Pozri kto hovorí I.

„Búrka na finančných trhoch dosiahla v minulých týždňoch silu uragánu. K jeho oslabeniu nedošlo,“ povedal šéf Fedu Ben Bernanke. 
Ešte pred rokom helikoptérový Ben žiadnu búrku nepripúšťal. V súčasnosti už mali ceny nehnuteľností opäť rásť, ekonomika USA znova naberať obrátky...No ale budúci rok už určite musí nastať zlepšenie, nie?

Anarchia na burze

Anarchia v praxi

na amsterdamskej burze a medzi stredomorskými obchodníkmi niekoľko storočí naspäť. Chaos, bezprávie, žiadne pravidlá? Sotva. O modernom štáte vtedy nikto nechyroval.

Prečo je ekonomický pokles dobrou správou?

Znamená to, že spotrebitelia začínajú znižovať výdavky. Menej sa zadlžujú. Viac sporia. Sú opatrnejší pri dlhodobom plánovaní. Zlá správa je to len pre toho, kto sa drží primitívnej teórie, že ekonomiku živí len spotreba ľudí. Opak je pravdou.

Viac v článku Lew Rockwella.

Twingo k domu

Ak som tu pred pár dňami uvádzal príklady ako sa zahraničné spoločnosti vysporiadavajú s nezáujmom ľudí o byty a domy v dôsledku prestrelených cien, netušil som, že už to funguje aj na Slovensku. Tu je prvá lastovička.

Čože? Naozaj?

Niečo na pobavenie:

Štúdia spoločnosti Deloitte zahŕňajúca viac ako 200 ministerstiev v rôznych krajinách sveta ukázala, že „úradníci nemajú dostatok informácií na rozhodovanie o poskytovaní verejných služieb ... ani ...na vypočítanie návratnosti investícií zo štátnych programov.“
Nevedia vykonať audit „svojich“ účtov a nemajú šajnu o finančnom manažmente.

Tak na to bolo skutočne potrebné pripraviť štúdiu za ťažké peniaze. Nasledovať môže už len ďalšia štúdia, ktorá navrhne opatrenia ako to dosiahnuť.

Čo tak skonštatovať, že štát z uvedených dôvodov nemá „investovať“ do žiadnych programov a aby si úradníci zbalili? Jaaj, veď to. Žiaden úrad, žiadne zákazky.

Potemkinovská olympijská dedina

Nepohodlných zametieme z dohľadu prípadne vyhostíme, vyzdobíme a vyčistíme ulice, postavíme megalomanské stavby za peniaze všetkých. Posilníme kontroly nielen v mestách, ale i v domácnostiach. Potemkinovská dedina made in China. A o pár rokov zase v inom kúte sveta. Vivat olympijské hry! Ich krédo by mohlo znieť aj: „Nie je dôležitý skutočný život, ale zdanie ideálu“.

Oh, shit! Tento vlak bude dlho brzdiť a štartovať

Viete ako sa volá najväčšia organizácia na svete financujúca kúpu domov? Vláda Spojených štátov amerických. Nielen že poskytuje neexistujúce peniaze na hypotéky, ale z ukradnutých od všetkých ľudí ešte zachraňuje neplatičov. Najväčšie mafiánske rodiny sa môžu červenať.

Pre tých, ktorí sa nazdávajú, že Amerika má to najhoršie už za sebou:

Pri pohľade na graf ani nie je prekvapujúce, že FED od konca roka 2007 pridáva stále nové a nové nálepky (Auction facility, Primary Dealer Credit Facility, Other credit extensions) pre astronomicky sa zvyšujúce bankové pôžičky. Odkiaľ asi tak centrálna banka berie peniaze? No z rezerv to nebude...

Do nothing and get out of the way!

Britská vláda rieši, čo s padajúcim realitným trhom. Na pomoc si prizvala človeka, ktorý určite vie, ako celé toto šialenstvo začalo a ako skončí. Sir James Crosby bol totiž v minulosti šéfom HBOS, najväčšej hypotekárnej banky na ostrovoch.

Ministerských úradníkov nepotešil. Podľa neho koniec nie je na dohľad a kríza potrvá do roku 2011. A ministri s tým nemôžu prakticky nič spraviť. Vylúčil akýkoľvek druh štátnej garancie hypoték na americký spôsob, pretože „je nevhodné púšťať sa do problémov tohto storočia riešením pochádzajúcim z minulého storočia.“

Jedno z riešení sira Jamesa je aj „nerobiť nič“. „Trh sa časom zotaví...vláda by nemala zasahovať, pretože to by spôsobilo viac problémov ako by riešilo... Odpoveďou nie je viac verejných peňazí, z ktorých by profitovali len banky.“

Až príliš prekvapujúce od človeka, ktorý opustil kormidlo banky v júli 2006, teda takmer na vrchole ošiaľu. Ku ktorému prispela HBOS napríklad aj poskytovaním štátom dotovaných hypoúverov pre prvokupujúcich.

Takže: „The state, do nothing and get out of the way!“

Prečo Oliva nie je libertarián? Neviem

Vraj ďalší dôvod, prečo Skip Oliva nie je libertarián. Od človeka, hlásiaceho sa k rakúskej ekonomickej škole a kritizujúceho štátne úrady zasahujúce do slobodnej výmeny, trochu prekvapivé. Ak predvídanie ekonomického kolapsu, okradnutie ľudí o peniaze a následné posilnenie štátu a výzvy na opustenie „najslobodnejšej krajiny sveta“, označuje za hnev, pesimizmus a chorobu niektorých libertariánov, potom s jeho postojmi a ekonomickými znalosťami nie je niečo v poriadku.

Táto reakcia na Wendy McElroy zrejme pramení tu. Áno, podpora Rona Paula v prezidentskej kandidatúre na stránkach MI a LRC musela byť pre každého libertariána (anarchistu, individualistu, kapitalistu...) šokujúca a neprípustná. Ak ale Olivovi nejde o hranie sa so slovíčkami, potom žiadne argumenty v jeho reakcii nezazneli.

Nádej pre fajčiarov!

Ale nie v podobe nového lieku proti rakovine pľúc. Nemecký ústavný súd označil zákaz fajčenia v menších reštauráciach (krčmách) v Berlíne a Bádensku-Wurttembersku za protiústavný. Vyhovel tak námietke troch majiteľov takýchto podnikov, ktorí sa sťažovali na ruinujúci zákaz.

„Zákazníci nechcú koktejly, alebo napenené jogínske čajíčky, chcú pivo, vodku alebo whisky. A k tomu cigaretu,“ vraví jeden z majiteľov.

Politici to majú veru ťažké s menením ľudských chutí.