácie v obchodovaní zneužité, podľa Šramka však už začala šetrenie, na základe ktorého si vyžiada detailnejšie informácie o obchodovaní.“

Čo myslíte, nájde štátna inštitúcia vinníka? Bude to nebodaj niekto z ministerstva alebo NBS? Stavil by som euro, že nie. Ukážkový príklad, ako určité skupiny (a nielen finančné) profitujú z informácií, o ktorých vedia len istí úradníci. Prechod na inú menu sa nedeje často, tu už veľa možností zarobiť big money nebude. No tlačiť nekryté papieriky sa budú naďalej, aj keď dostať info z ECB už nebude také ľahké.

pondelok, júna 16, 2008

Francúzi cenzurujú web


Cenzúra internetu už nielen v Číne. Pozor, aby sa v blackliste neocitla aj vaša stránka. Ľudia, ktorým to vadí, sa určite nájdu.

piatok, júna 13, 2008

Vivat Írsko!



Tak to predsa len vyšlo. Obyvatelia zeleného ostrova boli poslednou záchranou pred prijatím Lisabonskej zmluvy (čiže preonačenej Európskej ústavy), ktorú nám nanucujú eutopisti z Bruselu. Podobne ako pred siedmimi rokmi hlasovali v referende proti Zmluve z Nice, aj teraz eunifikáciu odmietli. Dúfajme, že nebude druhý pokus, lebo tie sa Írom už tak nedaria.
Zaujímavé bude sledovať, s akými novými nápadmi výjdu tentoraz EU potentáti.


Foto: Flickr-Informatique

streda, júna 11, 2008

Byrokrati s mikročipmi





A opäť sme o niečo bližšie k reálnemu naplneniu Orwellovho románu „1984“. Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila a žiada sa dodať štvrté heslo ideológie Veľkého brata: kontrola je bezpečnosť.

Photo: Flickr by ExplotaMiCorazon


Konštatovanie, že podobné opatrenie u ľudí EK neplánuje ma akosi neukľudňuje.

štvrtok, júna 05, 2008

Byt za päť eur


Invenčný návod
ako sa zbaviť bytu, ktorý nedokážete splácať ani predať. Vzhľadom k rastúcej obľúbenosti lotérií u nás nie až tak od veci. Otázka len znie, kedy to dorazí.  

pondelok, júna 02, 2008

Dom v Houstone za štyri milióny. A bez úradných regulácií

Obyvatelia Houstonu majú rovnaký prístup ku všetkým typom hypoúverov ako zvyšok USA. Toto texaské mesto prevyšuje mnohé ostatné metropolitné územia v populačnom raste. Dalo by sa teda očakávať, že ceny nehnuteľností (domov) tu budú rásť rýchlejšie ako inde. No opak je pravdou.

Prečo? Len minimálne regulovanie urbánneho rozvoja mesta úradníkmi. To znamená viac pozemkov vhodných pre výstavbu, rýchlejší a predvídateľnejší proces povoľovania. Miestne združenia vlastníkov a zmluvné obmedzenia pri predaji nehnuteľností – teda akási súkromná zonácia.

Svoje dojmy z autobusového výletu po Houstone opisuje Randal O´Toole na blogu Antiplanner tu a tu.

Dvojpodlažný, päťizbový dom s dvoma kúpelňami na viac ako 200 m2 stojí 185-tisíc dolárov. Teda zhruba 3,7 milióna korún. A to je jeden z tých drahších. Viete čo za to môžete kúpiť v Bratislave.