Libertariáni a dane – platiť, či nie?
„Ako môžeme odmietať štát, vojnu, násilie a zároveň jazdiť po štátnych cestách, využívať verejné služby a platiť dane, ktoré vkladajú štátu do rúk donucovaciu silu? Sme ako lekári uprostred hroznej epidémie, ktorí prišli na to, že nákaza sa prenáša prostredníctvom pitnej vody. Ale všeobecné lekárske povedomie je, že epidémii sa zabráni alebo sa z nej človek vylieči, len ak bude piť viac a viac vody – práve táto činnosť napomáha šíreniu nákazy.
Takže aké sú naše skutočné možnosti ako lekárov, ktorí poznajú skutočnú liečbu? Samozrejme, môžeme zmiznúť zo spoločnosti a vziať si našu múdrosť so sebou a prežiť život v thoreauskej samote. Toto riešenie nepochybne zmenší našu frustráciu a vytvorí márny druh integrity, ale tiež ponechá milióny ľudí v obrovskom utrpení. Ak sa všetci vykladači pravdy stratia, zem ostane napospas klamárom. Na druhej strane môžeme na plné ústa poukazovať na pitie znečistenej vody, ale stále ju piť vo veľkom množstve. Tento druh pokrytectva by sotva poslúžil veci, pretože by bolo nanajvýš zrejmé, že konáme v úplnom protiklade s našimi lekárskymi predpismi.
Zdá sa, že najplodnejšie konanie spočíva niekde medzi pozíciami Waldena a Ramba. Útekom od spoločnosti prenechávame svet luhárom, podvodníkom a vrahom. Ponorením sa naplno do systému, o ktorom vieme že je diabolský, podkopávame našu dôveryhodnosť až k bodu kde sa česť stáva neodlíšiteľnou od pokrytectva.
Ak je voda znečistená, ale musíme ju piť aby sme v spoločnosti prežili, potom najrozumnejšou cestou – ak chceme pomôcť našim blízkym – je piť jej tak málo ako je to len možné a presvedčiť ľudí o hodnote tejto cesty argumentovaním – a predvádzaním svojho zdravia – pri každej príležitosti.
Nemôžeme žiť v spoločnosti bez platenia daní, spotrebovávaním vládnych služieb a finančným prispievaním na činnosti, o ktorých vieme, že sú zlé. Ani tento článok nemôžete čítať bez toho, aby ste použili dátové protokoly najskôr vyvinuté vládami a financované cez donucovanie.
Pretože každý človek čítajúci tento článok musí už z podstaty akceptovať určitý stupeň interakcie s donucovaním, otázka neznie „mali by sme platiť dane?“ ale „do akej miery sa máme zúčastňovať na etatizme?“
Takže aké sú naše skutočné možnosti ako lekárov, ktorí poznajú skutočnú liečbu? Samozrejme, môžeme zmiznúť zo spoločnosti a vziať si našu múdrosť so sebou a prežiť život v thoreauskej samote. Toto riešenie nepochybne zmenší našu frustráciu a vytvorí márny druh integrity, ale tiež ponechá milióny ľudí v obrovskom utrpení. Ak sa všetci vykladači pravdy stratia, zem ostane napospas klamárom. Na druhej strane môžeme na plné ústa poukazovať na pitie znečistenej vody, ale stále ju piť vo veľkom množstve. Tento druh pokrytectva by sotva poslúžil veci, pretože by bolo nanajvýš zrejmé, že konáme v úplnom protiklade s našimi lekárskymi predpismi.
Zdá sa, že najplodnejšie konanie spočíva niekde medzi pozíciami Waldena a Ramba. Útekom od spoločnosti prenechávame svet luhárom, podvodníkom a vrahom. Ponorením sa naplno do systému, o ktorom vieme že je diabolský, podkopávame našu dôveryhodnosť až k bodu kde sa česť stáva neodlíšiteľnou od pokrytectva.
Ak je voda znečistená, ale musíme ju piť aby sme v spoločnosti prežili, potom najrozumnejšou cestou – ak chceme pomôcť našim blízkym – je piť jej tak málo ako je to len možné a presvedčiť ľudí o hodnote tejto cesty argumentovaním – a predvádzaním svojho zdravia – pri každej príležitosti.
Nemôžeme žiť v spoločnosti bez platenia daní, spotrebovávaním vládnych služieb a finančným prispievaním na činnosti, o ktorých vieme, že sú zlé. Ani tento článok nemôžete čítať bez toho, aby ste použili dátové protokoly najskôr vyvinuté vládami a financované cez donucovanie.
Pretože každý človek čítajúci tento článok musí už z podstaty akceptovať určitý stupeň interakcie s donucovaním, otázka neznie „mali by sme platiť dane?“ ale „do akej miery sa máme zúčastňovať na etatizme?“
Celý článok Stefana Molyneuxa tu.
