Croatia doesn´t emulate an Irish Miracle

by Rok Spruk

Coming across B92, I noted this:
"According to its politicians, Croatia is emulating the model of the so-called Irish Miracle of the 1980s, when Ireland transformed itself from a country with a lagging economy and staggering unemployment rate to one of Europe's fastest-growing economies.

Most economic analysts in Croatia believe that it is on the right path to following the success of the Celtic Tiger, and predict that the improving economic trends would continue as Croatia edges closer to EU membership.
The country also expects an added boom in foreign investments, especially greenfield investments, as it continues along the path of European integration."


Regarding the economic analysis, three main points reflect the fallacy of the above-noted statement:
(1) The word "believe" should be used very carefully in economic analysis where "to believe" means that there's no overall range over the effects of the course of economic policy in Croatia. Someone can also believe that Slovenia can become a global success story, but eventually, this wishful goal is severely hampered by endogenous factors such as given conditions of the real-world.
For example:
A believes he can fly, but he can't since he's a human being.
(2) Croatia is not on the right path, on which macroeconomic and business conditions could pursue an economic miracle. First of all, when one analyzes Croatia it should be noted that Croatia is still recovering from GDP decline, following the war period and that there're numerous hikes hampering Croatia's economic performance. For example, high consumption-inflated indebtedness of households and overblown loans to public sector, amounted Croatia's public debt at 90% od the GDP which is presumably a lot for a post-communist economy. Reducing public debt seems principally very similar to fighting inflation. To fight inflation, the central bank should normatively curtail money supply and decrease the size of monetary aggregates to ensure a temporary equilibrium on the money market, to tranquil the stabilization of inflation. In case of public debt, policymakers also have to normalize the conditions to avoid an unprecented credit boom with frigid loans to unproductive sectors of the economy, leading to volatile financial markets and possibly to financial crisis.
(3) Croatia is not emulating an Irish Miracle due to moderately high corporate tax wedge, protectionist trade policy, unskilled labor (the hybe of the education system) and high level of corruption . Could the latter be described as a moral issue? Definitely, it should not be neglected but corruption is mostly the cost, a very low level of trust which defies the contractual confidence of investors, leading the investment side of the economy to avoid large investment because of unpertained risk. What Croatia is now facing, is a terrible access to international markets. In the mainstream media, we can hear how important it is, not to shrink in a trade deficit. How can you expect a man with flu to be competitive to Justin Gatlin in running on 100 meters? It'd be a little bit flawed to expect that a post-communist economy could boost the export of high technology to Netherlands without sufficient capital and investment and knowledge equipment, wouldn't be?

----------

Rok SPRUK is a supply-side economist and a classical liberal. He currently lives in Slovenia where he works and studies economics and business. He recently won a prestigious award called »Golden Matura«. He is interested in economic growth, international economy, macroeconomics, tax and social security reforms and international competitiveness. In the field of business he is focused on strategic management, financial markets, business models, innovations and new economy. His ideas, writings and post are written on his web log called “Capitalism & Freedom”. You can send Rok an email on rok.spruk@gmail.com

----------

Bratia a sestry, hor sa do tankoch! Štát ide opäť znárodňovať

Skutočne lepšie a príznačnejšie obdobie pre zákonné odobrenie možnosti surovo vyvlastniť majetok ľudí si táto vláda nevyberie. Nie je až tak od veci porovnať pravdepodobné schválenie návrhu ministra výstavby s príchodom ruských tankov v auguste 1968. A je to krásna ukážka toho, kam až je viacerými zbožňovaný štát ochotný zájsť v mene „vyrovnávania regionálnych rozdielov“, „zvyšovania blahobytu obyvateľstva“, či „zlepšenia „dopravnej dostupnosti“.

Ak doteraz musel štát preukazovať aký taký verejný záujem (čítaj záujem lobistických skupín), odteraz nebude povinný. Jednoducho keď vláda (čítaj banda lupičov) rozhodne, že váš dom aj s pozemkom stojí v ceste diaľnici, na ktorú sa z daní poskladajú aj nevodiči alebo ujo z Hornej dolnej, ktorý v živote svojou 30-ročnou škodovkou necestoval ďalej ako za hranice humna, tak oň proste prídete. Bez okamžitej a adekvátnej náhrady. A v lepšom príprade sa dozviete o tom možno na úradnej tabuli pred národným výborom, v horšom sa môžete jedno ráno zobudiť na prekvapivý hluk bágra z obývačky.

Navyše netýka sa to len ciest. Nič nebude brániť ani vášmu susedovi, aby za patričné všimné zodpovednému úradníkovi (ktorý dodá pečiatku verejnoprospešnosti a strategickosti) „odkúpil za znalcom stanovenú cenu“ (čitaj ukradol) váš dom s pozemkom a premenil ho trebárs na tenisový kurt.

Štát negarantuje vlastnícke práva, je ich najväčší ničiteľ.

Trh môže zabezpečiť obranu aj spravodlivosť

Kniha Josefa Šímu z Liberálního institutu „Právo a obrana jako zboží na trhu“ je dostupná online.
Tu je zopár úryvkov:


„Je teda nutné si klásť otázky: Prečo, keď bol väčšinou ľudí odmietnutý socializmus a plánovanie, má byť prípustné masové prerozdeľovanie? Prečo, keď nie je prípustná (so slobodou a rešpektom k vlastníckym právam zlučiteľná) redistribúcia bohatstva, ako niektorí veria, má byť prijatá daň pre výstavbu ciest a diaľnic? Prečo, keď odmietneme zdaňovanie ako formu násilného privlastnenia si majetku druhých k získaniu prostriedkov na výstavbu diaľnic (alebo jadrových elektrární), má byť principiálne odlišné zdaniť ľudí a vybudovať úrad na ochranu hospodárskej súťaže? Prečo, ak je štátnou mocou vynucovaný monopol nežiaduci a platenie daní vyberaných pod hrozbou použitia sily sa blíži svojou povahou lúpeži, je z nejakého dôvodu žiaduce mať z daní platený teritoriálny monopol na poskytovanie služieb, ktoré sa nazývajú poskytovanie bezpečnosti a vymáhanie spravodlivosti? To, že táto situácia dlho existuje, nám nedáva odpoveď na otázku, prečo by to tak malo byť, prípadne prečo by sme si mali myslieť, že je to tak správne a malo by to tak zostať naveky.“

„Tak ako je vojna prirodzeným dôsledkom monopolu, je prirodzeným dôsledkom slobody mier.“

- Gustave de Molinari



„Musíme priznať, že nie je možné dopredu predložiť presné inštitucionálne podmienky na ľubovoľnom trhu, rovnako ako pred päťdesiatymi rokmi nebolo možné presne predvídať dnešnú štruktúru v odvetví výroby televízorov. Môžeme ale postulovať spôsob fungovania systému polície a súdnych služieb poskytovaných na slobodnom, konkurenčnom trhu. S najväčšou pravdepodobnosťou by tieto služby boli predávané vo forme dopredu plateného predplatného, kde by sa určená cena platila pravidelne a služby by boli dodávané na požiadanie. Nepochybne by sa objavilo mnoho konkurentov a každý by sa snažil prilákať zákazníkov pre svoje služby tým, že by sa svojou efektívnosťou a čestným správaním usiloval získať dobré meno. Je samozrejme možné, že by v niektorých oblastiach mohla jedna agentúra vytlačiť z trhu všetkých konkurentov. To sa ale nezdá pravdepodobné, ak si uvedomíme, že neexistuje žiadny teritoriálny monopol a že efektívne firmy by mohli otvárať pobočky v ostatných oblastiach.“

„Čistý slobodný trh je teda úplne nezlučiteľný s existenciou štátu, s existenciou tejto inštitúcie, ktorá má údajne „brániť“ životy a majetok a ktorá sama závisí od jednostranného používania sily voči súkromnému majetku – od daní. Na slobodnom trhu by obrana proti násiliu bola službou ako každá iná, ktorú možno získať od voľne si konkurujúcich súkromných organizácií.“

- Murray N. Rothbard



„Kolektívna bezpečnosť nie je, ako sa zdá, lepšia než súkromná bezpečnosť. Je to len súkromná bezpečnosť štátu, ktorá je dosiahnutá pomocou vyvlastňovania, tj. ekonomického odzbrojenia svojich subjektov.“

"Aj keby vláda obmedzila svoju činnosť výlučne na ochranu existujúcich vlastníckych práv (tak, ako to má činiť každý štát-ochranca), okamžite vyvstane ďalšia otázka, koľko bezpečnosti má byť poskytnutej. Odpoveď vlády motivovanej (tak ako všetkých ostatných) vlastným záujmom a snahou obmedziť vlastnú námahu, ale navyše vybavenej jedinečnou mocou vyberať dane, bude nevyhnutne stále rovnaká: maximalizovať výdavky na obranu – je potrebné si uvedomiť, že je možné, aby takmer všetko bohatstvo národa bolo spotrebované na pokrytie nákladov ochrany – a zároveň minimalizovať množstvo poskytovanej ochrany. Monopol na produkciu práva musí navyše viesť ku zníženiu kvality vymáhania práva a poskytovania ochrany."

- Hans-Hermann Hoppe