V mene humánnosti

Jedna z najznámejších čŕt indickej Kalkaty – ručne ťahané rikše – môžu o niekoľko mesiacov zmiznúť z ulíc tohto mesta.

Po dlhodobom znepríjemňovaní života zo strany polície vo forme bezdôvodných záťahov a pokutovania vo frekventovaných častiach, sa byrokrati zo Západného Bengálska rozhodli definitívne skoncovať s „nehumánnym“ dopravným prostriedkom.

Typické rikše sa po prvý raz objavili v Kalkate koncom 19. storočia vďaka čínskym obchodníkom, ktorí týmto spôsobom dopravovali tovar na trh. Odvtedy sa ich obľúbenosť u obyvateľstva rozšírila do tej miery, že dnes sú preferované pred inými formami dopravy. Dôvodom je nízka cena a praktickosť pri cestách na menšie vzdialenosti, ktoré vodiči bicyklových rikší a taxíkov odmietajú.

Tak vďaka štátnemu zásahu v mene „zachovania humánnosti“ nebudú môcť ľudia napríklad cestovať počas monzúnových dažďov do práce, školy, obchodu, pretože iné prostriedky sú prakticky paralizované. A nezamestnaní ex-drožkári s prázdnym žalúdkom sa môžu len prizerať.

Podstatu byrokracie zmeniť nemožno

Výsledkom auditu na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja za viac ako 3 milióny korún je prepustenie 30 úradníkov, zníženie počtu „systematizovaných“ (existujú aj nesystematizované?)miest z 349 na 293, počtu sekcií zo 6 na 5 a počtu odborov z 26 na 19. Celková úspora na nákladoch predstavuje asi 16 miliónov Sk ročne.

Toľko štatistické čísla, ktorými je vždy možné manipulovať podľa práve sa hodiaceho účelu a vytvárať rôzne deformovaný obraz skutočnosti.

Každá úspora finančných prostriedkov pri fungovaní úradu je fajn. No treba vidieť aj druhú stranu mince. „Vďaka“ vstupu do EÚ a prijímania tisícok strán zbytočných, no najmä slobodné konanie obmedzujúcich predpisov a regulácií, sa každoročne počet úradníkov na ministerstve zvyšuje. A že to nebude inak ani po formálnej reorganizácii, naznačujú aj slová predstaviteľa auditorskej firmy: „Audit neredukuje iba počty zamestnancov, ale tým, že poskytuje odhad náročnosti práce, umožňuje aj zvyšovanie miest.“ No, ale pozitívny efekt audit predsa len priniesol. Slovami ministra Gyurovszkého: „ľudia sa naučili pracovať s počítačom“.

A čo by dnes k téme auditu v štátnej správe povedal Ludwig von Mises?

Bureaucracy (r.1944):

"Verejná správa, čiže fungovanie mocenského aparátu nátlaku a donucovania, je nevyhnute formalistické a byrokratické. Žiadna reforma nemôže odstrániť tieto typické vlastnosti štátnych agentúr. Je zbytočné obviňovať ich z pomalosti a lenivosti. Je márne lamentovať nad faktom, že horlivosť, opatrnosť a snaživosť u priemerného úradníka je na nižšej úrovni ako u človeka zo súkromného sektoru. Nemá význam kritizovať pedantné dodržiavanie rigidných pravidiel a regulácií. Tieto pravidlá sú nevyhnutné preto, aby sa verejná správa nevyšmykla z rúk vrcholnej exekutívy a nezvrhla sa do nadvlády podriadených úradníkov."

"Všetky tieto nedostatky sú prirodzene obsiahnuté v službách, ktorých fungovanie nie je možné zmerať porovnaním ziskov a strát. Zisk vyprodukovaný podnikateľom je vyjadrením skutočnosti, že dobre slúži spotrebiteľom, teda všetkým ľuďom. Ale pokiaľ ide o činnosť úradov, neexistuje metóda zmerania úspechu alebo zlyhania postupom ekonomickej kalkulácie."

"Je potrebné si uvedomiť, že zvieracia kazajka byrokratickej organizácie paralyzuje iniciatívu jednotlivcov, zatiaľ čo v kapitalistickej trhovej spoločnosti má inovátor stále možnosť napredovať a byť úspešný. Byrokracia vedie k stagnácii a zachovaniu zakorenených spôsobov a postupov, trh znamená progres, vývoj a zdokonaľovanie."