pondelok, mája 26, 2008

Ide o princíp


Osviežujúca diskusia medzi Walterom Blockom a Chrisom Arakakym, maturantom na strednej škole. Kiež by viac ľudí v jeho veku (po celom svete) malo pochybnosti, či ísť na štátnu univerzitu a nechať platiť ostatných za jeho vzdelanie alebo odmietnuť takúto pomoc.

A postreh, že Hayek je väčší intervencionista ako by človek predpokladal, tiež dáva nádej, že neskončí pri čítaní Cesty do nevoľníctva. Ja som si to uvedomil až po prelúskaní Misesa a Rothbarda.

Brilantná veta na záver: „Ak aj vezmem peniaze od štátu, jeho moc sa neoslabí, pretože si ich vždy môže vytlačiť ešte viac. Zrušiť centrálnu banku a daň z príjmov je jediná cesta, ako ho možno oslabiť.“

2 komentáre:

Dano povedal(a)...

Hm, kritizovat Hayeka sa stava oblubenou disciplinou. Ma zopar slabsich stranok a spornych bodov, ale intervencionistom by som si ho nazvat asi netrufol. A to asi ani relativne voci Rothbardovi.
.
Napr s Hayekom a jeho "obhajobou" statnej regulacie pracovneho casu to mas podobne ako napr s Hoppem a statnou regulaciou imigracie - obaja maju nejae tie kuturne-konzervativne sentimenty, ako Hoppe veri, ze vanarchokapitalizme by prosperovali uzavrete komunity, tak Hayek veri, ze rodina by mala travit spolu urcity cas, ze to je skor esencialnou ingredienciou slobodnej spolocnosti ako dlha pracovna doba.
Ako Hoppe, tak aj Hayek by si podla mna stali za svojimi nazormi aj keby neslo o statne regulacie, ale o napr. o regulacie v poistnych zmluvach anarchokapitalistickych poistovni.
.
Nazval by snad niekto sudny intervencionistom Hoppeho?

Martin Rojko povedal(a)...

Aby sme sa zle nepochopili. Ani ja nepovazujem Hayeka za intervencionistu v pravom zmysle slova. Islo naozaj len o porovnanie s tzv. „radikalnejsimi“ free-market ekonomami – Mises, Rothbard, Hoppe, ktori su pri obhajobe tychto principov doslednejsi (to hadam uznas). Samozrejme, ze pri kazdom sa da najst nejaka mucha, ktorou ako keby vybocovali. Priznam sa, ze Hoppeho nemam tak dobre nacitaneho ako by som chcel.