Nedôsledný Niskanen

Minulý týždeň zavítal na Slovensko, na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, riaditeľ Cato Institute William Niskanen, aby tu vystúpil s prednáškou na tému „Alternatívy budúceho politického a ekonomického vývoja Európy“.

Aj keď sa Cato Institute hlási k myšlienkam individuálnej slobody, obmedzeného štátu a slobodného trhu, podľa obsahu vystúpenia by mohol divák nepoznajúci osobu prednášajúceho nadobudnúť dojem, že je účastníkom sympózia vedeckých kapacít zo SAV, štátnych úradníkov z ministerstva zahraničia, EÚ byrokratov, alebo spriaznených „think-tankov“, hĺbajúcich nad možnosťami ďalšieho politického usporiadania Európy.

Teraz trocha konkrétnejšie k samotnému obsahu prednášky. Odmietnutie poľnohospodárskej politiky EÚ (a štátu) patrí už hádam k základnej výbave aj „mainstreamových“ ekonomických analytikov. Ale prečo je dobré zrušenie agrodotácií na jednej strane a zvýšenie výdavkov na obranu, environmentálnu, obchodnú, menovú politiku a vedecký výskum na strane druhej?! Podľa pána Niskanena možnosťou dosiahnutia významných úspor z rozsahu.

Konštatovania typu „ ...európske environmentálne predpisy treba obmedziť len na oblasti životného prostredia s významným cezhraničným dopadom a národným štátom ponechať tvorbu noriem pre pitnú vodu, pravidlá hospodárenia v lesoch...“, či „ ...výsledky Rámcového programu (pre vedu a výskum) sú cennejšie ako výsledky nehoráznej a oveľa vyššej podpory EÚ pre poľnohospodárstvo“ mohli zaujať väčšinu prítomných v sále, každodenne masírovaných „eu-dzurindovským newspeakom“, no pre skutočných priaznivcov individuálnej slobody, voľného trhu a súkromného vlastníctva musel byť tento spôsob argumentácie nedostatočný, nedôsledný a málo konzistentný.

Ale to už zrejme patrí do arzenálu zástupcov školy verejnej voľby.

Výpalné za odber elektriny?

Myslíte si, že platenie koncesionárskych poplatkov za televízny a rozhlasový prijímač je v poriadku? Ak nie, tak sa držte. Podľa čerstvého návrhu zákona o poplatkoch za televíziu a rozhlas by fyzické osoby platili za byt, firmy podľa počtu zamestnancov.

Už súčasný spôsob vyberania poplatkov je absurdný. Človek platí daň z televízora a rádia bez ohľadu na fakt, či vôbec naladí a vzhliadne (vypočuje) v ňom program STV alebo Sro. Tvorcovia zákona zo spomínaných „verejnoprávnych“ inštitúcií však idú, v súlade s „pravicovo-reformnými návrhmi“, ešte ďalej. Platiť bude každá domácnosť - 100 korún za televíziu a 40 za rozhlas. Ak nebude možné identifikovať majiteľa bytu, platiť bude odoberateľ elektrickej energie. Pri firmách bude výška koncesií odstupňovaná podľa počtu zamestnancov. Ste úspešným majiteľom a dávate prácu mnohým ľudom? Zaplaťte daň z prosperity! Pre spoločnosti s niekoľko tisíc zamestnancami, ktorí do práce určite nechodia pozerať TV, to bude vcelku slušná položka.

Že niekto netrávi čas sledovaním Superstar, repeťáckych repríz, alebo počúvaním relácie „Hráme jubilantom“? Nevadí, buď zaplatíte, alebo pôjdete za mreže. Ukážkový príklad štátneho výpalníctva.

A na záver čerešnička na torte. Generálneho riaditeľa STV vyhlásil ekonomický týždenník Trend za najvýznamnejšiu manažérsku osobnosť roku 2005.