Happy Birthday, Murray!

Nedávno sme tu mali výročie jedného z najvýznamnejších predstaviteľov rakúskej ekonómie. Len pár dní po Carlovi Mengerovi môžeme oslavovať aj narodenie „najväčšieho nepriateľa štátu“. Túto prezývku si za svoje konanie vyslúžil Murray N. Rothbard. Druhý marcový deň v roku 1926 prišiel na svet „Mr. Libertarian“.

Pri tejto príležitosti by bolo vcelku vhodné pripomenúť si jeho myšlienky o podstate vlády a štátu. Preklad jeho eseje „Anatómia štátu“ je dostupný na stránke INESS-u.

Takto Murrayho vnímajú jeho bývalí kolegovia a ľudia, ktorí mali tú česť s ním prísť do kontaktu:

Gary North ("Čo robí Rothbarda veľkým"):

„Vyjadroval sa jasne a priamo k mnohým problémom súvisiacim s politikou, ekonomikou, filozofiou. Posunul Misesovu systematickú ekonómiu do prehľadnej a čitateľnej formy, ktorá sa vryje čitateľovi do mysle. Jeho bývalí kolegovia ho opisujú ako optimistického, dobrosrdečného a vybuchujúceho smiechom. To sú vlastnosti, ktorými mnohí z nás nedisponujú.

Spravil to, čo mnoho ekonómov pred ním (vrátane Misesa) nie. Nastolil otázku etiky a jej vzťahu k ekonómii. Veril v prirodzené právo. A veril tomu, že štát porušuje princípy prirodzenosti. Na rozdiel od Misesa a ostatných „value-free“ ekonómov bol presvedčený o tom, že k obhajobe slobody je okrem ekonómie bez hodnotových súdov treba aj morálne hľadisko.“



Walter Block ("Žiť principiálny život"):


„Rothbardovo poňatie slobodnej trhovej ekonomiky bolo tak „radikálne“, že si dovolil kritizovať takých ľudí ako Milton Friedman, Ronald Coase, Fridrich A. Hayek, či George Stigler pre ich prílišné kompromisy so socializmom.“




Hans-Hermann Hoppe ("M.N.Rothbard: Ekonómia, veda a sloboda"):


„Podobne ako jeho predchodcovia (Menger, Bohm-Bawerk, Mises) je racionalista a kritik všetkých odtieňov sociálneho relativizmu: historicizmu, empiricizmu, pozitivizmu, skepticizmu. Rothbard tak isto zastáva pozíciu, že ekonomické zákony nielen existujú, ale že sú exaktné a apriórne. Nepovažuje za potrebné ani možné testovať ekonomické tvrdenia študovaním dát.

V knihe Etika slobody prostredníctvom konceptu súkromného vlastníctva zlúčil hodnotovo neutrálnu rakúsku ekonómiu a libertariánsku politickú filozofiu (etiku) do jednotnej sociálnej teórie, ktorá je základom tzv. „austro-libertariánsko-filozofického“ hnutia.

Rothbard opovrhoval myšlienkou obmedzenej a ochraňujúcej vlády, ktorá je protichodná a nezlúčiteľná s presadzovaním slobodnej spoločnosti. Limitovaná vláda má totiž vrodenú tendenciu prerásť v neobmedzenú totalitnú vládu. Preto ak k tomu pripočítame monopol na tvorbu a vymáhanie zákonov a právomoc vyberať dane, obmedzovanie moci vlády a ochrana života a majetku jednotlivca je len iluzórna.“



Llewellyn H. Rockwell, Jr.("M.N.Rothbard: Odkaz slobody"):


„Ústrednou témou jeho politickej ekonómie bol konflikt štátu a dobrovoľných združení a zápas o vlastníctvo a ovládnutie majetku. Ukázal, že majetok sa musí nachádzať v súkromných rukách a vlastníci musia mať slobodu v jeho spravovaní. Jedinou logickou alternatívou je úplný štát. Neexistuje miesto pre „tretiu cestu“ ako sociálna demokracia, zmiešaná ekonomika alebo „dobrá vláda“. A pokusy o ne majú vždy ničivé následky.

Ako povedal Rothbard, nie je utópiou snažiť sa o spoločnosť bez násilného zdaňovania. Je utópiou nazdávať sa, že právomoc vyberať daň nebude zneužitá v momente jej udelenia.

Ekonómovia len málokedy hovoria o slobode a súkromnom vlastníctve, a ešte menej o tom, čo znamená spravodlivé vlastníctvo. Rothbard tvrdil, že majetok získaný prostredníctvom konfiškácie, či už jednotlivými kriminálnikmi alebo štátom, je nespravodlivo vlastnený.
Pre vzťahovanie tradičných štandardov morálky na vládu bol Rothbard prezývaný aj „najväčším nepriateľom štátu“. Tvrdil, že ak je zlé pre človeka žiadať násilne od iného peniaze alebo život, je to tak isto nesprávne pre bandu lúpežníkov nazývajúcu sa vláda.“




Je to extrémistický a radikálny postoj?