Trh môže zabezpečiť obranu aj spravodlivosť
Kniha Josefa Šímu z Liberálního institutu „Právo a obrana jako zboží na trhu“ je dostupná online.
Tu je zopár úryvkov:
„Je teda nutné si klásť otázky: Prečo, keď bol väčšinou ľudí odmietnutý socializmus a plánovanie, má byť prípustné masové prerozdeľovanie? Prečo, keď nie je prípustná (so slobodou a rešpektom k vlastníckym právam zlučiteľná) redistribúcia bohatstva, ako niektorí veria, má byť prijatá daň pre výstavbu ciest a diaľnic? Prečo, keď odmietneme zdaňovanie ako formu násilného privlastnenia si majetku druhých k získaniu prostriedkov na výstavbu diaľnic (alebo jadrových elektrární), má byť principiálne odlišné zdaniť ľudí a vybudovať úrad na ochranu hospodárskej súťaže? Prečo, ak je štátnou mocou vynucovaný monopol nežiaduci a platenie daní vyberaných pod hrozbou použitia sily sa blíži svojou povahou lúpeži, je z nejakého dôvodu žiaduce mať z daní platený teritoriálny monopol na poskytovanie služieb, ktoré sa nazývajú poskytovanie bezpečnosti a vymáhanie spravodlivosti? To, že táto situácia dlho existuje, nám nedáva odpoveď na otázku, prečo by to tak malo byť, prípadne prečo by sme si mali myslieť, že je to tak správne a malo by to tak zostať naveky.“
„Tak ako je vojna prirodzeným dôsledkom monopolu, je prirodzeným dôsledkom slobody mier.“
- Gustave de Molinari
„Musíme priznať, že nie je možné dopredu predložiť presné inštitucionálne podmienky na ľubovoľnom trhu, rovnako ako pred päťdesiatymi rokmi nebolo možné presne predvídať dnešnú štruktúru v odvetví výroby televízorov. Môžeme ale postulovať spôsob fungovania systému polície a súdnych služieb poskytovaných na slobodnom, konkurenčnom trhu. S najväčšou pravdepodobnosťou by tieto služby boli predávané vo forme dopredu plateného predplatného, kde by sa určená cena platila pravidelne a služby by boli dodávané na požiadanie. Nepochybne by sa objavilo mnoho konkurentov a každý by sa snažil prilákať zákazníkov pre svoje služby tým, že by sa svojou efektívnosťou a čestným správaním usiloval získať dobré meno. Je samozrejme možné, že by v niektorých oblastiach mohla jedna agentúra vytlačiť z trhu všetkých konkurentov. To sa ale nezdá pravdepodobné, ak si uvedomíme, že neexistuje žiadny teritoriálny monopol a že efektívne firmy by mohli otvárať pobočky v ostatných oblastiach.“
„Čistý slobodný trh je teda úplne nezlučiteľný s existenciou štátu, s existenciou tejto inštitúcie, ktorá má údajne „brániť“ životy a majetok a ktorá sama závisí od jednostranného používania sily voči súkromnému majetku – od daní. Na slobodnom trhu by obrana proti násiliu bola službou ako každá iná, ktorú možno získať od voľne si konkurujúcich súkromných organizácií.“
- Murray N. Rothbard
„Kolektívna bezpečnosť nie je, ako sa zdá, lepšia než súkromná bezpečnosť. Je to len súkromná bezpečnosť štátu, ktorá je dosiahnutá pomocou vyvlastňovania, tj. ekonomického odzbrojenia svojich subjektov.“
"Aj keby vláda obmedzila svoju činnosť výlučne na ochranu existujúcich vlastníckych práv (tak, ako to má činiť každý štát-ochranca), okamžite vyvstane ďalšia otázka, koľko bezpečnosti má byť poskytnutej. Odpoveď vlády motivovanej (tak ako všetkých ostatných) vlastným záujmom a snahou obmedziť vlastnú námahu, ale navyše vybavenej jedinečnou mocou vyberať dane, bude nevyhnutne stále rovnaká: maximalizovať výdavky na obranu – je potrebné si uvedomiť, že je možné, aby takmer všetko bohatstvo národa bolo spotrebované na pokrytie nákladov ochrany – a zároveň minimalizovať množstvo poskytovanej ochrany. Monopol na produkciu práva musí navyše viesť ku zníženiu kvality vymáhania práva a poskytovania ochrany."
- Hans-Hermann Hoppe
Tu je zopár úryvkov:
„Je teda nutné si klásť otázky: Prečo, keď bol väčšinou ľudí odmietnutý socializmus a plánovanie, má byť prípustné masové prerozdeľovanie? Prečo, keď nie je prípustná (so slobodou a rešpektom k vlastníckym právam zlučiteľná) redistribúcia bohatstva, ako niektorí veria, má byť prijatá daň pre výstavbu ciest a diaľnic? Prečo, keď odmietneme zdaňovanie ako formu násilného privlastnenia si majetku druhých k získaniu prostriedkov na výstavbu diaľnic (alebo jadrových elektrární), má byť principiálne odlišné zdaniť ľudí a vybudovať úrad na ochranu hospodárskej súťaže? Prečo, ak je štátnou mocou vynucovaný monopol nežiaduci a platenie daní vyberaných pod hrozbou použitia sily sa blíži svojou povahou lúpeži, je z nejakého dôvodu žiaduce mať z daní platený teritoriálny monopol na poskytovanie služieb, ktoré sa nazývajú poskytovanie bezpečnosti a vymáhanie spravodlivosti? To, že táto situácia dlho existuje, nám nedáva odpoveď na otázku, prečo by to tak malo byť, prípadne prečo by sme si mali myslieť, že je to tak správne a malo by to tak zostať naveky.“
„Tak ako je vojna prirodzeným dôsledkom monopolu, je prirodzeným dôsledkom slobody mier.“
- Gustave de Molinari
„Musíme priznať, že nie je možné dopredu predložiť presné inštitucionálne podmienky na ľubovoľnom trhu, rovnako ako pred päťdesiatymi rokmi nebolo možné presne predvídať dnešnú štruktúru v odvetví výroby televízorov. Môžeme ale postulovať spôsob fungovania systému polície a súdnych služieb poskytovaných na slobodnom, konkurenčnom trhu. S najväčšou pravdepodobnosťou by tieto služby boli predávané vo forme dopredu plateného predplatného, kde by sa určená cena platila pravidelne a služby by boli dodávané na požiadanie. Nepochybne by sa objavilo mnoho konkurentov a každý by sa snažil prilákať zákazníkov pre svoje služby tým, že by sa svojou efektívnosťou a čestným správaním usiloval získať dobré meno. Je samozrejme možné, že by v niektorých oblastiach mohla jedna agentúra vytlačiť z trhu všetkých konkurentov. To sa ale nezdá pravdepodobné, ak si uvedomíme, že neexistuje žiadny teritoriálny monopol a že efektívne firmy by mohli otvárať pobočky v ostatných oblastiach.“
„Čistý slobodný trh je teda úplne nezlučiteľný s existenciou štátu, s existenciou tejto inštitúcie, ktorá má údajne „brániť“ životy a majetok a ktorá sama závisí od jednostranného používania sily voči súkromnému majetku – od daní. Na slobodnom trhu by obrana proti násiliu bola službou ako každá iná, ktorú možno získať od voľne si konkurujúcich súkromných organizácií.“
- Murray N. Rothbard
„Kolektívna bezpečnosť nie je, ako sa zdá, lepšia než súkromná bezpečnosť. Je to len súkromná bezpečnosť štátu, ktorá je dosiahnutá pomocou vyvlastňovania, tj. ekonomického odzbrojenia svojich subjektov.“
"Aj keby vláda obmedzila svoju činnosť výlučne na ochranu existujúcich vlastníckych práv (tak, ako to má činiť každý štát-ochranca), okamžite vyvstane ďalšia otázka, koľko bezpečnosti má byť poskytnutej. Odpoveď vlády motivovanej (tak ako všetkých ostatných) vlastným záujmom a snahou obmedziť vlastnú námahu, ale navyše vybavenej jedinečnou mocou vyberať dane, bude nevyhnutne stále rovnaká: maximalizovať výdavky na obranu – je potrebné si uvedomiť, že je možné, aby takmer všetko bohatstvo národa bolo spotrebované na pokrytie nákladov ochrany – a zároveň minimalizovať množstvo poskytovanej ochrany. Monopol na produkciu práva musí navyše viesť ku zníženiu kvality vymáhania práva a poskytovania ochrany."
- Hans-Hermann Hoppe
